VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Boris Klempa: Sú dezinformácie, pri ktorých mám pocit, že svet je hore nohami

Denisa Koleničová

Cenu Vedec roka SR 2020 v kategórii Inovátor roka získal RNDr. Boris Klempa, DrSc., z Biomedicínskeho centra SAV.

Doktor Boris Klempa, Zdroj: CVTI SR

Ocenenie mu porota udelila „za inovatívny výskum nových metód diagnostiky SARS-Cov-2 využiteľný pre testovanie detí v školách, podiel na vývoji slovenských PCR testov a reprezentáciu Slovenska v projekte Európskeho vírusového archívu EVA-GLOBAL.”

V rozhovore pre portál Veda na dosah hovorí o tom, aký je život virológa počas pandémie, čím ho vírus SARS-CoV-2 prekvapil a kedy očakáva nástup tretej vlny.

Získali ste ocenenie Vedec roka SR 2020 v kategórii Inovátor roka. Prekvapilo vás to? 

Určite áno, najmä preto, že je to v kategórii Inovátor roka. Necítim sa ako inovátor.

Jedným z dôvodov, prečo ste ho získali, je aj to, že ste počas pandémie pracovali na vývoji slovenských PCR testov. Aké bolo pre vás pracovať na výskume, ktorého výsledky sa využili okamžite v praxi? 

V niečom to bola pre mňa úplne nová situácia. Prvýkrát som pracoval v aplikovanom výskume a navyše v skutočne mimoriadnej situácii pod časovým stresom a pod dohľadom verejnosti, keďže správa o tom, že pracujeme na PCR testoch bola vopred vypustená do médií.

V danom čase som to vnímal ako veľmi stresujúce obdobie, ale s odstupom to vnímam pozitívne, pretože sme pracovali s obrovským entuziazmom. Naším cieľom bolo priniesť nový objav, ktorým pomôžeme ľuďom.

Už je to rok a pol, čo ľudia na celom svete pociťujú pandémiu spôsobenú vírusom SARS-CoV-2. Určitým spôsobom zmenil vírus život takmer každého človeka. Ako sa zmenil váš? 

Môj život sa zmenil naozaj veľmi výrazne. Čo sa týka vedeckého výskumu, musel som sa dočasne kompletne preorientovať. Predtým som sa vo svojej práci venoval hantavírusom, teraz naplno skúmam vírus SARS-CoV-2.

Okrem toho je pre mňa veľkou zmenou aj množstvo výstupov do médií či pomerne veľká miera interakcie s predstaviteľmi štátu. Výrazne to ovplyvňuje moju prácu, a dokonca aj súkromie.

Zmena teda nastala vo všetkých oblastiach môjho života. Nepriniesla len veľa negatív, ktoré automaticky pandémia prináša, ale priniesla aj pozitíva.

Čo hodnotíte ako pozitívum? 

Napríklad veľkú interakciu, ktorá vznikla s kolegami z vedeckého prostredia naprieč rôznymi vednými odbormi.

Čo vás počas pandémie najviac prekvapilo? 

Neviem povedať, čo ma prekvapilo najviac, pretože počas pandémie prichádza jedno prekvapenie za druhým.

Úplne na začiatku ma prekvapil spôsob, akým sa vírus prenáša. Práve vďaka tomu, do akej miery vírus prenášajú aj ľudia, ktorí v danom čase nemajú ešte žiadne príznaky, táto pandémia vôbec existuje.

Druhým výrazným momentom pre mňa určite bolo, keď začali dominovať nové varianty vírusu. V počiatočných fázach sa zdalo, že vírus nemutuje mimoriadne rýchlo. Potom nastal zlom. Stále platí, že vírus nemutuje neštandardne rýchlo, ale prekvapilo ma, ako špecificky sa dokážu hromadiť mutácie v Spike proteíne vírusu.

A prekvapil ma aj vývoj pandémie v Indii či vo Veľkej Británii.

A na ľudskej úrovni? 

Na začiatku ma prekvapilo, ako veľmi pozitívne vnímala verejnosť naša aktivity v Biomedicínskom centre SAV. Avšak vzápätí počas leta 2020 ma prekvapila aj obrovská vlna „popieračstva”, ktorá v súčasnosti hraničí až s nenávisťou. Cítim enormné množstvo negatívnych emócií ľudí spojených s očkovaním napriek tomu, že to je prostriedok, ktorý nás môže z tejto situácie vyviesť.

Čím to je podľa vás spôsobené? Prečo majú ľudia v modernej dobe taký negatívny postoj k očkovaniu? 

Netrúfam si na túto otázku odpovedať alebo to analyzovať. Možno je to skôr otázka na sociológa alebo psychológa. Určite svoju úlohu zohrali sociálne siete, čo je svojím spôsobom charakteristické aj pre iné oblasti života. Pri očkovaní je to znásobené ešte tým, že v tejto ťažkej situácii žijeme už rok a pol a všetci sú už podráždení.

