Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Objav ikonického pravtáka – nový druh Archaeopteryxa

VEDA NA DOSAH

doc. RNDr. Martin Kundrát, Ph.D. z Centra pre interdisciplinárne biovedy Technologického a inovačného parku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Viac ako 120 rokov bol Archaeopteryx považovaný za ikonickú skamenelinu dokazujúcu pôvod vtákov z dinosaurov. Existenciu tohto tvora dokazuje dvanásť nekompletných kostier objavených v južnom Nemecku. Patrí medzi ne aj kostra ôsmeho exempláru, ktorý zmizol krátko po svojom objave a dostal prezývku – Fantóm.

Doc. RNDr. Martin Kundrát, Ph.D. z Centra pre interdisciplinárne biovedy Technologického a inovačného parku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je vedúcim medzinárodnej skupiny, ktorá Fantóma opäť oživila. Rozsiahlu vedeckú štúdiu publikoval spolu so svojimi kolegami v medzinárodnom časopise Historical Biology. „Naša práca predstavuje historický medzník v štúdiu tohto výnimočného tvora. Po prvýkrát sme prenikli do vnútra mnohých kostí a zubov Archaeopteryxa odhaľujúcich nepoznaný život tohto pravtáka,“ uviedol Martin Kundrát. V novej štúdii použili špičkové postupy analytického zobrazovania vrátane synchrotrónovej mikrotomografie. Tento technologický úspech dosiahli v spolupráci s európskym pracoviskom synchrotrónovej radiácie vo francúzskom Grenobli. „Uskutočnili sme niekoľko skenovacích experimentov organizovaných Dr. Paul Tafforeau. V skutočnosti bola synchrotrónová mikrotomografia jediným spôsobom na ʽvyspovedanieʼ Fantóma. Samotný exemplár je totiž silne stlačený, zachované kosti rozlámané a mnohé stále ukryté vo vápenci,“ zdôraznil Kundrát.  

Výskumný tím vedený Martinom Kundrátom, zložený z pracovníkov TIP – UPJŠ, univerzity v Uppsale (Per Ahlberg a Benjamin ukážka objavuKear), Manchesteri (John Nudds) a Čínskej akadémie geologických vied (Lü Junchang) odhalil množstvo prekvapujúcich anatomických detailov a unikátnu trojrozmernú mikroštruktúru kostí Fantóma neprístupných konvenčným technikám. „Chvíľu potrvá než odborná komunita strávi všetky nové informácie. Jedná vec je však istá. Tou je, že kamenný Fantóm predstavuje prvý exemplár Archaeopteryxa, ktorý podstúpil modernú digitálnu pitvu,“ dodal Kundrát. Štúdia odlišuje Fantóma od všetkých známych archaeopteryxov. Fantóm je novým druhom rodu Archaeopteryx. „Pomenovali sme ho Archaeopteryx albersdoerferi, čím vyjadrujeme poďakovanie Raimundovi Albersdörferovi za poskytnutie tejto unikátnej skameneliny pre výskum,“ povedal Kundrát. Ako vlastník Fantóma zaviazal kontraktom sám seba, aby nemohol typový exemplár predať inej ako verejnej inštitúcii. V súčasnosti je Fantóm zapožičaný a uložený v bavorských štátnych geologických a paleontologických zbierkach v nemeckom Mníchove. 

Archaeopteryx albersdoerferi žil v inom období ako ostatní zástupcovia jeho rodu. Všetky pred ním popísané exempláre Archaeopteryxa totiž pochádzajú z vápencov solnhofenského súvrstvia. Fantóma našli v lome neďaleko mesta Daiting v Bavorsku a je jediným Archaeopteryxom objaveným vo vápencoch mladšieho súvrstvia Mörnsheim. Nový druh Archaeopteryx albersdoerferi tak považujeme za stratigraficky najmladšieho z bavorských archaeopteryxov, ktorý posúva existenciu týchto prehistorických operencov bližšie ku koncu jurského obdobia.

Ďalším významným zistením je, že nový druh presvedčivo potvrdil tradičné ukážka objavuumiestnenie rodu Archaeopteryx na začiatok evolučného stromu vtákov. Ešte významnejším sú tvrdenia autorov, že Archaeopteryx albersdoerferi vlastní sériu znakov umožňujúcich pohyb vo vzduchu, napríklad tenké duté kosti, spevnenú kostru a bohato živené kosti. Tieto znaky sú prítomné u lietavých moderných i vyhynutých vtákov.

V súvislosti s najväčším prekvapením Fantóma vyzdvihol Martin Kundrát predovšetkým fakt, že mikroštruktúra kostí odpovedá mladému jedincovi, zatiaľ čo splynutie niektorých významných kostí sa považuje za prejav dospelosti. „Fantóm je pozoruhodný v jednom zásadnom odhalení. Znaky podporujúce letové schopnosti získal Fantóm skôr ako dospel. Či je tento trend v evolúcii pravtáka použiteľný pre vysvetlenie vzniku aktívneho letu u pokročilejších vtákov budeme ďalej overovať. 150 milión rokov staré skameneliny Archaeopteryxa boli zvyčajne považované za dôkaz teórie evolúcie. Skameneliny archaeopteryxov sú nepochybne výnimočné. Dnes sú však rovnako dôležité pre pochopenie evolúcie vtákov ako nálezy ďalších primitívnych vtákov a im podobných dinosaurov nedávno objavených v Číne. Na ich výskume sa podieľa aj naša slovenská skupina z TIP – UPJŠ v Košiciach,“ uviedol vedúci výskumu Martin Kundrát.

Viac o výskume Martina Kundráta na portáli Veda na dosah

 

Informácie poskytla: Linda Babušík Adamčíková, tlačová referentka a hovorkyňa UPJŠ v Košiciach

Foto: Martin Kundrát, Zhao Chuang, PNSO, ESRF

Uverejnil: LČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky