Čo ukázal výskum chvosta vretenice Pseudocerastes urarachnoides pomocou röntgenovej počítačovej tomografie?
Druh vretenice Pseudocerastes urarachnoides objavili vedci relatívne nedávno. Záber pochádza z roku 2018. Zdroj: Wikimedia Commons/Omid Mozaffari
Mnohé zvieratá využívajú na prežitie mimikry. Niektoré napodobňujú vzhľad hrozivých dravcov, iné pripomínajú rastliny alebo kamene, vďaka čomu sa maskujú pred predátormi.
Jeden druh vretenice má špecifickú taktiku: špičkou chvosta, ktorá vyzerá ako pavúk vrátane guľovitého tela a dlhých nôh, k sebe láka vtáky. Chvost si presunie pred tvár a pohybuje ním. To priláka vtáka, ktorý sa na „pavúka“ vrhne, no sám sa nakoniec stane korisťou.
Druh vretenice Pseudocerastes urarachnoides
Druh vretenice Pseudocerastes urarachnoides objavili relatívne nedávno. Prirodzene žije v oblasti západného Iránu od Kermánšáhu po Chúzistán a pravdepodobne aj v priľahlých častiach Iraku. Zvláštneho plaza si môžete pozrieť naživo v Česku. Zoologická záhrada v Plzni je jedinou zoo na svete, ktorá chová predstaviteľa tohto hada.
Ako nový druh ho prvýkrát vedecky opísali v roku 2006 podľa holotypu uloženého vo Field Museum v Chicagu.
„Vedci prvýkrát odobrali vzorku tohto hada v roku 1968, a keď ju priniesli do Field Museum, ľudia si mysleli, že má na konci chvosta nejakú deformitu, napríklad nádor,“ cituje tlačová správa Saru Ruanovú, zástupkyňu kurátora pre herpetológiu, riaditeľku hlavných laboratórií vo Field Museum v Chicagu a spoluautorku novej štúdie. „Desaťročia ležal na policiach múzea. Až keď sa v roku 2003 našiel ďalší exemplár s podobným chvostom, ľudia sa k nemu opäť vrátili.“
Chvost z pohľadu röntgenovej počítačovej tomografie
Vedcov teraz zaujímalo, ako vyzerá vnútorná časť nezvyčajného chvosta. Tím pod vedením Sary Ruanovej preto skúmal vnútornú štruktúru hadieho chvosta pomocou CT skenerov. O zisteniach vedci informujú v novej štúdii uverejnenej v časopise The Anatomical Record.
V laboratóriu vo Field Museum môžu vedci skenovať objekty a získať z nich tisíce röntgenových snímok, ktoré sa následne formujú do 3D zobrazenia vnútornej štruktúry objektu. Vďaka CT skenom môžu v podstate vidieť veľmi detailné štruktúry vnútri objektov bez toho, aby ich museli rozrezávať a riskovať tak ich poškodenie, čo je zvlášť dôležitý faktor pri práci s vedecky cennými vzorkami, ako sú holotypy druhov.
Paleontologická frustrácia
Paleontológom slúžia kostry žijúcich druhov hadov na to, aby lepšie čítali fosílne pozostatky. Vonkajší vzhľad a správanie sa však nedá vždy usúdiť len z kostrových pozostatkov, ako ukazuje príklad vretenice Pseudocerastes urarachnoides. Tento objav podľa vedcov pripomína, že praveký život mohol byť oveľa zvláštnejší.
Obrázky počítačovej tomografie ukázali, že chrbtica vyzerá celkom normálne a neobsahuje nič, čo by odkazovalo na nevídaný vonkajší vzhľad pripomínajúci pavúka. „V kostre hada nebolo nič, čo by nasvedčovalo tomu, ako extrémne vyzerá jeho chvost zvonka,“ povedal v tlačovej správe Georgios Georgalis, profesor paleontológie Poľskej akadémie vied v Krakove a poľský spoluautor.
„Toto je frustrácia v živote paleontológa,“ uviedol Georgalis. „Pracujeme s peknými živočíchmi, ale väčšinou sa snažíme poskladať puzzle, v ktorom chýbajú časti. Na konci si nemôžeme byť stopercentne istí, ako zviera v skutočnosti vyzeralo.“
Pre Ruanovú tento projekt podčiarkuje hodnotu múzejných zbierok. „Vzorky, ktoré boli zbierané pred päťdesiatimi, sto či dvesto rokmi, sa aj dnes využívajú na získavanie nových poznatkov,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Zdroj: Field Museum, science.ORF.at, Wikipedia, Český rozhlas
(zh)
