Dôkazy archeológov z Austrálie svedčia o tom, že ľudia užívali látky ovplyvňujúce vedomie oveľa skôr, než si vedci dosiaľ mysleli.
Rozšírené tradície užívania psychoaktívnych látok sa objavili až po tom, čo ľudia v neolitickom období začali s poľnohospodárstvom. Zdroj: iStock/wombatzaa
Výskum viedol profesor Adam Brumm z Austrálskeho výskumného centra pre ľudskú evolúciu (ARCHE) na Griffithovej univerzite spolu s kolegami docentmi Carneym Mathesonom a Michelle Langleyovou. Kombináciou archeologických dôkazov a biochemických testov tím zmapoval dávnu históriu betelového orecha, jedného z najrozšírenejších návykových stimulantov na svete a dlhodobo užívaného psychoaktívneho prostriedku vo veľkej časti ázijsko-tichomorskej oblasti.
V spolupráci s indonézskymi archeológmi z Univerzity Hasanuddina v Makassare a z Národnej agentúry pre výskum a inovácie (BRIN) vedci zistili, že niektoré komunity v Indonézii používali betelové orechy ako drogu už pred 25-tisíc rokmi. Tým sa počiatky tejto praktiky posúvajú oveľa ďalej, než naznačovali predchádzajúce odhady, ktoré jej vznik kládli do neolitu alebo bronzovej doby (približne 3 500 rokov pred n. l.).
Prehodnotenie pôvodu užívania psychoaktívnych látok
Jedna z bežných teórií tvrdí, že rozšírené tradície užívania psychoaktívnych látok sa objavili až po tom, čo ľudia v neolitickom období začali s poľnohospodárstvom. Medzi najstaršie známe príklady patria kvasené alkoholické nápoje (jačmenné pivo) vyrábané približne pred 13-tisíc rokmi v Izraeli.
„Táto teória však nezohľadňuje možnosť, že korene našich najbežnejšie používaných psychoaktívnych látok siahajú k veľmi dávnemu užívaniu drog,“ povedal profesor Brumm.
Brumm a jeho kolegovia sa namiesto toho zamerali na pôvod užívania betelového orecha, čo je zvyk rozšírený medzi stovkami miliónov ľudí od Indie až po južné Tichomorie (približne jeden z desiatich súčasných obyvateľov Zeme).
Betelový orech môže vyvolať miernu eufóriu, zvýšenú bdelosť a ďalšie psychoaktívne účinky. „Hoci je v západných spoločnostiach málo známy, ide o štvrtú najužívanejšiu psychoaktívnu látku na svete po alkohole, kofeíne a nikotíne,“ uviedol profesor Brumm.
V súčasnosti si užívatelia betelový orech pripravujú tak, že spracované semeno z palmy Areca catechu (betelový orech) zmiešajú s haseným vápnom – ktoré sa bežne vyrába rozomletím spálených škrupín na jemný prášok – a ďalšími prísadami. Z toho vznikne zmes, ktorú potom žujú, aby dosiahli psychoaktívne účinky.
„Hasené vápno je nevyhnutnou zložkou, pretože vyvoláva chemickú reakciu, ktorá rýchlejšie uvoľňuje psychoaktívne zlúčeniny z orecha do krvného obehu,“ uviedol profesor Brumm.
Pradávne zuby odhaľujú zabudnutý zvyk
V novej štúdii uverejnenej v časopise Science Advances vedci z Griffithovej univerzity skúmali mimoriadne vzácne kostrové pozostatky dvoch raných lovcov a zberačov zo Sulawesi v Indonézii. Jeden z nich žil približne pred 25-tisíc až 16-tisíc rokmi, zatiaľ čo druhý sa datuje do obdobia pred 7 600 až 6 300 rokmi.
Obaja lovci a zberači vykazovali nezvyčajnú formu opotrebenia zubov (hlboké, zaoblené drážky na zuboch). Výskumníci identifikovali tento vzor ako nový bioarcheologický marker spojený s doteraz nepoznaným správaním: opakovaným cmúľaním celých betelových orechov.
Predchádzajúci výskum naznačoval, že hlavný neuroaktívny alkaloid betelového orecha, arekolín, sa uvoľňuje predovšetkým pri žuvaní spracovaného orecha ako súčasť žuvacej zmesi obsahujúcej hasené vápno. Vápno premení arekolín na formu voľnej bázy, vďaka čomu ho telo ľahšie vstrebáva.
„Náš tím však vykonal experimenty, v ktorých sme betelové orechy namočili do umelej sliny a výsledné roztoky sme testovali na skupine klonovaných ľudských receptorov exprimovaných v žabích vajíčkach vrátane špecializovaných proteínov, ktoré pôsobia ako molekulárne spínače regulujúce neurónovú aktivitu,“ uviedol profesor Brumm. „To ukázalo, že už samotné cmúľanie neporušených betelových orechov uvoľní arekolín v množstve dostatočnom na to, aby mal fyziologický účinok a ovplyvnil funkciu mozgu.“
Ďalšie dôkazy priniesli biochemické testy pod vedením docenta Carneyho Mathesona. Tieto analýzy zistili prítomnosť arekolínu v zubných tkanivách dávnych zberačov, čo poskytuje silný dôkaz o tom, že konzumovali betelové orechy.
Chemické dôkazy spolu s charakteristickým poškodením zubov naznačujú, že lovci a zberači na Sulawesi pravidelne a dlhodobo žuli betelové orechy, čo zanechalo výrazné fyzické zmeny na ich zuboch.
Liek proti bolesti s nežiaducimi účinkami
Psychoaktívny stav vyvolaný cmúľaním celých betelových orechov bol pravdepodobne slabší ako účinky, ktoré pociťujú ľudia žuvajúci moderné betelové žuvačky. Napriek tomu vedci veria, že toto správanie bolo dostatočne časté na to, aby prispelo k vážnemu ochoreniu parodontu.
Zberači na Sulawesi trpeli vo všeobecnosti zlým stavom zubov. Keďže arekolín pôsobí aj ako prírodné analgetikum (liek proti bolesti), vedci predpokladajú, že niektorí ľudia mohli spočiatku cmúľať betelové orechy na zmiernenie bolesti zubov.
„Časom však cmúľanie tvrdých, abrazívnych semien tak veľmi opotrebovalo zuby zberačov, že v niektorých prípadoch došlo k úplnému odhaleniu vnútornej pulpy (zubnej drene). To bolo mimoriadne bolestivé, spôsobovalo ťažkosti pri jedle a výrazne zvýšilo výskyt chronických zubných infekcií,“ uviedol profesor Brumm.
„Hoci tento zvyk mohol byť liekom na zubnú bolesť, roky dlhodobého cmúľania orechov nakoniec spôsobili oveľa vážnejšie problémy so zdravím zubov, čím vznikol cyklus pokračujúceho návykového užívania.“
Datovanie až do ľadovej doby
Tento objav výrazne mení časovú os histórie užívania drog. Dôkazy o konzumácii betelových orechov sa teraz dajú vysledovať až do neskorého pleistocénu, dlho pred rozvojom poľnohospodárstva.
„Cmúľanie betelových orechov, ktoré sa objavilo už pred 25-tisíc rokmi na Sulawesi, teda dlho pred začiatkom poľnohospodárstva, môže byť najstarším dôkazom užívania drog na svete,“ povedal profesor Brumm.
„Tým, že štúdia identifikovala starobylú prax, na ktorej je založené žuvanie betelových orechov, ako ho poznáme dnes, naznačuje, že niektoré moderné správania spojené s užívaním drog majú hlboké korene v tradíciách zberačov.“
Zistenia naznačujú, že opakované užívanie psychoaktívnych látok spolu so zdravotnými dôsledkami, ktoré mohli takéto návyky sprevádzať, bolo súčasťou života niektorých lovcov a zberačov už desaťtisíce rokov pred začiatkom poľnohospodárstva.
Zdroj: Science Advances, Science Daily
(RR)
