Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Sledujte aj vy hniezda bociana bieleho

Justína Mertušová

Vďaka kamerám môžu na mieste hniezdenia ochranári zasiahnuť a pomôcť, hovorí ornitológ Gúgh.

Bocian biely stojí na hniezde.

Bocian biely na hniezde. Zdroj: iStockphoto.com

Poznali ho už v starovekom Grécku, odkiaľ pravdepodobne pochádza symbol držania ľudských novorodeniatok v zobáku. Podľa mytológie sa príbeh bocianov viaže k pomstychtivej bohyni Hére, ktorá premenila kráľovnú Geranu na bociana, pretože jej závidela krásu. V poverách bolo poslaním Gerane kradnúť bábätká pre bohyňu, no neskôr sa odhodlala osud obrátiť a ukradnuté deti vo svojom zobáku vracala naspäť do rodín. V hebrejčine dostal bocian názov chasida od slova chesed, čo v preklade znamená milosrdnosť, láskavosť a dobrota.

Vták s dlhými nohami

Bociany sú čierno-biele brodivé vtáky s dlhými červenkastými nohami, vďaka ktorým sa pohybujú v rybníkoch a vodách, kde si lovia potravu. Pomocou dlhého špicatého zobáka si nadhodia celú korisť do vzduchu a tak ju zhltnú. Nestrávené zvyšky zlepené hlinou potom vyvrhujú do hniezda v podobe valčeka. Na jar prevládajú v ich potrave skokany, slimáky, jašterice, hady a hmyz. S nástupom leta chytajú chrobáky, koníky, kobylky a hraboše. V blízkosti rybníkov a vodných plôch lovia ľahko dostupné malé rybky. Bociany môžeme vidieť, ako stoja počas odpočinku, horúčav alebo v noci len na jednej nohe.

Monitoring bocianov na Slovensku

Moravský ornitológ K. Plachetka bol v Československu prvým, kto zrealizoval sledovanie a zaznamenávanie počtu bocianov bielych. Bolo to v roku 1934. Na území Slovenska hniezdilo vtedy 2219 párov. Minulý rok evidoval Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny 1266 párov bocianov.

Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá každoročne monitoruje bocianov. Atlas hniezd bociana bieleho prevádzkuje skupina odborníkov z mimovládnej organizácie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko už viac ako 20 rokov. Nakoľko je prirodzeným hniezdnym biotopom bociana urbanizovaná krajina, ľudia môžu aktívne prispievať svojimi zisteniami a poznatkami. Ornitológ SOS/BirdLife Slovensko Ján Gúgh informuje, že údaje môžete jednoducho vložiť a vyhľadať v internetovom atlase na webovej stránke www.bociany.sk.

„Cieľom projektu je predovšetkým zhromažďovanie dát o príletoch, počte hniezdiacich párov, produktivite párov (koľko mláďat sú schopní vychovať rodičia počas danej sezóny), distribúcii a hustote v rámci regiónov, prežívaní, vernosti k hniezdisku a dĺžke veku,“ dodáva Gúgh.

Najstarším pozorovaným bocianom bola v roku 2021 samička v obci Kráľ, ktorá sa zatiaľ dožila štrnásť rokov.

Posledných desať až pätnásť rokov je populácia bociana bieleho na Slovensku stabilná, iba s menšími výkyvmi. Pozorujeme však výrazné regionálne odlišnosti. Kým na západnom Slovensku počet bocianov v dôsledku veľmi intenzívneho poľnohospodárstva klesá, v niektorých regiónoch východného Slovenska vďaka šetrnejšiemu poľnohospodárstvu mierne narastá.

Prílety bocianov na Slovensko

Keďže je v našich končinách nedostatok dostupnej potravy, populácie bociana bieleho odlietajú na zimu do Afriky. Zimujúce bociany však netušia, či sa už u nás začala jar, ich putovanie je riadené hormónmi alebo takzvanými vnútornými hodinami. Ak ich ešte počas cesty zaskočí chladné počasie, migráciu na chvíľu zastavia a pokračujú ďalej až neskôr. Do strednej Európy prilietajú zvyčajne od polovice marca asi do druhej polovice apríla.

„Prílety bocianov bielych prebiehajú tento rok zatiaľ štandardne, bez značnejších výkyvov,“ tvrdí Gúgh. Najväčší prílet pozorovali odborníci medzi 28. marcom až 8. aprílom. „Neskôr v priebehu apríla a začiatkom mája prichádza ďalšia, menšia vlna bocianov, ktoré ešte nie sú pohlavne dospelé, a preto nebudú v danej sezóne hniezdiť. Cieľom ich púte je nájsť si vhodné hniezdisko, ktoré obsadia počas ďalšej sezóny,“ približuje Gúgh.

Nápomocná kamera

Novodobé technológie a ľudská zvedavosť prinášajú jedinečnú možnosť nielen pre odborníkov, ale aj pre širokú verejnosť. Môžeme totiž sledovať hniezda bocianov online cez kameru. Pozorovanie hniezd poskytuje skutočne unikátny pohľad do života bocianov. Priamo na vlastné oči máme možnosť uvidieť celý priebeh hniezdenia od stavby či opravy hniezda cez párenie a zahrievanie vajec až po výchovu mláďat a ich vyletenie z hniezda. Ak máte záujem pokochať sa troškou prírody, navštívte bociany.sk alebo kukaj.sk.

Bocian biely kŕmi dve svoje mláďatá.

