Dr. Domenico Pangallo, DrSc., je vedúcim Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie SAV. Venuje sa ochrane kultúrneho dedičstva pomocou mikrobiologických a molekulárnych detekčných metód. Jeho hlavným prínosom je vytvorenie prvého laboratória na Slovensku, ktorého poslaním je analyzovať mikrobiálne komunity zodpovedné za biodeterioráciu kultúrneho dedičstva.
Domenico Pangallo (1972) pochádza z Bova Marina, (miesto narodenia Melito di Porto Salvo). Študoval biológiu na univerzite v Messine (Sicília, Taliansko). Keď sa oženil so Slovenkou, presťahoval sa na Slovensko. Po skončení štúdia pracoval v Bratislave vo Výskumnom ústave potravinárskom, kde sa venoval potravinovej mikrobiológii (1999 – 2001). V rokoch 2001 – 2003 pôsobil vo Viedni, kde sa zaoberal prenosom génov medzi GMO potravinami a črevnou mikroflórou. Od roku 2003 pracuje v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Od roku 2005 sa intenzívne venuje výskumu mikrobiómu, ktorý môže poškodiť objekty kultúrneho dedičstva – pamiatky.
Charakter vedeckej kariéry Dr. Domenica Pangalla sa dá sumarizovať ako ochrana našich tradícií pomocou analýz rozmanitých mikrobiologických agensov, zodpovedných za kvalitu potravín a deterioráciu kultúrneho dedičstva. Jeho práce sú zamerané na štúdie mikrobiologických aktérov zahrnutých v procesoch „starovekej” fermentácie vyúsťujúcej do potešenia z nezabudnuteľných chutí (syry a víno) zachovanie a ochrana našich poznatkov a vedomostí (uložených v historických knihách, pergamenoch a dokumentoch), spomienok (zaznamenaných v podobe fotografií a kinematografických filmov) a krásy (reprezentovanej rozmanitými umeleckými predmetmi).
Laboratórium na čele s Dr. Domenicom Pangallom, DrSc., spolupracuje aj s ďalšími výskumnými skupinami v ústavoch SAV (Ústav polymérov SAV, Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, Ústav ekológie lesa SAV, Chemický ústav SAV a Ústav experimentálnej onkológie SAV) a pracoviskami, ako sú Výskumný ústav potravinársky, Múzeum Betliar, Slovenská národná galéris, Slovenský národný archív a Slovenská národná knižnica. Zo zahraničných pracovísk sú to: Univerzita v Messine, Taliansko; Viedenská Univerzita, Rakúsko; Istituto Centrale per il Restauro e la Conservazione del Patrimonio Archivistico e Librario, Rím, Taliansko; Institute of Fermentation Technology and Microbiology at Lodz University of Technology; Department of Chemical Technology of Monument Conservation at University of Chemistry and Technology, Prague, National Cheng Kung University; Dep. of Environmental Engineering. Tainan City, Taiwan.
Kolektív pracovníkov Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie SAV získal v roku 2016 Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce Deteriorácia kultúrneho dedičstva a kvalita tradicných slovenských potravín: štúdium ich mikrobiálnych komunít.
Dr. Domenico Pangallo pri príležitosti udelenia výročnej Ceny SAV za vedeckovýskumnú činnosť povedal: „Ústav molekulárnej biológie SAV má určite čo ponúknuť pri reštaurátorstve slovenských kultúrnych pamiatok, no mnohí zo zainteresovaných o tejto možnosti nevedia. Slovenská legislatíva nijako neustanovuje, ako postupovať pri ochrane pamiatok slovenského kultúrneho dedičstva.“ Zároveň dodal: „Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by nariaďoval reštaurátorom mikrobiologickú kontrolu. Môže sa to nariadiť len vnútornými smernicami.“
Dr. Domenico Pangallo, DrSc., pri preberaní výročnej Ceny SAV z rúk predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Na Slovensku ste vytvorili prvé laboratórium, ktorého poslaním je analyzovať mikrobiálne komunity zodpovedné za biodeterioráciu kultúrneho dedičstva. Mohli by ste prácu vášho laboratória priblížiť aj stredoškolákom?
D. PANGALLO: Naše laboratórium sa venuje analýze mikrobiálnych komunít, ktoré spôsobujú poškodenia na historických predmetoch a aplikujeme klasické mikrobiálne analýzy spolu s modernými molekulárnymi metódami – detekcia mikrobiálnej genetickej informácie – DNA alebo RNA priamo z povrchu kontaminovaných predmetov.
