VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovenská sieť geoparkov sa rozšírila o Malé Karpaty

Marta Bartošovičová

Nový geopark pribudol k cezhraničnému geoparku Novohrad – Nógrád, Banskoštiavnickému a Banskobystrickému geoparku.

Geopark Malé Karpaty. Zdroj: geoparkmalekarpaty.sk

Geopark Malé Karpaty. Zdroj: geoparkmalekarpaty.sk

Geoparky sú územia výnimočného významu s bohatou prírodou a jedinečnou kultúrou. Obsahujú jedno alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu. Vo svete sú moderným nástrojom turizmu a nového spôsobu využitia voľného času. Ich cieľom je šetrný prístup k živej i neživej prírode a krajine.

Okrem ochrannej, poznávacej, vzdelávacej a vedeckej činnosti by mali stimulovať vytváranie nadväzujúcich aktivít v službách, podnikateľských zámerov a pracovných príležitostí. Nemenej významné je byť aktívnym partnerom Európskej siete geoparkov.

Európska sieť geoparkov (EGN) vznikla v roku 2000 dohodou národných geoparkov z Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a zo Španielska, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj územia geoparkov. Ide o využívanie ich geologického dedičstva prostredníctvom rozvoja geoturistiky, ochrany geologickej diverzity, vzdelávania i presadzovania spoločných záujmov na medzinárodnej úrovni.

V roku 2015 vznikla nová kategória programov UNESCO – Globálne geoparky UNESCO. Potvrdili tým význam manažmentu výnimočných geologických lokalít ako dedičstva neživej prírody a krajiny v komplexnom meradle. Tieto parky majú za cieľ zvyšovať povedomie o geodiverzite, podporovať jej ochranu a prezentovať vhodné príklady. Spoločne s lokalitami Svetového dedičstva a Biosférickými rezerváciami vytvárajú kompletnú ponuku opatrení, a tým prispievajú k realizácii cieľov Agendy 2030 kombinovaním globálnych a miestnych perspektív.

Hradná skala na Devíne je súčasťou Geoparku Malé Karpaty. Zdroj: iStockphoto.com

Hradná skala na Devíne je súčasťou Geoparku Malé Karpaty. Zdroj: iStockphoto.com

Sieť geoparkov SR

V zmysle Koncepcie geoparkov SR a v súlade s usmernením organizácie UNESCO bola v roku 2015 konštituovaná Medzirezortná komisia Siete geoparkov Slovenskej republiky. Má štatút poradného orgánu Ministra životného prostredia SR a je zložená zo zástupcov všetkých zainteresovaných ministerstiev, odbornej aj akademickej sféry.

Oficiálne vyhlásenie Siete geoparkov Slovenskej republiky s jej logom a udelenie titulu Geopark Slovenskej republiky vyplýva z procesných pravidiel koncepcie pre udelenie členstva v sieti geoparkov. O udelení  titulu rozhodla komisia a oficiálne ho vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) koncom roka 2016.

Doteraz boli v SR prevádzkované tri geoparky, a to Novohrad – Nógrád, Banskoštiavnický a Banskobystrický geopark. Vďaka MŽP SR sa v tomto roku rozšírila sieť geoparkov o Malé Karpaty. Na viacerých územiach sú však naďalej vyvíjané aktivity, aby mohli byť vytvorené ďalšie národné alebo cezhraničné geoparky.

Geopark Malé Karpaty

Nový geopark bol slávnostne menovaný v Pezinku pri štôlni Budúcnosť, a to symbolicky počas Týždňa európskych geoparkov 4. júna 2021. O získanie dekrétu sa usilovali predstavitelia neziskovej organizácie viac ako 7 rokov, s cieľom prezentovať hodnoty a jedinečnosť malokarpatského regiónu a podporiť cestovný ruch.

„Územia geoparkov využívajú potenciál krajiny do najmenších detailov. Na to, aby sa stali skutočne prospešné pre spoločnosť, je dôležitá spolupráca štátnych inštitúcií, územných celkov, samospráv, ako aj mimovládnych organizácií,“ uviedol pri tejto príležitosti štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana.

Prijatie Geoparku Malé Karpaty do Siete geoparkov SR je výsledkom dlhodobej snahy o jeho vybudovanie podľa zásad organizácie UNESCO, a to iniciatívou zdola. V rokoch 2017 – 2021 na tomto území nastal výrazný progres v budovaní organizačnej štruktúry, objektovej sústavy a v rôznorodosti usporadúvaných akcií a podujatí.

Významná paleontologická lokalita Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: iStockphoto.com

Významná paleontologická lokalita Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: iStockphoto.com

Geopark má rozlohu 1 199 km2 a perspektívne by sa mohol rozšíriť o 463 km2. Zahŕňa šesť geomontánnych oblastí, konkrétne sú to Bratislava, Pezinok, Modra, Trstín, Pernek a Sandbersko–pajštúnska oblasť. Aj keď budú vystupovať autonómne, vytvoria jednotný celok.

Na území geoparku sa nachádzajú viaceré výnimočné lokality, ako hradná skala na Devíne, Sandberg, Marianka, banská oblasť medzi Pernekom a Pezinkom, vinohrady na úbočí Malých Karpát či krasové oblasti v okolí jaskyne Driny a Plaveckého Podhradia v okrese Malacky. Vyznačuje sa početnými náleziskami vzácnych fosílií, baníckou tradíciou, vinárstvom či hrnčiarstvom a majolikou.

Memorandum o spolupráci

Po udelení dekrétu Geopark SR zástupcovia významných inštitúcií s odborným, vedeckým a akademickým zameraním podpísali Memorandum o spolupráci. Aktérmi memoranda boli: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Ústav vied o Zemi SAV, Prírodovedné múzeum SNM a Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave.

