Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nová štúdia: Vedci definitívne potvrdili, že pterosaury mali perie

VEDA NA DOSAH

Paleontológovia sa o tom, či tieto jaštery mohli byť operené, hádali desaťročia. Pravdu odhalili vysokovýkonné elektrónové mikroskopy.

Umelecká predstava opereného pterosaura Tupandactylusa zobrazuje typy peria aké mal pozdĺž spodnej časti hrebeňa hlavy: tmavé monofily a svetlejšie rozvetvené perá. © Nicholls 2022 Copyright Bob Nicholls

Takto si umelec predstavuje opereného pterosaura Tupandactylusa. Všimnite si typy peria pozdĺž spodnej časti hrebeňa hlavy, tmavé jednovlákna a svetlé rozvetvené perá. © Nicholls 2022 Copyright Bob Nicholls

Pterosaury, lietajúce jaštery, ktoré mali na krídlach podobnú membránu ako netopiere, sa na Zemi vyskytli zhruba pred 215 miliónmi rokov a žili tu zhruba 150 miliónov rokov. „Boli to vôbec prvé lietajúce stavovce na Zemi, ktoré lietali dávno pred vtákmi a netopiermi,“ vysvetľuje paleontológ Keven Padian z Kalifornskej Univerzity v článku v National Geographic.

Text ďalej približuje, že pterosaury kolonizovali všetky kontinenty a vyvinuli obrovské množstvo tvarov a veľkostí. Z viac ako 120 pomenovaných druhov pterosaurov bol najmenší veľký ako vrabec a najväčší dosahoval rozpätie krídel takmer 12 metrov.

Podľa najnovšej štúdie o výskume medzinárodného tímu paleontológov, uverejnenej v Nature vedci našli nové dôkazy o tom, že títo príbuzní dinosaurov mali perie.

Výskum viedli paleontológovia Dr. Aude Cincotta a prof. Maria McNamara z írskej univerzity UCC a Dr. Pascal Godefroit z Kráľovského belgického inštitútu prírodných vied s medzinárodným tímom vedcov z Brazílie a Belgicka. Spočíval v novej analýze fosílneho hrebeňa hlavy pterosaura Tupandactylus imperator zo severovýchodnej Brazílie, ktorá má 115 miliónov rokov.

Tím na jeho spodnej časti objavil neostrý okraj krátkych, ale nadýchane rozvetvených drôtovitých pierok, podobných vlasom.

3D animácia s možnosťou zmeny pohľadu. Zdroj: victory_mirosya, Tupandactylus na portáli Sketchfab

 

„Vôbec sme nečakali, že toto uvidíme,” hovorí Aude Cincotta. „Po celé desaťročia sa paleontológovia hádali, či pterosaury mali perie. Pierka v našom exemplári túto debatu definitívne uzatvárajú, pretože sú veľmi zreteľne rozvetvené po celej dĺžke, rovnako ako v prípade dnešných vtákov.”

Po tomto zistení študoval vedecký tím perie pomocou vysokovýkonných elektrónových mikroskopov a našiel zachované melanozómy (čiže submikroskopické útvary v cytoplazme melanocytov, kde sa vytvára pigment melanín – pozn. red.).

Nová štúdia neočakávane ukazuje, že v rôznych typoch peria majú melanozómy rôzne tvary. „Farba peria dnešných vtákov je silne spojená s tvarom melanozómu. Keďže typy peria pterosaurov mali rôzne melanozómové tvary, tieto zvieratá museli mať genetický mechanizmus na ovládanie svojej farebnosti. Uvedený mechanizmus je nevyhnutný pre tvorbu farebných vzorov a ukazuje, že sfarbenie bolo rozhodujúcou vlastnosťou aj pre prvých operencov,” hovorí Maria McNamara.

Zdroje: DOI: 10.1038/s41586-022-04622-3, National Geographic
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky