Žil 45 miliónov rokov pred slávnym Tyranosaurom rexom, ale vyzerá, akoby pred pár dňami behal medzi stromami a lovil korisť.
Retinosaurus hkamtiensis na ilustrácii inšpirovanej nálezom fosílie v jantári. Zdroj: Scientific Reports
Telo plaza, ktorý žil na Zemi pred 110 miliónmi rokov, vrátane kože a kožných šupín uchovala živica zo stromu. V pondelok 1. februára o tomto jašterovi dokonale zakonzervovanom v mjanmarskom jantári, vyšiel článok v prestížnom „open access“ časopise Scientific Reports, ktorý patrí pod vydavateľstvo Nature. Jeho hlavným autorom je paleontológ a evolučný biológ Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského v Bratislave.
Uväznený jašter z jantáru dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne iba jeden centimeter. Išlo teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy, ktoré dokonale zakonzervuje.
Je raritou, väčšinou sa zachová len kostra
„Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad,“ opisuje Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského začiatky výskumu.
Nález má vnútri dokonale trojrozmerne zachovanú kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to tak na hlave, ako i na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka. Vnútri vedci prekvapivo našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje jedinečnú možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110 miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív. Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra.
Retinosaurus hkamtiensis už precestoval svet
Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili veľmi výkonnú počítačovú tomografiu – synchrotron. Uvedená metóda im umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.
Jašter Retinosaurus hkamtiensis. Zdroj: Scientific Reports
Fylogenetické analýzy vďaka molekulárnym dátam zaradili plaza Retinosaura z jantáru ako príbuzného línii Tepexisaurus a Xantusiidae. To poukazuje na zaujímavú hypotézu, že dnešná skupina, ktorú poznáme výlučne zo Severnej a Centrálnej Ameriky, mohla mať pôvod inde, než indikuje ich doteraz známa biogeografia.
To by mohlo súvisieť s raným štiepením línií jašterov počas spodnej kriedy. V tomto prípade niekde v Gondwane (južné kontinenty a India). Mikroplatňa Barma Terrane (dnešné Mjanmarsko) totiž pravdepodobne v čase, keď žil spomenutý jašter, nebola súčasťou Ázie. V danom období mohlo byť toto územie ostrovom, ktorý sa oddelil od Austrálie a putoval smerom na severozápad.
„Téma je stále dosť kontroverzná a ponecháva priestor na ďalšie interpretácie týkajúce sa pôvodu živočíšnych línií vyskytujúcich sa počas kriedy v tejto oblasti,“ približuje evolučný biológ a paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK. Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári, ktorý, zdá sa, ukrýva ešte mnohé tajomstvá.
