Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Voda ako strategická surovina

VEDA NA DOSAH

Ing. Viliam Novák, DrSc. je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied. Náplňou jeho vedeckovýskumnej činnosti je hydrológia pôdy, alebo inak povedané kvantifikácia pohybu vody v systéme pôda - rastlina - atmosféra, ktorá sa chápe ako súčasť obehu vody v prírode, ktorý sa označuje aj ako hydrologický cyklus. Špecializáciou Ing. Viliama Nováka, DrSc. je riešenie problémov vzájomných vzťahov medzi porastmi a prostredím, teda hľadanie kvantitatívnych (číselne vyjadriteľných) vplyvov porastov na hydrologický cyklus. Výsledným efektom týchto vzťahov sú toky energie a vody (transpirácia) ako aj produkcia biomasy, ktorá je primárnym ohnivkom potravinového reťazca. Je autorom originálnych metód výpočtu evapotranspirácie, odberu vody koreňmi rastlín a spoluautorom matematických simulačných modelov transportu vody v systéme pôda ‒ rastlina ‒ atmosféra. Počas svojej kariéry sa zúčastnil vedeckých pobytov v Moskve a v Sankt – Peterburgu, v Japonsku, v US Salinity Laboratory v USA a inde. Významnými boli výsledky riešenia americko-slovenského projektu „Modelovanie pohybu vody a rozpustených látok v pôdach Žitného ostrova“ (zodpovedný riešiteľ), ktoré sa použili ako súčasť argumentov slovenskej strany pri spore pred medzinárodným súdom v Haagu. Výsledky svojej práce publikoval vo viac ako 200 vedeckých prácach; v roku 2012 mu vyšla v prestížnom vydavateľstve Springer (Nemecko) monografia Evapotranspiration in the Soil – Plant – Atmosphere, ktorá sumarizuje jeho celoživotné výsledky. Vo svojom voľnom čase sa venuje vytrvalostnému behu, zabehol 96 maratónov po celom svete. Jeho ďalším koníčkom je letectvo.

Zdanlivo absurdné. Vody je predsa všade okolo nás dosť, niekedy až priveľa ‒ potom tu máme povodne. Občas jej máme málo; teda málo jej majú rastliny, ktoré na to reagujú zníženou úrodou a na trhu sa to prejaví zvýšenými cenami chleba. My na Slovensku sme na tom s vodou dobre. Sú však krajiny, kde je voda kritickým miestom rozvoja spoločnosti, ktorá limituje doslova existenciu obyvateľstva. A pritom je Zem nazývaná aj modrou planétou, lebo z vesmíru tak vyzerá, je modrá hlavne vďaka vode v moriach. Keby sa všetka voda rovnomerne rozdelila po povrchu Zeme, vytvorila by vrstvu 2,7 kilometra hrubú. Teda, vody máme naozaj dosť, lenže slanej, takzvanej sladkej je z celkového množstva vody len asi 2,5 % väčšina z tohto objemu je však v ľadovcoch, teda vrstva sladkej vody by bola hrubá asi 50 metrov. Zdá sa to byť veľa; malo by jej byť dosť pre všetkých. V čom je teda problém? Je to jednoduché, zásoby vody sú rozdelené v priestore a v čase nerovnomerne. Vo vyšších zemepisných šírkach je vody viac, ako je dobré, ale v priestore medzi obratníkmi je jej málo. A to viac ako 90 % všetkej vody „spapajú“ (alebo spotrebujú) rastliny, ktoré nás živia. Len na závlahy sa spotrebuje asi 80 % z celkovej spotreby vody. Aby sme ako ľudstvo prežili, musíme sa o vodu podeliť s tými, ktorí jej nemajú dostatok. Ale ako to zabezpečiť? A ako sme s vodou na Slovensku a hlavne, ako je to s jej kvalitou? Niet pochýb o tom, že dostatok (alebo nedostatok) vody je jednou z primárnych podmienok udržateľnosti života. Voda je teda surovina strategická.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky