Vo vývoji robotov nastali za uplynulých 10 rokov zmeny. Niektoré sú fascinujúce, alebo naopak sklamali. RNDr. Andrej Lúčny, PhD., ktorý pred desiatimi rokmi prednášal o robotoch v Bratislavskej vedeckej cukrárni, predstavil stredoškolákom robota, ktorého cez prázdniny postupne prerába. Zmeny priblížil na príklade tvorby robota, autonómneho robota, humanoidného robota, až po androida.
V roku 2004 vyrobili robota PingPong, ktorý sledoval pingpongovú loptičku. Podľa slov RNDr. Andreja Lúčneho, PhD., taký robot toho veľa nepotrebuje. Stačí mu jeden podvozok, kde má dva motorčeky, ktoré ovládajú kolieska, hýbu nimi. Má tiež tretie koliesko, aby sa mohol točiť na mieste, otáčať sa doprava a doľava. Robot mal kameru, ktorá komunikovala s prijímačom, ten dával obraz, ktorý išiel do grabbera a potom do PC. Počítač vydal príslušný pokyn robotovi na pohyb koliesok. Pokyn dostal cez rádio modem, ktorý nedokázal tie pokyny dávať príliš často. Jeho pohyb bol síce priamočiary, ale trhaný.
V roku 2009 boli nové možnosti. Na pôvodného robota namontovali bluetooth a pomocou neho robot komunikoval s počítačom. Tak vznikol Robot PingPong II. Už to bolo o niečo lepšie z toho hľadiska, že častejšie dokázali vydať nejaký príkaz do robota a začali ho kontinuálne riadiť. Ten robot už nielenže sa pozrel a posunul, ale hýbal sa a zároveň sa pozeral, čo sa prejavilo v celom jeho pohybe. Pohyboval sa plynulejšie, ale aj príliš „tancoval“. Niekedy to prekáža, pretože je tam určité časové oneskorenie medzi tým čo vidí a čo robí.
V roku 2011 použili na robota kameru, ktorá bola špeciálne vyrobená a používaná na sledovanie vtákov vo vtáčej búdke. Mala väčší uhol záberu. Tak vznikla 3. verzia – Robot PingPong III. Už nepotrebovali grabber a zvlášť prijímač. Robot mal prijímač, ktorý šiel z USB priamo do PC. Veľa sa tam nezmenilo, ale bolo to o niečo rýchlejšie, pretože robot toho viac videl. Pre človeka už nebolo také ťažké držať pingpongovú loptičku tak, aby ju robot videl. Predtým, kým sa nepozeral čo vlastne vidí, netrafil do zorného uhla.
V roku 2015 urobili 4. verziu – Robot PingPong IV. Tam bola wifi kamera s celkom slušným zorným uhlom. Použili bluetooth s trochu iným modulom. Pripojili ho do siete a celý proces mohli ovládať oveľa rýchlejšie. Okolo roku 2015 došlo k rozhodujúcej zmene, prišli úplne iné technológie. Na trhu sa začali objavovať power banky, ktoré dokázali zásobovať robota energiou po celý deň. Predtým mu bolo treba nastrkať batérie a fungoval asi 40 minút. Na power banke je vidieť, koľko je tam ešte energie, na výstupy dáva stabilizované napätie. Bola to síce jednoduchá, ale veľmi účinná zmena, ktorá umožnila oveľa viac experimentovať s robotom.
V roku 2018 pracujú na ďalšej verzii s názvom Robot PingPong V. Táto nová verzia už nepotrebuje počítač ani žiadne iné siete, pretože ide o počítač s výkonom lepším ako „axes point“. Tam len pozeráte, čo robí. Ak si chcete stiahnuť nejaké výsledky, robot má USB kameru. Šírka záberu je 120 stupňov. Robot bude postupne zasa o nejaký level vyššie. Už teraz je na ceste technológia, ktorá bude použitá vo verzii Robot PingPong VI. Výrazne sa zmenil aj spôsob, akým sa spracúva obraz. V prvej verzii robota bolo treba ručne naprogramovať každú fázu spracovania obrazu, až na polohu loptičky v scéne. Vtedy nebolo nič k dispozícii. Dnes si záujemca môže stiahnuť knižnicu, ako napr. open save a keď ju už bude ovládať, tak si takúto aplikáciu bez problémov urobí aj za jeden večer.
Zmenilo sa nielen to, že už sú k dispozícii nejaké knižnice, ale aj spôsob, akým sa spracúva obraz. Celý výpočet až po polohu realizuje computer vision. Už v roku 2008 boli rôzne nástroje, aj keď nie všetky boli dostupné. Dnes sú dostupné v knižniciach, sú bežne použiteľné a navyše zadarmo. Nové je aj to, že v podstate každý objekt sa dá reprezentovať ako bod v nejakom mnohorozmernom priestore čohosi. Potom ho musíme vedieť odlíšiť od iného.
Tému Autonómne roboty, androidy a kyborgovia – po desiatich rokoch v Bratislavskej vedeckej cukrárni v júni 2018 prezentoval RNDr. Andrej Lúčny, PhD., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V závere svojho vystúpenia zdôraznil: „Nielen verejnosť, ale aj spoločenské autority čoraz viac strácajú kontakt s aktuálnym technologickým stavom. Musíme usilovne študovať a vychádzať z reality. Nesmieme sa báť pokroku. Zatvárať sa pred ním do skanzenu nemá zmysel, musíme ho vedieť využiť vo svoj prospech.“
Bratislavské vedecké cukrárne sa konajú pravidelne mesačne, okrem letných prázdnin, už desiaty rok. Organizátorom podujatia je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).
RNDr. Andrej Lúčny, PhD., (1971) pochádza z Banky pri Piešťanoch. Študoval odbor umelej inteligencie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK), doktorát získal z aplikovanej informatiky. Pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK, na Oddelení umelej inteligencie. Je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Robotika.SK, ktoré sa snaží prilákať k robotike čo najviac mladých ľudí, a spoluzakladateľom Trosten-u. Spolu so spoločníkmi MicroStep-MIS pred časom založil dnes celosvetovo pôsobiacu hardwarovo-softwarovú firmu, pre ktorú vytvoril architektúru jej prvých produktov. V súčasnosti pracuje čiastočne aj pre jej dcérsku firmu ME-Inspection ako výskumník v oblasti počítačového videnia. Istý čas pôsobil ako hlavný porotca Central European Regional ACM Programming Contest a je pravidelným porotcom súťaže mobilných robotov ISTROBOT.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR