VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rok 2021 je Európskym rokom železníc. EÚ má s nimi veľké plány

Marta Bartošovičová

V Európskej únii cestuje vlakmi ročne viac ako 9 miliárd ľudí, ide však len o 7 percent cestujúcich v rámci EÚ.

Moderný vlak v pohybe. Zdroj: iStockphoto.com

Moderný medzimestský vlak v Európe. Zdroj: iStockphoto.com

Európska komisia (EK) navrhla vyhlásiť rok 2021 za Európsky rok železníc, aby podporila plnenie cieľov európskej zelenej dohody v oblasti dopravy. Sériou podujatí, kampaní a iniciatív v roku 2021 bude propagovať železničnú dopravu ako udržateľný, inovatívny a bezpečný spôsob transportu.

EK chce zdôrazniť jej prínos pre ľudí, hospodárstvo i klímu a zamerať sa na zostávajúce prekážky vzniku skutočného jednotného európskeho železničného priestoru bez hraníc.

Počas roka sú preto naplánované viaceré aktivity na podporu železničnej dopravy, ktoré majú motivovať občanov aj firmy, aby ju využívali viac. Projekty, diskusie, podujatia a výstavy v rámci Európskeho roka železníc by ich mali zviditeľniť a spropagovať. Predstavujú totiž najbezpečnejšiu a ekologickú alternatívu pozemnej dopravy.

Video so slovenskými titulkami si môžete pozrieť na stránke Európskeho parlamentu.

Narodeniny oslavuje TGV, ale aj ICE

V roku 2021 si zároveň pripomíname 20. výročie prvého železničného balíčka EÚ (v súčasnosti sa bude v EÚ implementovať štvrtý železničný balík).

Na tento rok pripadá aj niekoľko významných výročí v oblasti železničnej dopravy, a to 175. výročie otvorenia prvého vlakového spojenia medzi dvoma hlavnými mestami EÚ (Paríž – Brusel), 40. výročie založenia TGV (Train à Grande Vitesse – označenie pre vysokorýchlostné vlaky francúzskych štátnych železníc určených na prepravu cestujúcich) a 30. výročie ICE.

„Železnice (…) prepájajú EÚ nielen z fyzického hľadiska. Vytvorenie súdržnej a funkčnej siete v celej Európe je príkladom politickej súdržnosti. Európsky rok železníc nie je náhodná udalosť. Prichádza vo vhodnom čase, keď EÚ potrebuje tento druh spoločných projektov,“ hovorí Adina Văleanová, eurokomisárka pre dopravu.

Sú „eko“, ale nie sú dosť „in“

Doprava v Európskej únii je zodpovedná za 25 percent emisií skleníkových plynov. Podiel železníc na tomto údaji však predstavuje iba 0,4 percenta, pretože väčšina vlakov v súčasnosti funguje na elektrinu. Tento spôsob dopravy je jediným, ktorý od roku 1990 svoje emisie značne znížil, preto môže zohrávať dôležitú úlohu v udržateľnom cestovnom ruchu.

„Jedným z kľúčov k úspechu európskej zelenej dohody je nasmerovanie pozornosti a úsilia na železničnú dopravu. Vlaky by mali byť cenovo dostupnejšie, premávať častejšie, byť lepšie prepojené a energeticky účinnejšie. Železničná doprava musí zohrávať významnú úlohu pri urýchľovaní znižovania emisií z dopravy, keďže ide o jeden z najekologickejších a energeticky najúčinnejších druhov dopravy. Je do veľkej miery elektrifikovaná, čoraz častejšie využíva energiu z obnoviteľných zdrojov a produkuje oveľa menej emisií CO2 ako porovnateľná cestná alebo letecká doprava,“ zdôraznila Anna Deparnayová-Grunenbergová, spravodajkyňa Európskeho parlamentu z Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

Anna Deparnayová-Grunenbergová. Zdroj: EP

Anna Deparnayová-Grunenbergová. Zdroj: EP

Spravodajkyňa poukázala aj na to, že je dôležité oživiť nočné vlaky a vybudovať regionálne prepojenia v celej EÚ. To si bude vyžadovať investície do železničných koľajových vozidiel a do infraštruktúry nočných vlakov i obnovenie trás, aby sa opäť stali životaschopnou a cenovo dostupnou alternatívou pre cestujúcich do európskych destinácií, ako to bolo v minulosti.

Skutočná „renesancia železničnej dopravy“ si vyžaduje, aby sa financovanie zameriavalo najmä na zavedenie chýbajúcich regionálnych cezhraničných železničných spojení, zachovanie a modernizáciu existujúcich tratí, mostov a tunelov, ako aj na opätovné sprevádzkovanie nepoužívaných tratí, kde sa môže v prípade cestujúcich a nákladu využiť železničná doprava.

Finančné prostriedky by mali podporovať výskum a inovácie v oblasti čistej dopravy. Mali by tiež smerovať k udržateľnej, intermodálnej a inteligentnej mobilite, pričom železničná doprava by mala byť jadrom každej európskej stratégie v oblasti mobility i predpokladom financovania.

Ide zároveň o jeden z krokov na podporu ekologických spôsobov prepravy a dosahovanie klimatickej neutrality do roku 2050. Tento cieľ zakotvuje Európsky ekologický dohovor.

Pomôžu s uhlíkovou neutralitou

Pandémia COVID-19 zasiahla mimoriadne ťažko aj odvetvie dopravy. Železničná doprava zaznamenala v roku 2020 bezprecedentný pokles počtu cestujúcich. Napriek prevádzkovým a finančným obmedzeniam si toto odvetvie zachovalo kľúčové spojenia v osobnej doprave i v preprave základného a nebezpečného tovaru.

Železničná doprava prispieva k ekonomike EÚ, miestnym komunitám prináša pracovné miesta a prispieva k integrácii vnútorného trhu. Spája ľudí a podniky po celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Železnice spájajú aj odľahlé oblasti a zabezpečujú tak nielen vnútroštátne, ale aj cezhraničné prepojenie európskych regiónov. Napriek týmto výhodám ju však využíva len približne 7 percent cestujúcich a slúži na prepravu iba 11 percent tovarov. Hlavnými problémami sú najmä zastaraná infraštruktúra i biznis modely, ako aj vysoké prevádzkové náklady. Tieto bariéry bude potrebné prekonať, ak chceme v EÚ vytvoriť spoločný železničný priestor.

Víziou EÚ je znížiť závislosť Európy na dovážanej rope a dosiahnuť 60-percentný pokles uhlíkových emisií do roku 2050 bez toho, aby bola ohrozená mobilita a efektívnosť dopravného systému. Je nutné, aby doprava využívala menej energie, aby lepšie využívala modernú infraštruktúru a aby znižovala svoj negatívny vplyv na životné prostredie. Pokiaľ ide o osobnú dopravu, vo všeobecnosti sa očakáva výrazné zvýšenie podielu železničnej dopravy a prevádzkovanie modernizovaných železničných vozidiel zodpovedajúcich environmentálnym požiadavkám.

Modernizácia železníc na Slovensku

Viac ako pol milióna ľudí bude využívať výhody, ktoré prinesie zlepšenie napríklad železničnej trate na západnom Slovensku. Ide o šiestu fázu projektu zameraného na modernizáciu celej linky medzi Bratislavou a Žilinou.

Projekt zahŕňa aj modernizáciu systému blokovania a zabezpečovacích zariadení. Novinkou na železničnej stanici v Púchove je nový elektronický systém blokovania – signalizačný systém, ktorý predchádza stretom vlakov na trati – s možnosťou ovládania na diaľku. Opravovaný úsek trate je súčasťou prioritnej európskej dopravnej trate v rámci hlavného koridoru transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). V predchádzajúcich fázach projektu boli modernizované aj ďalšie úseky tejto linky.

Víziou Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) je tvoriť spojovací článok medzi samosprávou a štátom pre oblasť verejnej dopravy. Vzájomnou komunikáciou a koordináciou je možné dosiahnuť trvalo udržateľnú mobilitu, zvýšenie kvality života v regiónoch, ekologickú alternatívu vo vzťahu k individuálnej automobilovej doprave, efektívne využitie času pri preprave, zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy.

Hustota železničnej siete Slovenskej republiky (SR) má dostatočný potenciál na vytvorenie kostry systému verejnej dopravy. Investíciami do železničnej siete a modernizácie vozového parku dokáže národný prepravca prepraviť viac ako 150 miliónov ľudí ročne, zabezpečiť mobilitu pre SR bez nutnosti sťahovania sa za prácou, pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku a celkovo znížiť emisie v doprave.

 

Zdroje:

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.