Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zhodnotenie vplyvu foliárnej aplikácie selénu na parametre plodov rajčiaka jedlého

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: paradajky; Pixabay.com /tdahl/

Vedeli ste, že rajčiak jedlý je najviac pestovaným a priemyselne spracovaným druhom zeleniny na svete? Najväčšími pestovateľmi sú Čína, India, USA, Turecko, Egypt, Irán, Taliansko a Španielsko. Ročná spotreba rajčiakov na Slovensku je v priemere 17,0 kg na osobu. Pestuje sa v teplých oblastiach Slovenska, prípadne v krytých vegetačných priestoroch. Selén ako esenciálny mikroelement zohráva významnú úlohu v rámci antioxidačného systému ľudského organizmu.

Tvrdia to Lukáš Kubáň a Alena Andrejiová, Katedra zeleninárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde cieľom ich práce bolo hodnotenie vplyvu foliárnej aplikácie selénu na vybrané kvalitatívne a kvantitatívne parametre v čerstvých plodoch rajčiaka jedlého, ako aj následne po tepelnej úprave v rajčinovej šťave. Ich práca nesie názov Zhodnotenie vplyvu foliárnej aplikácie selénu na kvalitatívne a kvantitatívne parametre plodov rajčiaka jedlého (lycopersicon esculentum mill.) a rajčinovej šťavy (Evaluation of the foliar application effect of selenium on the qualitative and quantitative parametres of tomato (lycopersicon esculentum mill.) fruits and tomato juice).

„Do poľného maloparcelkového pokusu bolo zaradených 7 determinantných odrôd rajčiaka jedlého: Torquay F1, Townsville F1, Triple Red F1, UNO Rosso F1, UG-Red F1, Brixsol F1 a Durpeel F1, ktoré sú vhodné na priemyselné spracovanie, ako aj na priamy konzum,“ uvádzajú autori práce. Pokus prebiehal v Botanickej záhrade Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v roku 2016. „Z hľadiska klimatickej charakteristiky ide o lokalitu veľmi teplú až teplú, s priemernou ročnou teplotou v rozpätí 7,5 až 10,0 °C a s priemerným ročným úhrnom zrážok od 500 do 800 mm.“ Predpestovanie sadeníc bolo realizované vo vykurovanom skleníku s termínom výsevu 14. 3. 2016. Výsadba rastlín bola realizovaná 18. 5. 2016 v jednotnom spone 0,7 m x 0,3 m v troch opakovaniach, pričom boli sledované dva varianty: kontrola (bez aplikácie selénu) a variant s aplikáciou selénu vo forme vodného roztoku Na2SeO4 v dávke 150 g.ha-1 v rastovej fáze zakladania druhého súkvetia.  

Zber plodov bol podľa realizátorov projektu postupný prebierkou v termínoch: 17. 8., 26. 8., 9. 9. a 14. 9. 2016 s následným vyhodnotením celkovej dosiahnutej úrody. „Kvalitatívne parametre v čerstvých plodoch, ako aj rajčinovej šťave boli hodnotené na Katedre zeleninárstva FZKI stanovením celkových karotenoidov spektrofotometricky meraním absorbancie pri vlnovej dĺžke 450 nm podľa Hegedűsová et al. (2007), meraním refrakotemtrickej sušiny digitálnym refraktometrom (typ DR201-95), stanovením vitamínu C titračne (Príbela, 1991), stanovením obsahu kyselín (STN 560240-5) a gravimetrickej sušiny vážkovou metódou. Na štatistické vyhodnotenie vplyvu variantov a genotypu (vplyv odrody) na sledované parametre sme použili metódu viacfaktorová analýza variancie v programe Microsoft Excel 2010.“

Na základe získaných výsledkov autori práce konštatujú, že foliárna aplikácia selénu nemala preukazný vplyv na obsah celkových karotenoidov v čerstvých plodoch, ako aj v rajčinovej šťave. Hlavný faktor, ktorý vplýval na obsah celkových karotenoidov bol genotyp. „Najvyšší obsah v čerstvých plodoch sme zistili u odrody UG-Red F1 a v rajčinovej šťave u odrody Durpeel F1. Podobne sme nezaznamenali významný vplyv variantu na obsah vitamínu C a celkových kyselín. Pozitívny vplyv aplikácie selénu sme zistili pri stanovení gravimetrickej a refraktometrickej sušiny v sledovaných odrodách rajčiaka. Z hľadiska hodnotenia celkovej dosiahnutej úrody môžeme konštatovať u všetkých hodnotených odrôd rajčiaka pokles úrody v dôsledku foliárnej aplikácie selénu oproti kontrole, ktorý bol v rozsahu od 3 do 33 %.“

Príspevok je súčasťou Študentskej vedeckej konferencie FZKI Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI. Vedecká činnosť študentov patrí medzi dôležité aktivity fakulty. Pod vedením učiteľa je vytvorený priestor na aktívnu a samostatnú výskumnú prácu študenta, na osvojovanie si návykov a schopností pre experimentálnu činnosť. Táto činnosť prispieva k prehĺbeniu odbornej profilácie študentov vo všetkých stupňoch vzdelávania a predstavuje významnú a dnes prirodzenú súčasť vzdelávacieho procesu na vysokých školách. 

 

Zdroj informácií:

http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/

Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017; (september 2018)

autori príspevku: Lukáš Kubáň (SR) – Alena Andrejiová (SR)

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /tdahl/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky