Roj bol nezávisle pozorovaný 114 kamerami na svete. Na objave má svoj podiel aj Milan Kalina, člen Českej astronomickej spoločnosti (ČAS).
Hustota radiantov (t. j. pozícií na oblohe, z ktorých zdanlivo vylietajú meteory) na celooblohovej projekcii v noci z 15. na 16. júla. Šípkou je označený novoidentifikovaný meteorický roj v súhvezdí Škorpión s dočasným označením M2026-P1. Autor: Milan Kalina, Denis Vida, Damir Šegon, Paul Roggemans, James M. Scott, Jeff Wood
V období od 14. do 16. júla 2026 detegovala meteorická sieť Global Meteor Network nový meteorický roj. Materským telesom je podľa parametrov dráhy veľmi pravdepodobne kométa z Jupiterovej rodiny komét. Celkovo bolo 43 meteorov patriacich do nového roja pozorovaných v súhvezdí Škorpióna.
Meteorický roj bol zaradený do pracovného zoznamu meteorických rojov IAU Meteor Data Center (medzinárodná databáza meteorických rojov v spolupráci s IAU) pod dočasným názvom M2026-P1. Roj bol nezávisle pozorovaný 114 kamerami v Austrálii, Bosne a Hercegovine, Brazílii, Chorvátsku a na Novom Zélande.
Hľadanie možných materských telies odhalilo jedného možného kandidáta, a to 2023 VN9. Tieto meteory prenikajú hlboko do atmosféry a v dôsledku trenia o vzduch sa začínajú taviť a odparovať nižšie, približne vo výške 70 až 80 kilometrov nad zemským povrchom, čo je pri krehkých kometárnych časticiach neobvyklé a naznačuje i možný asteroidálny pôvod.
Na tomto objave má svoj podiel aj Milan Kalina, člen Českej astronomickej spoločnosti (ČAS). Jeho účasť je príkladom toho, že ČAS sa popri popularizácii astronómie venuje aj odbornej a vedeckej činnosti a že sa aj amatérski záujemcovia o vesmír môžu aktívne podieľať na vedeckom výskume.
Zaujímavý historický kontext
Vedecká analýza odhalila zaujímavý historický kontext. Pôvodné náznaky existencie tohto roja možno vystopovať už v pozorovaniach z minulého storočia. Už v roku 1935 zaznamenal austrálsky astronóm R. A. MacIntosh pri vizuálnom pozorovaní roj, ktorý by mohol zodpovedať súčasnému objavu.
Podobnú aktivitu hlásil v 70. rokoch aj pozorovateľ Buhagiar. Z dôvodu nepresností starých vizuálnych metód a silného vplyvu sporadického pozadia však vtedy nebolo možné roj jednoznačne potvrdiť.
Až súčasné dáta z Globálnej meteorickej siete a moderné matematické metódy (analýza obežných dráh a zhlukovanie v radiantových mapách) umožnili roj bezpečne identifikovať a zaradiť do pracovného zoznamu Medzinárodnej astronomickej únie (IAU MDC) pod oficiálnym označením M2026-P1.
Kľúčové fakty o novom roji M2026-P1 v súhvezdí Škorpióna:
- obdobie aktivity: 14. až 16. júl 2026 (vrchol 16. júla);
- radiant: súhvezdie Škorpióna (rektascenzia RA = 263,2°, deklinácia Dec. = –44,6°);
- rýchlosť vstupu: relatívne pomalá (14,3 km/s);
- materské teleso: analýza ukázala dráhu kometárneho typu z rodiny Jupitera (Tisserandov parameter TJ ≈ 2,7); ako najpravdepodobnejší materský objekt bol identifikovaný kandidát 2023 VN9;
- objavitelia: Milan Kalina, Denis Vida, Damir Šegon, Paul Roggemans, James M. Scott, Jeff Wood.
Kým predtým sa astronómovia spoliehali len na vizuálne pozorovanie ľudským okom, dnešná veda využíva moderné technológie. Kľúčovú úlohu dnes zohráva sieť Global Meteor Network (GMN), čo je celosvetová sieť vysoko citlivých videokamier monitorujúcich nočnú oblohu 24 hodín denne. Pomocou pokročilého softvéru dokážu kamery presne zmerať dráhu, rýchlosť a smer tisícok meteorov naraz. Miesto, odkiaľ sa zdá, že meteory na oblohe vyletujú, sa nazýva radiant. Ak má veľký počet meteorov zhodný radiant a podobnú obežnú dráhu, ide o organizovaný prúd – meteorický roj.
Zdroj: TS Česká astronomická spoločnosť
(zh)
