Značka: história

Nastala jarná rovnodennosť, ktorou sa začína najkrajšie obdobie v roku

Deň, keď sa na severnej pologuli začína astronomická jar, je symbolom jari. Po dlhých zimných nociach bude deň opäť dlhší...

| VEDA NA DOSAH

Galileiho prelomové dielo Hviezdny posol otvorilo pred 414 rokmi novú etapu astronómie

Toskánsky učenec ho napísal ako nadšenú reakciu zo skúmania oblohy cez ďalekohľad. Niektorí ľudia nechceli uveriť, že zobrazuje realitu.

| Kristína Benkovičová

Aj v Poľsku majú pyramídy. Dokonca staršie a dômyselnejšie než tie egyptské

Na prvý pohľad vyzerajú len ako malé kopčeky, v skutočnosti však ide o jedinečnú dobovú architektúru, ktorá nemá na svete...

| VEDA NA DOSAH

Na juhu Poľska objavili vyše 2 000-ročnú zlatú keltskú mincu

V Európe je ich zdokumentovaných približne len tridsať. Ľudia ich nazývali dúhovky, lebo verili, že mince padajú z dúhy.

| VEDA NA DOSAH

Záchranca detí. Pred 170 rokmi sa narodil Emil von Behring, objaviteľ séra proti záškrtu

Za objavy v imunológii bol prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.

| Justína Mertušová

Na Medzinárodný deň žien si pripomíname výročie jej narodenia. Tilly Shillingová svojím nasadením a svojimi vedomosťami búrala stereotypy

Jej vášňou boli motocykle. Preslávila sa však prácou pre britské vzdušné sily, keď vyvinula nový typ tesnenia pre vtedajšie letúny.

| Andrea Fedorovičová

Oslavujeme Medzinárodný deň žien: Hypatia – vedkyňa, ktorá dobyla Alexandriu

Stala sa jednou z vedúcich osobností neskorej helénskej matematiky a astronómie. Prekonala dokonca svojho otca.

| Justína Mertušová

Nezlomná Gerty Coriová: prvá žena ocenená Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu

Po dlhom rade mužov bola prvou a do roku 1977 jedinou laureátkou Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Na počesť vedkyne...

Marcová Vedecká cukráreň: Fašiangy – svet naopak alebo ako sa mení najveselšie obdobie roka

V prednáške si s profesorkou Zuzanou Beňuškovou priblížime fašiangy na Slovensku slovom, obrazom aj filmom.

| VEDA NA DOSAH

Viete, prečo máme priestupné roky a prečo nie je každý štvrtý priestupný?

Tento rok pridáme za 28. február ešte jeden deň. Postup, ktorý dnes používame, zaviedol v roku 1582 pápež Gregor XIII.

| Ján Svoreň