M. B.: V súčasnosti ste zodpovedným riešiteľom piatich projektov. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s ich zameraním?
D. PANGALLO: Projekty sú rôzne, zamerané sú na rozdielne témy, avšak ich spoločný zámer je štúdium kompletnej mikrobiálnej komunity, napríklad na zlepšení kvality potravín „víno a bryndza“, nášho potravinárskeho kultúrneho dedičstva. Ďalším projektom je testovanie biodegradačnej schopnosti environmentálnych mikroorganizmov na nových polymérnych fóliách používaných v poľnohospodárstve. Štvrtý projekt je zameraný na vyvinutie nového spôsobu dezinfekcie archívnych dokumentov pomocou využitia esenciálnych „éterických“ olejov. A nakoniec spomeniem náš výskum pre využitie špeciálnej diamantovej elektródy na dezinfekciu odpadových vôd.
M. B.: Ako hodnotíte stav kultúrneho dedičstva na Slovensku?
D. PANGALLO: A ľahšiu otázku nemáte? Podľa môjho názoru je o zachovanie kultúrneho dedičstva na Slovensku malý záujem, viac-menej vidím, že tu chýba strategický systém na ochranu historických predmetov. Terajšia móda je zameraná na digitalizáciu pamiatok a nie na vývoj inovatívnych metód, ktoré by slúžili na reštaurovanie a konzervovanie pamiatok.
M. B.: Čo musíte vedieť o jednotlivých objektoch, kým sa rozhodnete pre spôsob, ako ich ochrániť? Aké metódy používate?
D. PANGALLO: Prvotná je vždy detekcia prítomných „patogénov“, čiže mikroorganizmov, ktoré kontaminujú a deštruujú kultúrne objekty. To zahrňuje odobratie vzoriek z predmetov a z okolitého prostredia, ich kultiváciou na mikrobiálnych živných pôdach a identifikáciu narastených mikroorganizmov pomocou DNA analýz.
Čo sa týka ochrany dedičstva, pokúšame sa vyvinúť novú metódu na dezinfekciu archívnych dokumentov pomocou esenciálnych olejov. Ohľadom bio-reštaurovania predmetov, vieme získať enzýmy z baktérií, ktoré sú aplikovateľné na čistenie povrchov umeleckých diel.
M. B.: Podľa čoho si vyberáte objekty kultúrneho dedičstva, ktorými sa zaoberáte?
D. PANGALLO: Pre mňa je dôležitý „príbeh“ daného objektu. Musí ma zaujať a hlavne mať význam pre spoločnosť, aby výsledky výskumu boli publikovateľné a priniesli prospešné poznatky pre verejnosť a pre vedeckú komunitu.
M. B.: Čo považujete vo svojej práci za najdôležitejšie?
D. PANGALLO: „Coffee break“ -). Pre mňa sú dve veci dôležité: naše poznatky zdieľať s medzinárodnou vedeckou komunitou a aplikácia vyvinutých metód v múzeách, galériách, archívoch, pre zachovanie kultúrneho dedičstva. Už teraz máme riešenie pre analýzu mikrobiálnych komunít, ohrozujúcich kultúrne dedičstvo v múzeách a v galériách. Lebo ak vieme o aké mikrooganizmy sa jedná, potom sa môžu poskytnúť riešenia na ich odstránenie.
M. B.: Aká je úspešnosť Vášho laboratória pri ochrane kultúrnych pamiatok?
D. PANGALLO: Naša medzinárodná publikačná činnosť odzrkadľuje našu úspešnosť :-). Pre budúcnosť je najdôležitejšia multi-disciplinárna stratégia, čiže spojenie viacerých vedných odborov, ktoré by spoločnými silami umožnili ochrániť slovenské kultúrne dedičstvo. A zatiaľ taký pokus ešte nebol realizovaný ale ani navrhnutý žiadnou inštitúciou, ako napríklad ministerstvom kultúry.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Dr. Domenico Pangallo, DrSc., bude hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne, kde vystúpi na tému: Kultúrne dedičstvo a mikroorganizmy, škodcovia alebo pomocníci? Vedecká cukráreň sa uskutoční dňa 22. 5. 2018 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Lamačská cesta 8/A v Bratislave. Podujatie organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR pre stredoškolákov.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: z archívu Dr. Domenica Pangalla, DrSc.
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6404
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6675&lang_change=sk