Spolupráca je pre rozvoj geoparku významná. Prinesie množstvo nových poznatkov, ktoré môže manažment použiť pri jeho popularizácii. Nemenej dôležitou bude aj realizácia environmentálnej výchovy, založenej na najnovších poznatkoch.

Predpokladá sa, že onedlho bude memorandum rozšírené o spoluprácu aj s rezortnými organizáciami MŽP SR, a to Slovenskou agentúrou životného prostredia a Štátnou ochranou prírody (Chránenou krajinnou oblasťou Malé Karpaty). Geopark tým získa silnejšiu podporu odborných a vedeckých inštitúcií. Tie ešte viac zlegitimizujú jeho snahu pri ďalšom budovaní a prevádzkovaní územia, ktoré je vzácne aj v európskom meradle.

Banskobystrický geopark. Zdroj: geopark.sk

Banskobystrický geopark. Zdroj: geopark.sk

Banskobystrický geopark

Jeden z najvýznamnejších baníckych regiónov má pestrú geologickú stavbu a bohatstvo nerastných surovín. Svetoznáma tu bola najmä ťažba medených rúd v oblasti Španej Doliny, Starých Hôr a Ľubietovej. Nachádza sa tu mnoho historických pamiatok a lesy sú tu bohaté na faunu i flóru.

Mestá Banská Bystrica a Kremnica boli centrami podnikateľských rodín Thurzovcov a Fuggerovcov, ktorí v širokom okolí ťažili drahé kovy (zlato, striebro a meď) a vyvážali ich do celého sveta. Mnohé lokality sú aj v súčasnosti zdrojom ukážok vzácnych minerálov. Ostalo tam veľa budov, šácht, hút, klopačiek a portálov štôlní. Veľký význam má asi 40 km dlhý dômyselný vodovodný systém. Zachovala sa tiež pôvodná architektúra a svetoznámou raritou je špaňodolinská čipka.

Lokalita je zaujímavá pre domácich i zahraničných turistov. V listnatých a zmiešaných lesoch v okolí Banskej Bystrice je mnoho turistických chodníkov. Sú tam botanicky príťažlivé lokality aj množstvo zveri. Rozmanitosť geologického prostredia je možné využiť na učebné účely, exkurzie a široký horninový „záznam“ vývoja Zeme.

Mesto Banská Štiavnica a Štiavnické vrchy. Zdroj: iStockphoto.com

Mesto Banská Štiavnica a Štiavnické vrchy. Zdroj: iStockphoto.com

Banskoštiavnický geopark

Geopark sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Rozloha geoparku v jadrovom území Banskej Štiavnice je 206,32 km2 a v ochrannom území 601,28 km2.

Na území stredného Slovenska a severného Maďarska v priebehu sopečnej činnosti v mladších treťohorách vznikol väčší počet vulkánov a stratovulkánov. Najmohutnejším z nich bol Štiavnický stratovulkán, ktorý mal na úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahoval výšku okolo 4 000 m n. m. Štiavnický stratovulkán svojimi rozmermi predstavuje najväčšiu sopku v celej oblasti Karpát, od Slovenska cez Ukrajinu až po Rumunsko.

Geologická história a následná banská činnosť robia región Banská Štiavnica jedinečným nielen v rámci Slovenska, ale i vo svete. Vzhľadom na univerzálnosť hodnôt územia a technické pamiatky v okolí bolo mesto Banská Štiavnica zapísané do Zoznamu svetového dedičstva ako kultúrne dedičstvo v roku 1993. Tieto hodnoty vytvorili rámec pre realizáciu zámeru zriadenia Banskoštiavnického geoparku, ktorého cieľom je zabezpečiť najmä harmonický a vyvážený rozvoj územia regiónu.

Novohrad – Nógrád geopark. Zdroj: slovakia-travel

Novohrad – Nógrád geopark. Zdroj: slovakia-travel

Novohrad – Nógrád geopark

Cezhraničný slovensko-maďarský geopark sa rozprestiera na juhu Banskobystrického kraja a na severe maďarskej Nógrádskej župy. Ide o jedinečné územie s výnimočnými geologickými, prírodnými a kultúrno-historickými hodnotami. Nachádza sa v ňom Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a Chránené územie TK Karancs Medves. V roku 1990 boli tieto územia vyhlásené za chránené, za účelom ochrany, zachovania a náučno-vedeckého využitia najmladších sopečných štruktúr v oboch štátoch. Majú relatívne mladý geologický vek a variabilnosť vulkanických štruktúr.

Celková rozloha geoparku je 1 587 km2, z toho v Slovenskej republike 336 km2 a v Maďarskej republike 1 251 km2. Na slovenskej strane zahŕňa 30 obcí v južných častiach okresov Rimavská Sobota a Lučenec a na maďarskej strane 64 obcí v severnej časti župy.

Ideový zámer bol v rokoch 2006 – 2007 rozpracovaný do komplexnej štúdie rozvoja geoparku na území SR a MR. V roku 2008 vznikli v oboch štátoch združenia, ktoré podpísali medzi sebou Memorandum o spolupráci. Začali budovať spoločný manažment územia a pripravovať sa na vstup do Európskej i Globálnej siete geoparkov. Ich snaha bola dovŕšená v roku 2010, keď sa stali 37. členom Európskej siete geoparkov a 66. členom Globálnej siete geoparkov. Členstvo v týchto sieťach obhájili v roku 2014 aj 2018.

Novohrad – Nógrád geopark je jedným zo 120 území na svete, ktoré sa hrdia titulom UNESCO – Globálny geopark. Titul získal po náročnom nominačnom procese.

Zdroje:

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.