V 24 programových blokoch podujatia vystúpilo 85 slovenských a zahraničných rečníkov.
V dňoch 18. a 19. októbra 2022 sa v Bratislave konal tretí ročník konferencie COINTT 2022, ktorej hlavnou témou bola oblasť kooperácie, inovácie a transferu technológií (TT). COINTT 2022 je najväčšie odborné podujatie s medzinárodnou účasťou na Slovensku, ktoré je venované transferu technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciám a podpore podnikania. Podujatie vytvorilo priestor pre stretnutie vedecko-výskumných pracovníkov s predstaviteľmi z komerčnej sféry.
Konferenciu organizačne zastrešil odbor transferu technológií Centra vedecko-technických informácií SR (OTT CVTI SR). Podujatie sa realizovalo v rámci implementácie národného projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku známeho ako NIIT SK II.
Konferencia hostila 85 slovenských i zahraničných rečníkov, ktorí prezentovali svoje poznatky a diskutovali s účastníkmi podujatia v rámci 24 programových blokov na troch pódiách: Cooperation – Innovation – Technology Transfer.
Ako stransparentniť akademický sektor
Konferenciu COINTT 2022 slávnostne otvorila prednáška s názvom Stransparentňovanie univerzít pre súkromnú sféru v zahraničí a na Slovensku. Medzinárodný hosť Shiva Loccisano, generálny riaditeľ spoločnosti BeHold, ktorá spravuje akcie univerzitnej spin-off spoločnosti na Univerzite v Bologni, previedol účastníkov prehľadom, ako transfer technológií a vedomostí funguje v zahraničí, najmä v Taliansku. Loccisano je tiež súčasťou asociácie Netval (Netval Research Universities Network), ktorá poskytuje vzdelávanie v oblasti TT, monitorovanie a spravodajstvo aktivít TT, propagáciu nástrojov a postupov, ako aj komunikáciu a kooperáciu medzi inštitúciami, čím pokrývajú viac-menej celú akademickú sféru Talianska. Netval zastrešuje 120 kancelárií, ktoré spolupracujú s praxou. Komunikujú so 150 inštitúciami – univerzitami, výskumno-vzdelávacími inštitúciami a výskumnými nemocnicami.
Vo svojej prezentácii sa Loccisano s účastníkmi podelil o svoje skúsenosti, snažil sa poskytnúť odpovede na otázky týkajúce sa využitia metód kontaktovania a spolupráce medzi komerčnou sférou, univerzitami a inými verejno-výskumnými inštitúciami. Venoval sa aj otázkam, ako vo väčšej miere stransparentniť a priblížiť univerzity súkromnému sektoru a akú úlohu by mali zastávať kancelárie spolupráce s praxou. Apeloval na potrebu monitorovania v čase, aby inštitúcie videli, aké výsledky prinášajú nasadené stratégie.
Pripomenul, že Rada Európy v auguste tohto roka zverejnila nový dokument Návrh odporúčania Rady Európy o hlavných zásadách valorizácie vedomostí, ktorému predchádza starší dokument odporúčaní o správe duševného vlastníctva. Terminológia TT sa postupne mení – uprednostňuje sa valorizácia vedomostí, ktorá vyjadruje širší koncept.
Príklady z praxe v Taliansku
Loccisano priblížil riešenie transferu technológií na troch príkladoch z Talianska. V prvom vysvetlil potrebu vytvorenia systému pre kancelárie TT, v ktorom je zapojené oddelenie TT a priemyselného kontaktu zastrešujúce legislatívne a administratívne prvky. „Okrem administratívnej sekcie sme pridali a vytvorili takzvané medzirezortné laboratórium transferu technológií, ktorého súčasťou sú najmä výskumní pracovníci s technickým a manažérskym zameraním,“ priblížil Loccisano. Do celého systému navyše zapojili aj podnikateľské a inovačné centrum, ktorého pracovníci vykonávajú klasickú výskumnú činnosť a navyše komunikujú s uvedenými dvoma sektormi.
V druhom príklade z praxe opísal mapu kompetencií, keďže prvým krokom úspešnej transparentnosti je schopnosť správne a efektívne komunikovať medzi priemyslom, vzdelávacími a výskumnými inštitúciami. Platforma, ktorú vytvorili, slúži na prehľadné vyhľadávanie informácií, vedeckého zamerania, pedagogických aktivít, zúčastnených projektov, patentov a publikácií daného výskumníka alebo iného pracovníka. „Ľudia zo súkromného sektora často vedia len toľko, že hľadajú niekoho zo špecifickej oblasti a nie konkrétne meno osoby. Preto systém umožňuje zadať kľúčové slovo, na základe ktorého sa zobrazia potenciálni pracovníci na spoluprácu,“ vysvetlil Loccisano. Mapa kompetencií centralizuje dáta o zamestnancoch univerzít, knižníc, akadémie a iných inštitúcií do jedného celku.
V poslednom príklade hovoril o vymieňaní si vedomostí. Loccisano s kolegami vytvoril voľne dostupnú platformu Knowledge Share navrhnutú tak, aby uľahčila interakciu medzi kanceláriami pre TT, akademickými výskumníkmi a priemyselnými partnermi. Platforma používateľom poskytuje jednoduchý prístup ku kontaktom. Pomocou automatického e-mailu kancelária TT dostane požiadavku a do 48 hodín sprostredkuje kontakt druhej strany. Okrem toho poskytne aj prehľadné informácie súvisiace s patentmi a technológiami, ktoré podáva veľmi jednoduchým a pre verejnosť zrozumiteľným jazykom.
Inovatívny prístup prezidentskej kancelárie
Poradca prezidentky SR pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie Norbert Kurilla prezentoval napĺňanie vízií prezidentskej kancelárie, ktorá sa stane prvou verejnou inštitúciou na Slovensku a pravdepodobne prvým prezidentským úradom na svete vôbec, ktorý dosiahne najneskôr do roku 2030 klimatickú neutralitu.
Životné prostredie a klimatická zmena sú hlavnými témami prezidentky Zuzany Čaputovej. Klimatická kríza je naliehavá spoločenská výzva a kancelária preberá svoj podiel zodpovednosti na jej riešení. „Náš prístup je založený na dátach a meraniach. V spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky sme pripravili výpočet uhlíkovej stopy,“ uviedol Kurilla. Na základe prehľadu prezidentský úrad emituje okolo 1 600 ton oxidu uhličitého (CO2) ročne, pričom až dve tretiny tvoria emisie z lietania. Účelový energetický audit navrhol 13 konkrétnych opatrení, ktoré úrad už implementuje. Napríklad sa začala výsadba zelených striech prepojených s fotovoltickými panelmi na Karáčoniho paláci, ktoré budú slúžiť na nabíjanie automobilov. Kancelária už vyradila takmer všetky autá so spaľovacím motorom v prospech elektrifikovaných automobilov. Opatrenia cielia predovšetkým na energetickú efektívnosť. Súčasťou programu je aj chov včiel v prezidentskej záhrade, čím okrem opeľovania kvetín získavajú med, ktorý slúži ako cenný dar pre zahraničné návštevy.
Hlavný spôsob, ako kancelária kompenzuje leteckú dopravu, keďže na ňu nemá priamy dosah, je výsadba stromov v počte viac ako 1 300 kusov ročne. „Využívame uhlíkovú kalkulačku a medzinárodnú metodiku, ktorá sa zaoberá kompenzáciami a prerátava ich na životnosť stromu, čo je okolo päťdesiat až sto rokov života. Stromy vysádzame v spolupráci s miestnymi komunitami, mestami a obcami tam, kde ich treba. Spolupracujeme aj so Zelenou školou, ktorá sa potom o stromčeky stará, dokonca vznikla aj lesná škôlka pani prezidentky. Stromy nestačí vysadiť, súčasťou aktivity je aj starostlivosť,“ priblížil Kurilla exkluzívne pre Vedu na dosah. Zatiaľ sa podarilo zrealizovať tri výsadby, a to v Košiciach, Kraľovanoch nad Váhom a pri Pezinku.
Projekt prezidentskej Zelenej pečate
Vlastným angažovaním chce ísť kancelária príkladom a ukázať cestu, ako transformovať aj ďalšie inštitúcie, organizácie a úrady na zelenšie. Prezidentka Slovenskej republiky preto ocení Zelenou pečaťou úsilie tých, ktorí pripravia nadštandardné projekty obnovy verejných budov podľa technických, estetických, ale aj prevádzkových a sociálnych kritérií. „V spolupráci so súkromným sektorom sme pripravili certifikačnú schému, čím ponúkame návod, ako ozeleniť aj iné verejné budovy,“ povedal Kurilla.
Výstavba budov a ich prevádzka dnes v EÚ spotrebuje 40 percent energie a generuje 36 percent emisií CO2. Projekt je preto zameraný najmä na obmenu a obnovu budov. Všetky potrebné informácie nájdete na zelenapecat.sk.
Easy Access prístup pri ochrane duševného vlastníctva
Kľúčovým spíkrom druhého dňa konferencie bol viceprezident pre inovácie Univerzity pre vedu a techniku kráľa Abdullaha (KAUST) v Thuwali v Saudskej Arábii Kevin Cullen, ktorý počas svojej prednášky predstavil Easy Access prístup pri ochrane duševného vlastníctva. Vysvetlil predovšetkým to, ako s týmto prístupom pracujú v rámci komercializácie britské a austrálske univerzity a ako sa uplatňuje na Blízkom východe.
„Poslaním našej univerzity je v čo najväčšej možnej miere šíriť poznatky a deliť sa s našimi partnermi a komunitou o naše duševné vlastníctvo tak, aby sme mohli všetci prosperovať a aby sme pozdvihli našu spoločnosť a ekonomiku,“ povedal počas svojho vystúpenia. Ako zároveň prezradil, výskum na KAUST robia z verejných zdrojov a potom ho do spoločnosti vracajú.
Michal Hrivnák z Ústavu regionalistiky a rozvoja vidieka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý vystúpil v druhej časti prednášky, považuje slová Kevina Cullena za inšpiráciu, ktorú na Slovensku veľmi potrebujeme. „Naše ciele sú identické, máme ich veľmi dobre premietnuté aj v národných stratégiách. Teraz potrebujeme hľadať spôsoby, ako vypustiť znalosti z univerzít do priestoru, a jeden z nástrojov, ktorý by mohol byť aj v našich podmienkach veľmi použiteľný, je práve Easy Access,“ povedal.
Na niektorých slovenských univerzitách podľa neho už dokonca majú zjednodušené licenčné podmienky. Zamerané sú však prioritne na zrýchlenie procesu distribúcie poznatkov a univerzity za ne stále pýtajú vopred stanovené poplatky. „Ponúknu vám prehľad parametrov duševného vlastníctva a variabilnú dobu, na ktorú ho môžete za zvýhodnených podmienok získať, no nedá sa povedať, že táto technológia je zadarmo,“ priblížil Hrivnák.
Napriek tomu, že na slovenských univerzitách model Easy Access zatiaľ nefunguje, CVTI SR je podľa jeho slov zástancom tohto prístupu a vidí v ňom mnoho benefitov. Pracovníci OTT CVTI SR preto potrebujú otvoriť diskusiu s univerzitami, či by sa nechceli tiež vydať touto cestou a pustiť sa do testovania niečoho, čo v podmienkach iných univerzít v zahraničí už zaznamenalo úspech.
Ako neskôr vo svojom vystúpení k tejto téme dodal aj vedúci OTT CVTI SR a pracovník Centra transferu technológií pri CVTI SR (CTT CVTI SR) Miroslav Kubiš, OTT je pripravené pripraviť pre akademické inštitúcie na Slovensku návod, ako by Easy Access mohli zaviesť do praxe.
Päť kľúčových tém
Miroslav Kubiš vystúpil napokon aj v závere konferencie, aby sa pokúsil sformulovať z podujatia krátky výstup.
„Rozhodli sme sa, že z tém, ktoré sa na konferencii preberali, spravíme závery, aby sme si zapamätali, čo nás oslovilo, a v ďalšom ročníku konferencie sa na to spätne pozrieme a vyhodnotíme, či sa v daných oblastiach udial nejaký progres,“ poznamenal a účastníkom poslednej panelovej diskusie dal vzápätí do pozornosti päť oblastí, ktorými sa organizačný tím konferencie plánuje počas roka hlbšie zaoberať.
Za kľúčový podľa neho tím považuje predovšetkým rozvoj regionálneho inovačného centra v Banskobystrickom samosprávnom kraji, vypracovanie realizovateľného návrhu na založenie fondu na podporu inovatívnych začínajúcich podnikov mimo štandardných trhových procesov či stanovenie konkrétnych úloh na riešenie problémov v oblasti TT do strategických dokumentov plánu obnovy. Chceli by tiež prijať zmeny v legislatívnych predpisoch, ktoré by zaručili odstránenie prekážok v procese TT podľa návrhu CTT CVTI SR. Týkať by sa to malo zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, zákona o správe majetku štátu a zákona o verejnej výskumnej inštitúcii. Na záver Hrivnák vyslovil záväzok, že s kolegami z odboru vypracujú pre akademické inštitúcie metodiky využiteľnosti Easy Access prístupu v procese TT.
Závery z konferencie organizátori čoskoro zverejnia aj na stránke podujatia. Videozáznamy z vybraných prednášok konferencie sú už v tejto chvíli k dispozícii na portáli Národnej teleprezentačnej infraštruktúry CVTI SR.