Podrobný výskum skameneného dinosaurieho trusu, ako aj iných fosílnych nálezov priniesol nové poznatky o vývoji dinosaurov.
Kostra dinosaura. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStocPhoto.com
V čerstvo publikovanej štúdii identifikoval medzinárodný tím vedcov päť fáz, ktoré viedli k vývoju dinosaurov. Výskum, ktorý prebiehal 25 rokov, umožnila spolupráca viacerých vedeckých inštitúcií z Poľska, Nórska a zo Švédska. Doteraz najkomplexnejšia štúdia svojho druhu bola uverejnená na stránkach renomovaného časopisu Nature.
S cieľom mapovať vývoj dinosaurov analyzovali odborníci výskumný materiál pozostávajúci z vyše 500 fosílií. „Trvalo nám mnoho rokov, kým sme ho poskladali do uceleného obrazu,“ uviedol Grzegorz Niedzwiedzki, jeden z hlavných autorov štúdie, uverejnenej v Nature. Spoluautormi štúdie sú aj poľskí vedci Artur Górecki a Grzegorz Pacyna z Ústavu botaniky Biologickej fakulty Jagelovskej univerzity, ktorá o výskume informuje na svojej webovej stránke.
Cenné informácie poskytli výkaly a zvratky
Výskum vedcov vrhá nové svetlo na evolúciu a diverzifikáciu dinosaurov a dôvody, prečo dominovali suchozemským ekosystémom takmer 150 miliónov rokov. K vyriešeniu tejto záhady prispel aj podrobný výskum skameneného dinosaurieho trusu, takzvaných koprolitov, z obdobia neskorého triasu až skorej jury pochádzajúci z fosílnych nálezísk v Hornom Sliezsku a Svätokrížskom pohorí v Poľsku. Vedci skúmali tiež zvyšky tráviaceho traktu a skamenené zvratky dinosaurov. Okrem spomínaných fosílií študovali i nálezy kostí, skamenené stopy a fosílie rastlín.
Podľa paleontológa Martina Qvarnströma z Uppsalskej univerzity, jedného z hlavných autorov, ide o jedinečnú štúdiu svojho druhu. „Takáto štúdia tu ešte nebola,“ uviedol. „Ľudia chcú skúmať veľké kostry, nie výkaly.“ Vedci si tiež pochvaľujú inovatívne využitie zobrazovacej technológie s vysokým rozlíšením, ktorá im umožnila získať cenné informácie o zvyškoch skameneného trusu.
Hmyz a drevené uhlie vo zvyškoch
Na analýzu zloženia koprolitov využili odborníci okrem iného aj synchrotrónovú mikrotomografiu s fázovým kontrastom (v Európskom zariadení pre synchrotrónové žiarenie vo francúzskom Grenobli). Neinvazívne zobrazovanie obsahu koprolitu pomocou synchrotrónu umožňuje identifikáciu zložiek stravy, ktorú tradičné metódy, ako je rozpúšťanie koprolitu, neumožňujú.
Najmodernejšie zobrazovacie techniky použité na vizualizáciu zvyškov ukrytých vo fosíliách umožnili fascinujúce nálezy. Vedci tak objavili pozostatky rýb, chrobákov, väčších živočíchov a rastlín. Stravovacie preferencie prvých dinosaurov im pomohli zistiť viac o živote starobylých tvorov.
Niektoré zistenia boli pre odborníkov prekvapením. Výkaly dlhokrkých sauropodov, prvých veľkých bylinožravých dinosaurov, obsahovali nielen veľké množstvo stromových papradí, ale aj drevené uhlie. Vedci predpokladajú, že drevené uhlie slúžilo na detoxikáciu obsahu žalúdka, pretože paprade môžu byť pre bylinožravce jedovaté.
Päť fáz vývoja dinosaurov
Na základe údajov získaných z koprolitov a iných fosílií tím stanovil päť fáz vo vývoji dinosaurov, ktoré sa na Zemi objavili v období stredného triasu, teda pred približne 240 miliónmi rokov. Ich dominancia sa však začala až o 40 miliónov rokov neskôr, čiže na začiatku jury.
V prvej fáze, teda pred 231 až 228 miliónmi rokov, žili priami predkovia dinosaurov, napríklad silesauridy. Boli to spravidla malé až stredne veľké bylinožravce alebo všežravce, ktoré mali prevahu nad ostatnými plazmi.
V druhej fáze, čiže pred 220 až 210 miliónmi rokov, sa podľa štúdie objavili prvé malé mäsožravé dinosaury, ktoré patria k teropodom, a teda k predchodcom vtákov. V tretej fáze, t. j. pred 210 až 205 miliónmi rokov, sa objavili prvé veľké teropody a bylinožravé alebo všežravé vtáčie dinosaury.
Na začiatku štvrtej fázy, teda pred 204 až 202 miliónmi rokov, začali byť dinosaury podľa vedcov vo väčšine. Vyvinuli sa malé štvornohé panvové dinosaury, z ktorých sa neskôr vyvinuli najväčšie suchozemské živočíchy na Zemi.
Piata fáza sa podľa štúdie začala pred 201 miliónmi rokov, keď ekosystémy ovládli rôzne dinosaury všetkých veľkostí a druhov.
Spúšťač zmien
Fázy sa vzťahujú na dnešné Poľsko, odkiaľ pochádza väčšina analyzovaných nálezov. Vedci však predpokladajú, že podobný vývoj prebiehal aj v iných častiach sveta. Zmeny, ktoré sa uskutočnili v živočíšnom svete, pripisujú napríklad i klimatickým zmenám.
Na konci triasu (začiatok asi pred 251 mil. a koniec asi pred 199,6 mil. rokov) došlo pravdepodobne v dôsledku intenzívnej sopečnej činnosti k jednému z piatich veľkých masových vymieraní v dejinách Zeme, následkom čoho sa prudko zvýšil obsah oxidu uhličitého vo vzduchu a okyslenie oceánov. Výskumný tím predpokladá, že dinosaury sa dokázali lepšie vyrovnať s novými podmienkami prostredia ako ich potravinoví konkurenti a vďaka zmene v rastlinstve dokázali lepšie využiť novú ponuku potravy.
Zdroj: Jagiellonian University in Kraków, Science, science.ORF.at
(zh)
