Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Vzduch dnes a o sto rokov

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku Jany Matejovičovej, odborníčky na kvalitu ovzdušia? Pozrite si video.

Jana Matejovičová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave (SHMÚ) na začiatku svojej prednášky vysvetlila, že „problematika znečistenia kvality ovzdušia súvisí so znečistením prostredia, pretože všetky jeho zložky sú navzájom spojené.“ Dodala, že ovzdušie na znečistenie reaguje najrýchlejšie, ale tiež sa vie najrýchlejšie vyčistiť. Ďalšími z týchto zložiek sú voda, pôda a sedimenty, v ktorých sa znečisťujúce látky udržiavajú najdlhšie.

Aký je rozdiel medzi koncentráciami a emisiami v ovzduší?

Odborníčka priblížila problematiku znečistenia ovzdušia aj vysvetlením odborných termínov, o ktorých sme v rámci správ o počasí denne informovaní, ale nie vždy im rozumieme.

Často napríklad nepoznáme rozdiel medzi koncentráciami a emisiami v ovzduší. „Koncentrácia kvality ovzdušia je termín, ktorý sa používa, ak nás zaujíma, ako dýchame. Vyjadruje množstvo znečistenie ovzdušia organickými látkami, ako sú napríklad ťažké kovy, polycyklické aromatické uhľovodíky a iné organické látky v µg/m3 .“

Emisie hovoria o množstve emisií vypustených do ovzdušia za určitý čas a obvykle sa udávajú v tonách za rok. „Emisie predstavujú to, čo dýchame, ale sú to látky, ktoré sa dostanú do ovzdušia a tam sa nejako správajú – presúvajú sa rozptyľujú a ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, v ktorom ich vyjadrujeme v koncentráciách.“

Znečisťuje aj príroda?

Jana Matejovičová podotkla, že znečistenie znie ako niečo, čo nie je vlastné prírode, ale v skutočnosti sa stretávame aj s prírodnými zdrojmi znečistenia. „Trápia nás napríklad prachové častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia vďaka veternej erózii alebo rozptylu nepokrytej pôdy,“ uviedla odborníčka príklady.

Rôzne znečisťujúce látky vplývajú na rôzne oblasti ľudského organizmu. Môžu mať napríklad vplyv na bolesti hlavy, úzkosť, kardiovaskulárne ochorenia, pečeň i slezinu, na problémy s dýchaním, ale taktiež rozmnožovaciu sústavu.

Ako prežiť plynovú krízu s ohľadom na vzduch?

Odborníčka spomenula tiež aktuálny problém s vykurovaním domácnosti, keď sa pre plynovú krízu vyplývajúcu z rusko-ukrajinského konfliktu ľudia vracajú k vykurovaniu drevom a uhlím. Ešte pred ňou sa javilo, že sa dajú presvedčiť, aby vymenili pevné palivo za zemný plyn. „Dnes to už nevyzerá reálne, ale stále môžu vymeniť starú piecku napríklad za kotol, ktorý produkuje nízke emisie. Ak majú takú možnosť, môže im pomôcť aj zateplenie domu. Ale ak nemajú, treba kúriť tak, aby dobre horelo, mať suché drevo, neškrtiť prísun kyslíka a pravidelne čistiť spaľovacie zariadenia i komín.“

Jana Matejovičová sa v prednáške venovala aj dominantným zdrojom emisií v ovzduší v minulosti a súčasnosti a zamýšľala sa nad tým, ako vplývajú na Slovensko a na iné krajiny. Vysvetľovala, čo sa stáva so znečisťujúcimi látkami vypustenými do ovzdušia, ale hovorila tiež o histórii a súčasnosti monitorovania kvality ovzdušia na Slovensku.

Mgr. Jana Matejovičová pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave na úseku kvalita ovzdušia. Od príchodu do SHMÚ sa venovala úlohám rôzneho zamerania, ako je výpočet emisií perzistentných organických látok a prachových častíc, spracovanie údajov z monitorovania znečisťujúcich látok a príprava vstupov pre modelovanie kvality ovzdušia. Podieľa sa aj na príprave podkladov pre programy na zlepšenie kvality ovzdušia.

Za slovenskú stranu viedla projekt Emisie dioxínov v kandidátskych krajinách a pracovala ako člen Regionálnej organizačnej skupiny pri Štokholmskom dohovore o perzistentných organických látkach. Zúčastňuje sa taktiež na aktivitách medzinárodnej platformy pre modelovanie kvality ovzdušia podľa požiadaviek Európskej únie (FAIRMODE).

Táto prednáška bola sprievodným podujatím v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program ENV sa uskutočnil 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou boli rôzne sprievodné aktivity, ako vedecké kaviarne, Vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré priniesli zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov.

Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Čo je vedecká kaviareň?

Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.

Zdroj: CVTI SR
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky