Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Zemetrasenia vo svete a na Slovensku

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku naživo? Viac o zemetraseniach na Slovensku sa dozviete v našom videu.

Zemetrasenia sú jednými z najvýraznejších prejavov vnútorných procesov Zeme. Lucia Fojtíková z Ústavu vied o Zemi v prvej časti prednášky študentom približuje, z čoho sa skladá naša Zem, čo je príčinou zemetrasení, ako sa prejavujú a aké majú dôsledky.

Ako sa zemetrasenia zaznamenávajú a prečo je dôležité ich analyzovať? Prečo musia byť seizmické stanice umiestnené na pokojných miestach či v opustených štôlňach? A načo slúži monitoring seizmických zlomov? Aj na tieto otázky nájdete odpovede v našom videu.

Musia mať GPS signál

Seizmické stanice musia byť napájané elektrinou a prekvapivo musia mať i GPS signál – nie však kvôli polohe, ale kvôli schopnosti detegovať presný čas, v ktorom sa zemetrasenie odohralo.

„Seizmické vlny sa totiž šíria veľkou rýchlosťou a my musíme vedieť presne na milisekundy, kedy seizmická vlna dorazila na stanicu. Keď si potom dáme dokopy informácie z viacerých staníc, vieme presne určiť, kde sa zemetrasenie odohralo, a dokážeme zistiť jeho epicentrum aj hypocentrum,“ vysvetlila Fojtíková.

Slabších zemetrasení je niekoľko tisíc denne

Zemetrasenia s magnitúdom 9 seizmológovia zaznamenajú približne dve za dva alebo tri roky, zemetrasení s magnitúdom 3 je však niekoľko tisíc denne.

V niektorých oblastiach sa zasa, naopak, zemetrasenia vyskytnú len raz za dvesto rokov, ľudia si tieto udalosti často nepamätajú, mnohí ani nevedia, že na danom mieste je nejaký seizmický zlom.

Seizmológovia však priebežne monitorujú aj veľmi slabé zemetrasenia, ktoré ľudia nijako neregistrujú. „Vďaka tomu dokážeme zmapovať potenciálne oblasti, kde by v budúcnosti mohlo vzniknúť väčšie zemetrasenie,“ ozrejmila Fojtíková.

Zemetrasenia vo svete i na Slovensku

V druhej časti videa dostal slovo generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás, ktorý svoju časť prednášky venoval nielen zemetraseniam vo svete, ale i na Slovensku.

Písali sa roky 1763 a 1783, keď oblasť Komárna zasiahli najväčšie a najničivejšie zemetrasenia na našom území. „Práve tieto dve zemetrasenia naštartovali v čase panovania Márie Terézie záujem o prírodné vedy a začalo sa skúmať, prečo také zemetrasenie môže prísť,“ poznamenal Madarás.

Pozornosť geológov a seizmológov pritiahlo však aj nedávne zemetrasenie na východnom Slovensku. Z hľadiska účinkov a škôd totiž išlo o najväčšie zemetrasenie na území Slovenska za uplynulých sto rokov, ktorého dotrasy pociťujú ľudia vo východnej časti krajiny dodnes.

Čo možno robiť v prípade, ak oblasť, v ktorej žijete, zasiahne silné zemetrasenie? A dokážu tento úkaz vedci včas predpovedať? Dozviete sa vo videu.

O prednášajúcich

RNDr. Ján Madarás, PhD., absolvoval štúdium geológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Ako vedecký pracovník a terénny geológ pracoval v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave, Geofyzikálnom ústave SAV a Geologickom ústave SAV v Bratislave. V súčasnosti je generálnym riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV, verejnej výskumnej inštitúcie, ktorá vznikla spojením dvoch geovedných ústavov Slovenskej akadémie vied. Je špecialistom na regionálnu geológiu Západných Karpát, tvorbu geologických máp územia Slovenska a okolitých krajín. Skúma tektonický vývoj horských celkov, tektonické zákonitosti vývoja ložísk nerastných surovín a súvislosť tektoniky so zemetrasnou činnosťou. Súčasne je aj popularizátorom geovied pre širšiu verejnosť a spoluautorom viacerých tematických muzeálnych výstav.

Mgr. Lucia Fojtíková, PhD., absolvovala štúdium fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako vedecká pracovníčka v Ústave vied o Zemi SAV v Bratislave a Ústave štruktúry a mechaniky hornín AV ČR, v. v. i., v Prahe. Venuje sa analýze seizmických dát a inštalácii seizmických staníc nielen na Slovensku, ale zúčastňovala sa aj na budovaní staníc v Rumunsku, na Islande a v Etiópii.

Čo je Vedecká cukráreň?

Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá približne 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).

Zdroj: CVTI SR

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky