Z pôvodného prístroja sa zachovala len tretina, rozdelená na 82 častí. Uložené sú v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Najväčší úlomok mechanizmu z Antikytéry je spolu s ďalšími uložený v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. Zdroj: Wikimedia Commons
Prvý analógový počítač, o ktorom archeológovia vedú záznamy, je mechanizmus z Antikytéry. Je to starodávne ručne poháňané zariadenie, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia rokov 150 až 100 pred n. l. Dreveno-bronzová debnička vo veľkosti škatule od topánok mala z jednej strany jeden a z druhej strany dva ciferníky a bolo do nej zasadených 37 ozubených kolies.
Z prístroja sa zachovala len tretina, navyše rozdelená na 82 fragmentov. Jednotlivé časti sú momentálne starostlivo uložené v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Archeológovia sa domnievajú, že mechanizmus slúžil na zaznamenávanie pohybov Slnka a Mesiaca, výpočet zatmení týchto telies a ďalších astronomických udalostí, dokázal určiť fázy Mesiaca a dokonca napodobniť nepravidelnú obežnú dráhu Mesiaca okolo Zeme.
Bol súčasťou lupu?
Starobylý počítač objavil grécky potápač Elias Stadiatos pri hľadaní morských húb na jar roku 1900, keď v hĺbke 42 metrov narazil na vrak rímskej obchodnej lode, ktorá sa potopila neďaleko ostrova Antikytéra v roku 67 pred n. l. V roku 1902 si archeológ Spyridon Stais zasa všimol v jednom kuse kameňa ozubené koleso. Následne tím potápačov v lokalite narazil na ďalších asi 70 silne skorodovaných úlomkov ozubených kolies, číselníkov, ručičiek a častí dreveno-medenej schránky s gréckymi nápismi.
Presný pôvod zariadenia dosiaľ vedci nepotvrdili, no pravdepodobne pochádza z ostrova Rodos, ktorý bol v tom čase významným astronomickým centrom. Podľa Cicera prístroj, ktorý každou otáčkou napodobňuje pohyby Slnka, Mesiaca a hviezd, zostrojil Poseidónios z Apameie, pôsobiaci práve na Rodose.
Ako sa však dostal na rímsku loď? Niektorí výskumníci sa domnievajú, že strojček bol súčasťou lupu, smerujúceho spolu s ďalšou korisťou z Rodosu do Ríma na oslavu usporiadanú Gaiom Juliusom Caesarom.
Pravdepodobne nebol jediný
Prístroj nájdený pri Antikytére s vysokou pravdepodobnosťou nebol v antike ojedinelý. O podobných zariadeniach sa totiž zmieňujú aj ďalšie staroveké pramene. Záhadou zostáva, kam sa tieto zariadenia podeli, keďže žiadna civilizácia na svete počas nasledujúceho tisícročia nevyrobila podobne zložitý prístroj.
Nákres strojčeka mechanizmu z Antikytéry. Zdroj: Wikimedia Commons
Je však možné, že bronz, z ktorého boli tieto zariadenia zhotovené, sa použil opätovne na výrobu iných predmetov. Strojčeky ako ten z Antikytéry mohli teda byť dávno roztavené a mechanizmus z Antikytéry sa dochoval len šťastnou náhodou, pretože klesol na morské dno.
Vedci napriek dôkladnému bádaniu a diskusiám dlho neboli schopní pre pokročilú koróziu mosadzných súčiastok mechanizmus plne zrekonštruovať. Rovnako tak neprišli na koreň výpočtom, na základe ktorých strojček vznikol.
Výskum funkcionality prístroja a jeho rekonštrukcia dodnes pokračujú
V roku 2005 výskumníci pomocou 3D röntgenových lúčov a povrchového zobrazovania zistili, ako mechanizmus predpovedal zatmenie a akým spôsobom dokázal vypočítať premenlivý pohyb Mesiaca. Na to, na čo slúžil systém prevodov v prednej časti mechanizmu, však neprišli.
Prelom nastal až o 16 rokov, v roku 2021, keď sa vedcom z londýnskej univerzity UCL mechanizmus podarilo v digitálnej podobe plne zrekonštruovať. Informovali o tom v časopise Scientific Reports. „Náš model je prvý, ktorý zodpovedá všetkým fyzickým dôkazom a zhoduje sa s vedeckým opisom znakov, vrytých do fragmentov samotného mechanizmu, ktoré neboli prečítané takmer dvetisíc rokov,“ poznamenal hlavný autor článku Tony Freeth z UCL.
Digitálna rekonštrukcia mechanizmu z Antikytéry. Zdroj: UCL
Pomocou starovekej gréckej matematickej metódy, ktorú opísal už filozof Parmenides, tím UCL zároveň vysvetlil, ako dokázali Gréci v dávnej minulosti na základe prístroja určiť 462-ročný cyklus pre Venušu a 442-ročný cyklus pre Saturn. Napovedal im to nápis na zvyšku prednej strany mechanizmu. Okrem nich sa výskumníkom podarilo napokon určiť aj cykly všetkých ostatných planét.
Dnes sa britskí vedci pokúšajú prístroj zostrojiť aj fyzicky. Ich zámerom je v tomto procese využiť výlučne starodávne techniky.
Zdroje: UCL, Wikipedia, Pravda.sk, VEDA NA DOSAH