Bocian biely kŕmi mláďatá. Zdroj: iStock

Ako Ján Gugh podotýka, online svet však niekedy prináša aj tienisté stránky. „Často sa verejnosť dožaduje zásahu do hniezdenia v prípadoch, ktoré nie je potrebné riešiť a treba nechať prírodu, nech si robí svoju prácu. Sú, naopak, aj situácie, keď sme vďaka kamerám mohli zasiahnuť a zachrániť mláďatko kvôli obmotanému špagátu na nohe či prehltnutiu odpadkov,“ vysvetľuje. Našou pomocou bocianom tak, ako aj ostatným živočíšnym druhom, však nesmieme zasahovať do prirodzeného vývoja spoločenstiev a druhov a nemali by sme tiež uprednostňovať jeden živočíšny druh pred inými.

Hniezdna sezóna a výchova mláďat

Hniezdna sezóna bocianov bielych bola v roku 2021 veľmi úspešná. Rodičia vyviedli dokopy až 2938 mláďat.

Bociany sa po prílete okamžite púšťajú do opravy, čistenia a dobudovania hniezda. Nové páry si stavajú nové hniezdo alebo využijú ľuďmi umelo vytvorené. Na miesto hniezdenia obvykle najskôr prichádza jeden z páru a ten čaká na svojho druha. Či už samec, alebo samica, obaja musia niekedy čeliť súperom a bojovať o miesto s iným bocianom. Konsenzom ostáva, že páry z predošlých rokov sa k sebe opätovne vracajú. „Ak sa však v hniezde nestretnú partneri z predošlej sezóny, tak je jeden z partnerov nahradený iným. Každý jedinec bojuje o to, aby dokázal preniesť svoju genetickú informáciu do ďalšej generácie svojho druhu a spraví pre to všetko,“ upresňuje Gúgh.

Samičky znášajú prvé vajíčka (dve až päť, výnimočne šesť) okolo polovice apríla, potom zasadnú a zohrievajú ich v priemere tridsať dní. Výchova mláďat trvá celkovo približne do konca júla alebo začiatku augusta. Úspešnosť hniezdnej sezóny závisí od dostatku potravy. Na západnom Slovensku dominujú v krajine rozsiahle monokultúry polí s plodinami, ako sú kukurica, repka či slnečnica. Tu však bociany potravu nenachádzajú. Zároveň sú dôležitým faktorom úspešnosti aj poveternostné podmienky. Mláďatá sú v prvých týždňoch citlivé na extrémne výkyvy počasia, dlhotrvajúci dážď alebo sucho, ktoré potom ovplyvňujú ich nádej na život.

Elektrické stĺpy spôsobujú veľkú ujmu

Pri elektrifikácii vidieka sa do prostredia dostal nový technický prvok, elektrický stĺp. Bociany začali stĺpy okamžite využívať a bez patričných ochranárskych opatrení by ich dnes preferovala väčšina párov. Prirodzené hniezdenia na stromoch sú vzácne a hniezda na komínoch či strechách budov sú tiež čoraz zriedkavejšie. Prvý záznam o dvoch hniezdach postavených na stĺpe elektrického vedenia pochádza z roku 1958 z okresu Rimavská Sobota.

Bociany si svoje hniezda stavajú z tenkých konárov. Stred hniezda je vystlaný trávou a rôznym jemným rastlinným materiálom. Staršie, viacročné hniezda môžu mať hmotnosť niekoľko sto kilogramov, dokonca až jednu tonu.

Ochranári chcú, aby bociany uprednostňovali umelé stĺpy pred elektrickými, vďaka čomu by boli čo najviac minimalizované zásahy elektrickým prúdom, ktoré končia smrťou jedincov. Výskumy preukázali, že až tridsať percent úmrtí bocianov je spôsobených práve zásahom elektrickým prúdom. „Pracovníci a dobrovoľníci preto vytvárajú každoročne nové hniezdne možnosti, najmä formou vykladania hniezdnych podložiek s hniezdnym materiálom,” hovorí ornitológ Gúgh.

Samec a samička bociana bieleho sedia na hniezde, ktoré si postavili na elektrickom stĺpe.

Samec a samička bociana bieleho hniezda na elektrickom stĺpe. Zdroj: iStock

Odborníci a pracovníci Štátnej ochrany prírody v spolupráci s distribučnými spoločnosťami prekladajú niekedy hniezda do iných lokalít, a to najmä v prípade, že bocianom hrozí zranenie či usmrtenie, ak uhynú alebo ak hniezdo vyhorí následkom skratu. Väčšina hniezd, ktoré si bociany postavili na stĺpoch elektrického vedenia, už bola presunutá.

Elektrické vedenia sú pre bociany nebezpečné nielen počas hniezdenia, ale aj počas migrácie, keď v odlesnenej krajine využívajú stĺpy na odpočinok. Niekedy sa stáva, že sa pri zosadaní dotknú krídlami vodičov elektrického napätia tak, že ich prepoja. Vtedy zahynú, lebo ich zasiahne elektrický prúd. Aj toto je možné eliminovať rôznymi opatreniami, ktoré sú v krajine postupne aplikované. „Tento problém je prítomný globálne a každoročne dostávame mnoho spätných hlásení krúžkovaných bocianov, ktoré uhynuli po zásahu elektrickým prúdom z krajín Európy, Blízkeho východu, ale aj Afriky,“ informuje Gúgh.

Zdroje: storks, jewisawareness, SZOPK, SSD

Zdroj video: bociany.sk, kukaj.sk

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky