Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ivanov čaj patril k obľúbeným nápojom nielen v Rusku

Ivan Šalamon

Ivanov čaj zo sušených listov vŕbovky, ktorý sa spomína už v starých ruských rukopisoch, stimuluje metabolizmus a normalizuje krvný tlak.

Populácia vrbovky na brehu Bajkalského jazera.

Populácia vŕbovky na brehu Bajkalského jazera. Zdroj: Istockphoto.com. Credit: siete_vidas

Zo sušených listov vŕbovky úzkolistej je možné pripraviť čaj, ktorý nazývame Ivanov čaj. Ide o obľúbený nápoj v mnohých oblastiach Ruska, ale aj na Ukrajine. Nadobudol osobitný význam pre hlavné zložky biologicky aktívnych látok, ktoré pomáhajú zvyšovať celkový tonus ľudského tela, stimulujú metabolizmus a normalizujú krvný tlak. Táto liečivá rastlina sa používa nielen v medicíne, ale aj v iných odvetviach hospodárstva – v potravinárskom a kozmetickom priemysle.

Prečo Ivanov čaj?

O vzniku názvu čaju rozpráva legenda o živote ruského chlapca Ivana, ktorý nosieval červenú košeľu a rád sa povaľoval na lúke medzi kríkmi a zeleňou. Keď okoloidúci zbadali medzi zeleňou niečo červené, povedali: „Áno, v červenej košeli ľahol si Ivan do kopy sena!“ Od tých vzdialených čias sa stalo tak, že keď sa zelená mieša s červenou, to je Ivan. Tak vysoká ohnivá tráva dostala svoje meno.

Raz sa použili lístky Ivanovho čaju pri príprave záparu v kotlíku. Čaj príjemne voňal, uľahčoval trávenie a zlepšoval náladu.

Na lúke pri ohni sa tak odvar stal Ivanovým čajom. Jeho chuť je srdcu drahá, vôňa pikantná, rozveseľujúca každé ráno.

Bohatá história

Ivanov čaj sa spomína už v starých ruských rukopisoch, keď sa vraj pil pri stavbe Moskvy v roku 1147. V horúcom počasí hasil smäd, v chladnom zohrieval, liečil chorých a posilňoval unavených. Recept na varenie tohto bylinkového čaju, ktorý sa dedil z generácie na generáciu, však bol opísaný v dedine Koporje neďaleko Petrohradu. Mladé listy vŕbovky sa sušili, potom sa oparili v kadiach s vriacou vodou, rozomleli, poukladali na plechy na pečenie a sušili v ruských kachliach. Z mladých výhonkov a listov sa už v tom čase pripravovali šaláty a polievky. Namiesto kapusty sa používali čerstvé korene, z tých sušených sa zasa vyrábala múka.

Keď slávny vodca ruských ozbrojených síl, neskôr svätec pravoslávnej cirkvi a symbol záchrany pravoslávnej kultúry Alexander Nevský (1220 – 1263) oslobodil pevnosť Koporje od nemeckých rytierov, nariadil obyvateľom, aby pripravili práve Ivanov čaj. Pozdvihol sa tak bojový duch a zmiernilo sa utrpenie zranených vojakov po boji.

Ivanov čaj obľuboval aj cár Ivan Hrozný (1530 – 1584), ktorý v roku 1579 poslal svojho syna ako guvernéra do Koporje. Nariadil mu, aby zabezpečil dostatok rastlinnej suroviny. Odôvodnil to tak, že ide o najlepší čajový nápoj v Rusku a nemôže teda chýbať na cárskom stole.

Silu a neúnavnosť dodával čaj z vŕbovky aj príslušníkom ľudovej domobrany obchodníka z Južného Novgorodu Kuzmu Minina (1570 – 1616) a kniežaťa Dmitrija Požarského (1578 – 1642), ktorým sa počas Smuty (obdobia zmätkov) podarilo poraziť Poliakov a vyhnať ich z Moskvy (1612). Pamätník Mininovi a Požarskému sa nachádza na severozápadnej strane moskovského Červeného námestia pred Chrámom Vasilija Blaženého.

Nápoj populárny aj v Spojenom kráľovstve

Výroba a export Ivanovho čaju sa rozrástla do priemyselného rozsahu za vlády imperátora Petra I. Veľkého (1672 – 1725) a najmä cisárovnej Kataríny II. Veľkej (1729 – 1796). Dôvodom bola jeho popularita na Britských ostrovoch, a to aj napriek tomu, že Veľká Británia v tom čase vlastnila Indiu a Cejlón a mala tak obrovské plantáže indického čaju.

V roku 1910 sa tento vývozný artikel umiestnil na poprednom mieste z hľadiska obratu v Ruskej ríši po konope, zlate a kožušinách. Začiatkom 20. storočia bola obľuba ruského čaju taká vysoká, že začala podkopávať finančnú silu Východoindickej spoločnosti. Následne sa uskutočnila dobre naplánovaná protiruská kampaň. Vznikol škandál, že Rusi používajú na výrobu Ivanovho čaju bielu hlinu, ktorá je zdraviu škodlivá. Obchod so Spojeným kráľovstvom postupne zanikol.

Pil sa aj na fronte

Na začiatku druhej svetovej vojny bola v meste Koporje spustená továreň, kde sa pripravovali liečivé nápoje na báze vŕbovky a posielali sa do nemocníc a všetkým bojovým jednotkám na frontoch. Samotný Adolf Hitler (1889 – 1945) bol vraj vydesený z tohto mýtického a legendárneho čaju. Z nemeckého veliteľstva vedenia vojny prišiel rozkaz zničiť tento objekt s kódovým označením Rieka života. Nemecké tanky zdemolovali budovy a zničili polia s touto rastlinou a všetci zamestnanci, ktorí sa podieľali na výrobe čaju, boli zastrelení. Odvtedy toto veľké národné bohatstvo v podobe unikátneho Ivanovho čaju zostáva prakticky bez vlastníka.

Symbol Yukonu a kvet Londýna

Je zaujímavé, že vŕbovka patrí od roku 1957 medzi symboly teritória Yukon, nachádzajúceho sa v severozápadnej časti Kanady. Rastliny sú zobrazené v znaku a na vlajke.

Vrbovka je symbolom kanadského teritória Yukon (erb vpravo).

Vŕbovka je symbolom kanadského teritória Yukon (erb vpravo). Zdroj: I. Šalamon

V roku 2002 bol tento rastlinný druh v rámci kampane County Flowers v Spojenom kráľovstve zvolený za kvet Londýna. S mestom ho totiž spája vzácna história. Keď nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny bombardovalo mesto na Temži, bola vŕbovka ako pioniersky druh. Krásne naružovo kvitnúca rastlina bola jednou z prvých, ktorá začala rásť na ruinách ako symbol obnovy života.

Opis rastliny

Vŕbovka úzkolistá (Epilobium angustifolium L. alebo Chamaenerion angustifolium L.) je vytrvalá bylina s priamou stonkou vysoká 0,5 až 2 metre. Podzemky (rhizómy) sú dlhé a plazivé. Vybiehajú z nich dlhé svetlé podzemné korene. Listy podobné listom vŕby sú striedavé, pomerne početné, sediace až krátko stopkaté. Sú široké od 10 do 20 milimetrov, na okraji mierne zvlnené a sčasti zdvihnuté.

Kvety sú usporiadané v kvetenstvách, v bohatých vrcholových dlhých pyramídových strapcoch. Vyrastajú z pošiev listeňov po štyri. Najčastejšie sú od 10 do 16 milimetrov dlhé, na vrchole zaokrúhlené alebo veľmi mierne vykrojené. Kvety ružovopurpurovej farby sú súmerné. Tyčiniek je obyčajne osem. Spodný semenník sa skladá zo štyroch plodolistov, pričom čnelka je priama so štvorlaločnou bliznou. Kvetný vzorec je ✶/↓ K4 C4 A4+4 alebo 4+0 Ğ(4).

Kvet a tyčinka vrbovky úzkolistej.

Kvet a tyčinka vŕbovky úzkolistej. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Johannes Robalotoff

Peľové zrná sú trojhranné s tromi otvormi a so zrnitým povrchom. Plodom je asi 40 až 80 milimetrov dlhá štvorhranná a štvorpuzdrová tobolka v obryse čiarkovitého tvaru. Otvára sa štyrmi chlopňami, pričom má až 500 semien. Jedna rastlina ich tak za sezónu vytvorí 80-tisíc. Semená sú 1 až 1,3 milimetra dlhé s hladkým osemením na vrchole s páperím. Šíria sa pomocou vetra (anemochórie).

Výskyt

Vŕbovka úzkolistá má rozsiahly areál výskytu. Nájdeme ju takmer v celej Európe aj v severských oblastiach Islandu a Grónska, v Ázii vrátane Malej Ázie, na Kaukaze, Sibíri, Ďalekom východe a v Japonsku. Jej populácie rastú na veľkej časti územia Severnej Ameriky s výnimkou juhovýchodných častí Spojených štátov amerických.

Na Slovensku ide o rozšírený druh, ktorý je v rámci vegetačného rozdelenia zastúpený od nížinného až po alpínsky stupeň. Rastie predovšetkým na lesných a lesu blízkych stanovištiach, ako sú rúbaniská, lemy a pasienky, kde môže tvoriť nápadnú dominantu porastu.

Ide o antrakofilnú rastlinu, čo znamená, že sa jej dobre darí na spáleniskách. Zároveň je významným pionierskym druhom. Vŕbovka úzkolistá je zastúpená na rôznych ruderálnych stanovištiach v prostredí významne pozmenenom človekom a ďalej ponechanom vlastnej existencii. Sú to rumoviská, okraje ciest, železničné násypy, lomy, výsypky a podobne. Spravidla ju nájdeme v pospolitých porastoch na kamenistých, štrkovitých, hlinitopiesčitých či hlinitých pôdach.

Kvitnúce rastliny vrbovky na Zakarpatí.

Kvitnúce rastliny vŕbovky na Zakarpatí. Zdroj: I. Šalamon

Zber a sušenie

Vŕbovka kvitne v júni až auguste. Na liečebné účely sa zberá vňať na začiatku kvitnutia. Pri zbere ju treba odrezať v polovici, aby z rastliny mohli vyrásť nové výhonky. Nazbieraný rastlinný materiál sa suší v prievane.

Účinné látky

Obsah biologicky aktívnych látok sa mení v závislosti od fázy vegetačného obdobia, miest rastu, ako aj časti rastliny. Podzemky obsahujú sacharidy (škrob, 15 % slizu a pektín), 0,1 % alkaloidov, až 20 % trieslovín, kyselinu galovú, flavonoidy, mastný olej, do 20 mg tanínu. Stonky sú bohaté na triesloviny od 4 do 6 %. Kvety obsahujú vitamín C, ďalej stopy alkaloidov, tanínov a antokyánov. Listy majú až 15 % slizu, pektín, lykopén – červené farbivo s antioxidačným účinkom -, 20 % lignínu, karotény, cukry, organické kyseliny, kumaríny, flavóny, od 0,1 do 1 % alkaloidov, antokyány, 2,9 % organických kyselín, do 20 % tanínov, od 1,3 do 1,9 % triterpenoidov a silicu.

Jedinečnosť Ivanovho čaju spočíva v koncentrácii množstva živín. Čaj obsahuje až 69 užitočných mikroelementov. Napríklad až tri denné dávky mangánu, ktorý podporuje lepšie vstrebávanie vápnika v kostnom tkanive. Je zásobárňou vitamínov, a to A, B1, B2, B5, B6, B9 a najmä C, ktorého množstvo je trikrát väčšie, ako majú pomaranče a 6,5-krát väčšie, ako je v citrónoch. Má takmer nulový obsah kalórií, vďaka vitamínom a ďalším prospešným látkam pomáha kontrolovať hlad.

Liečebné využitie

Drogou rastliny sú suché listy alebo kvitnúca vňať, z ktorých sa pripravuje zápar alebo sa pridávajú do čajových zmesí. Vŕbovka odstraňuje pocit psychického napätia, úzkosti a tiesne, znižuje psychicky podmienené bolesti hlavy a pôsobí proti nespavosti. Má protizápalový účinok a chráni sliznice, predovšetkým sliznice tráviaceho ústrojenstva. Priaznivý vplyv má pri hnačkových infekčných chorobách a problémoch s prostatou. S ohľadom na obsah látok hormonálnej povahy pomáha pri problémoch súvisiacich s klimaktériom.

Listy vrbovky po usušení.

Listy vŕbovky po usušení. Zdroj: Istockphoto.com/krblokhin

Ivanov čaj v kombinácii s brusnicami, mätou, listami ríbezlí a kvetmi nevädze zvyšuje imunitu. Posilňuje organizmus ako celok, aktívne bojuje proti vírusom a baktériám, chráni a zachováva mladosť, aktivitu a vitalitu.

Hospodársky význam

Čerstvé mladé listy a výhonky sa najmä v severných oblastiach varia ako zelenina podobná šalátu alebo kapuste. Chuťovo sú horké a kyslé vďaka vitamínom A a C. Na severozápade USA je vŕbovka používaná ako umelé sladidlo a pridáva sa do cukroviniek, džemov, zmrzlín a sirupov.

Celá rastlina sa aplikuje na kozmetické účely ako nálev alebo odvar na zmiernenie podráždenia a zápalov pokožky. Tinktúra sa pridáva do masiek na výživu pokožky a vlasov.

Obrovský význam majú populácie vŕbovkových rastlín pre včelárstvo v zóne tajgy na Sibíri, kde je hlavnou medonosnou bylinou. Produkcia medu je až 600 kilogramov z jedného hektára. Jeden kvet produkuje 15 až 26 miligramov nektáru. Dôležité je tu striedanie chladných nocí a teplých dní, keď sa vylučuje jeho najväčšie množstvo. Tvorba medu sa zvyšuje smerom na sever a dosahuje maximum v Krasnojarskom kraji a Jakutsku.

V nektári dominuje glukóza a fruktóza. Obsah cukru závisí vo veľkej miere od poveternostných podmienok. Med je priehľadný s jemne zelenkastým nádychom, so slabou korenistou chuťou a vôňou. Kryštalizuje čoskoro po načerpaní do veľkých snehobielych zŕn.

Porasty rastlín sú dôležité aj pre sibírsky prales. Sú významným zdrojom potravy pre jelene – marala, siku, izjubra a losy na jar a začiatkom leta. Vŕbovka tu rastie na veľkých plochách po spálených a vyrúbaných lesoch.

Biomasa rastlín je vhodná na siláž. Zber stoniek sa vykonáva vo fáze začiatku kvitnutia. Vyrobená siláž je dobrej kvality. Dobytok ju konzumuje ľahšie ako siláž z viky siatej. Jej skrmovanie má priaznivý vplyv na dojivosť kráv, kôz a oviec. Na 100 kilogramov siláže pripadá 16,7 kŕmnej jednotky a 1,5 stráviteľnej bielkoviny. Nadzemná hmota v suchom stave obsahuje: 10,4 – 14 % bielkovín, 18,2 – 20,2 % vlákniny, 2 – 3,2 % tuku a  4,3 – 9,9 % popola.

Recepty

Zo suchých častí rastlín pripravujeme predovšetkým zápar. Jednu polievkovú lyžicu vňate zalejeme štvrťlitrom vriacej vody a po 15 minútach lúhovania scedíme. Pijeme dvakrát denne, ráno nalačno a pol hodiny pred večerou. V ťažších prípadoch sa Ivanov čaj môže podávať aj trikrát denne.

Vŕbovku môžeme užívať samostatne alebo ako súčasť zmesi obsahujúcej aj iné byliny. Napríklad pri kožných chorobách a pri takzvaných čajoch čistiacich krv, teda pri poruchách funkcie endokrinných žliaz.

Pri poruche prostaty môžeme podávať vŕbovku v zmesi so zlatobyľom, s pamajoránom, pŕhľavou, vresom, lipkavcom alebo so stavikrvom.

Na problémy s močovými cestami žien je vhodná kombinácia vŕbovky (3 diely), alchemilky (2 diely) a fenikla (1 diel). Podávame trikrát denne asi 0,25 litra záparu počas troch týždňov. Protinádorové použitie bolo opísané v zmesi po 100 gramov vŕbovky a vresu, po 50 gramov kvetu nechtíka a vŕbovky úzkolistej s listom a po 25 gramov listu šalvie a šišiek chmeľu. Pripravuje sa ako zápar a užíva sa dva- až štyrikrát denne po 0,4 litra.

Upozornenie

Pri užívaní vŕbovky nie je vhodné piť alkoholické nápoje ani fajčiť.

Použitá literatúra:

  • Barnaulov O. D. 2008:  Bylinná medicína pre pacientov s pľúcnymi ochoreniami (v ruskom jazyku). Iskra: Petrohrad, 304 s., ISBN 978-5-94869-050-6.
  • Duke,  J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., DuCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of Medicinal Herbs. Druhé vyd., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
  • Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
  • Hevesi, T., Blazics, B., Kéry, A. 2009: Polyphenol Composition and Antioxidant Capacity of Epilobium species. In: Journal Pharmaceutical and Biomed Analls. Zv. 49, Iss. 1, s. 26 – 31.
  • Monschein, M. 2015: Content of Phenolic Compounds in Wild Populations of Epilobium angustifolium Growing at Different Altitudes. In: Pharmaceutical Biology, zv. 53, Iss. 11., s. 1 576 – 1 582.
  • Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
  • Riabova, T. I., Saverkin, A. P. 1937: Divoké kŕmne rastliny jeleňa sika (v ruskom jazyku). In: Zborník ďalekého východu pobočky Akadémie vied ZSSR. Vydavateľstvo Akadémie vied ZSSR, 901 s.
  • Valov, R. I. 2002: Farmakognostická štúdia nadzemnej časti Chamaenerion angustifolium (L.) Scop. (v ruskom jazyku) In: Zborník Inštitútu spoločnosti a experimentálnej biológie SB RAS, Ulan-Ude, 22 s.
  • Votolin, D. O. 2008: O mede a nielen o ňom (v ruskom jazyku). In: Veda a život, č. 11, s. 126.

(zh)

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup