Samce a samice lastovičiek tvoria páry a vychovávajú potomkov spoločne, no partneri si nie sú verní.
Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Ústavu biológie obratlovcov Českej akadémie vied (AV ČR) využili unikátne demografické dáta a vôbec po prvýkrát otestovali vzťah medzi mierou investície do spermií a prežívaním samcov voľne žijúcej populácie lastovičky obyčajnej. Experti potvrdili, že produkcia veľkého množstva spermií môže viesť k skráteniu dĺžky života samcov a je pomerne nákladná.
Meranie kvality a produkcie spermií
Ako veľmi nákladná je tvorba spermií a ako sa mení ich kvalita v priebehu života? Na tieto otázky hľadali odpovede vedci z AV ČR pod vedením Tomáša Albrechta. Vedci v minulosti predpokladali, že produkcia spermií je, v kontraste so samičími investíciami do vajíčok, nenáročná. V poslednej dobe sa začalo špekulovať, že náklady spojené s investíciami do spermií môžu byť značné, avšak dáta podporujúce túto hypotézu chýbali.
„Výskum biológie lastovičiek prebieha v Třeboňsku už 13 rokov. V poslednej štúdii sme sa venovali otázke reprodukčného starnutia samcov lastovičiek. Zaujímalo nás, či sa v prípade dospelých jedincov s vekom mení kvalita spermií (ich rýchlosť, morfológia) a tiež ich produkcia (množstvo). Tá sa dá merať ako veľkosť zdureného kloakálneho výčnelku, ktorý slúži v prípade spevavcov v čase hniezdenia ako rezervoár spermií,“ hovorí Tomáš Albrecht.
Odber spermií masážou kloakálneho výčnelku. Zdroj: AV ČR
Vek spermie neovplyvňuje, ony dĺžku života áno
„Zistili sme, že samce sa medzi sebou v znakoch spermií líšia, ale počas ich života sa kvalita spermií veľmi nemení. Vek teda kvalitu spermií v prípade tohto relatívne krátkovekého vtáčika neovplyvňuje. S vekom však rastie produkcia spermií – v mladosti ich majú samce lastovičky menej ako v strednom a vysokom veku,“ vysvetľuje Kristína Míčková, doktorandka a hlavná autorka štúdie.
Podľa vedcov môže byť produkcia spermií nákladná. Samce, ktoré v priebehu života investovali relatívne veľa do produkcie spermií, sa v priemere dožívali nižšieho veku, môžu teda za to platiť miernym skrátením dĺžky života. Otázkou zostáva, či sa im investícia oplatí.
Lastovička je síce sociálne monogamná, čiže samce a samice tvoria páry a spoločne vychovávajú potomkov, ale partneri si nie sú verní. V ďalšom kroku sa preto vedci chcú zamerať na štúdium vzťahu medzi produkciou spermií a celoživotnou schopnosťou samcov plodiť potomkov mimo páru. Je možné, že aj napriek trochu kratšej dĺžke dožitia vedie vyššia produkcia spermií k rovnakému počtu splodených mláďat ako v prípade dlhšie žijúcich samcov.
Lastovička kŕmi mláďatá v hniezde. Zdroj: iStockphoto.com
Výskum náročný pre vedcov i farmárov
Zhromaždiť dáta pre tento výskum bolo podľa výskumníkov pomerne náročné. Terénne výskumy sa začínajú každý rok ešte pred návratom lastovičiek do hniezdisk v apríli, keď prebieha inštalácia kamier, ktoré pomáhajú odhaliť, ako je to s lastovičou neverou a správaním vtákov v hniezdach.
„Členovia tímu sa po týždni striedajú pri kontrole hniezd až do odletu posledných lastovičiek, čo býva koncom prázdnin. Výskum je spojený s intenzívnou komunikáciou s majiteľmi fariem, kde lastovičky hniezdia, pretože lastovička je druhom pevne viazaným na ľudské sídla. Po rokoch výskumu vzťahy s farmármi často prerástli do kamarátstva, a to aj napriek tomu, že pri odchytoch lastovičiek sa začína naša občas hlučnejšia aktivita pod ich oknami už pred svitaním, často okolo štvrtej hodiny rannej, teda v čase, keď ani juhočeský farmár ešte normálne nevstáva,“ dodáva so smiechom Kristína Míčková.
Prečo práve lastovičky?
Všeobecne sa o tom, aká náročná je produkcia spermií, vie veľmi málo, predovšetkým pre obťažnosť podobného výskumu. Na získanie dát o reprodukčnom starnutí a vplyve reprodukčných investícií na prežívanie a dĺžku dožitia je totiž nutné, aby bol modelový druh relatívne krátkoveký a vedci mohli v prípade rôznych jedincov sledovať zmeny v čase, najlepšie v priebehu celého ich života. Vhodným modelovým organizmom je práve drobný spevavec lastovička obyčajná.
Lastovičky sa v priemere dožívajú 2 – 5 rokov, a preto sú na štúdium starnutia ideálne. „Ďalšou výhodou je, že populácie sú vcelku stabilné a vtáky sa na jar vracajú na rovnaké hniezdiská, prípadne do ich blízkeho okolia, čo nám umožňuje zbierať dáta v časovom rade, a o každom jedincovi tak máme údaje od prvého roku života takmer až do jeho smrti,“ vysvetľuje Míčková.
Zdroj: AV ČR
(JM)