Aktuálne počty nakazených vírusom SARS-CoV-2 opäť stúpajú, a to najmä kvôli novému delta variantu koronavírusu. Čím sa tento nový variant líši od britského, ktorý na Slovensku dominoval počas zimy? 

Každý nový variant koronavírusu sa líši zoznamom mutácií. Tie označujeme číslom podľa polohy v genóme, kde daná mutácia nastala. Avšak dôležitejšie ako konkrétny zoznam mutácií je, ako sa nový variant koronavírusu správa. Nové varianty však nie sú prevratne iné, skôr sú len ešte lepšie prispôsobené človeku, a teda z ich pohľadu „vylepšené”.

Pri delta variante môžeme povedať, že ide akoby o zdokonalenú verziu doteraz najúspešnejšieho, takzvaného britského, po novom alpha variantu vírusu. Alpha variant bol nebezpečný najmä svojou zvýšenou infekčnosťou, nie zvýšenou odolnosťou voči vakcínam. Masívne sa presadil vďaka svojej schopnosti ľahko a jednoducho sa šíriť. Práve kvôli tejto schopnosti začína v súčasnosti dominovať aj delta variant.

Ukazuje sa, že rozhodujúcou vlastnosťou nových variantov je práve účinnejšie šírenie, nie väčšia schopnosť vírusu spôsobiť ťažší priebeh ochorenia či vyššia odolnosť voči protilátkam. Účinnejšie šírenie spôsobuje problémy, pretože prináša výrazne vyšší počet novoinfikovaných a následne dochádza aj k zvýšeniu počtu ťažkých prípadov.

Ešte pred niekoľkými týždňami kládli médiá vedcom otázku, či nastane aj tretia vlna pandémie. Po správach o infekčnejšom variante vírusu je však skôr namieste otázka, kedy tretia vlna nastane. Očakávate nástup tretej vlny pandémie už počas leta alebo si myslíte, že príde až na jeseň? 

Aktuálna situácia je zložitá. Stále sa prikláňam k tomu, že tretia vlna príde až na jeseň.

Zároveň však lekcia, ktorú sme videli v Indii, aj to, čo teraz vidíme vo Veľkej Británii, ukazuje, že situácia sa môže veľmi rýchlo zvrtnúť.

Na Slovensku je situácia stále veľmi dobrá a ťažko sa verí tomu, že by sa to malo nejako rýchlo otočiť. Určite je to však možné.

Môže byť opäť taká silná, ako bola druhá vlna? 

Veľmi to bude záležať od úrovne preočkovanosti a tiež od toho, ako sa štát pripraví z hľadiska testovania a trasovania.

Jedným z hlavných problémov počas druhej vlny bola v určitom momente nemožnosť trasovať kontakty tak, ako bolo treba.

Ak dokážeme vylepšiť trasovanie, tak sa nám môže podariť v kombinácii so zaočkovanosťou udržať tretiu vlnu na nízkej úrovni. Teda tak, aby sme nemali nezahltený zdravotnícky systém, tým pádom nás to neohrozovalo takým spôsobom, ako sme to zažili na začiatku roka.

Ako dlho budeme podľa vás žiť v striedaní lockdownov a uvoľňovaní opatrení? Ako dlho budeme žiť medzi jednotlivými vlnami pandémie? 

Existujú ľudia, ktorí sú presvedčení, že nastane chvíľa, keď všetci ľudia na zemeguli buď prekonajú koronavírus, alebo budú zaočkovaní. Predpokladám, že so zvyšujúcou sa preočkovanosťou a premorenosťou bude štát musieť robiť stále menej silné opatrenia.

Vírus SARS-CoV-2 nikdy úplne nezmizne, stane sa bežnou súčasťou nášho života rovnako ako chrípka. Aj chrípka je tu stále s nami a predstavuje závažný medicínsky problém, ale nie je to paralyzujúci problém, ktorý by tak zásadne preskakoval aj do iných oblastí zdravotníctva či života vôbec.

Ľudia si stále neuvedomujú, že opatrenia nemajú za cieľ ich len chrániť pred koronavírusom, ale najmä chrániť zdravotnícky systém tak, aby bol schopný poskytovať zdravotnú starostlivosť vo všetkých zdravotných oblastiach.

Laureáti ocenenia Vedec roka SR 2020. Zľava RNDr. Imrich Barák, prof. Ing. Marián Peciar, PhD., RNDr. Boris Klempa, DrSc., DrSc., RNDr. Ing. Katarína Kaľavská, PhD., Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD.

Laureáti ocenenia Vedec roka SR 2020. Zľava RNDr. Imrich Barák, prof. Ing. Marián Peciar, PhD., RNDr. Boris Klempa, DrSc., DrSc., RNDr. Ing. Katarína Kaľavská, PhD., Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD.

Aktuálne je podľa dát Ministerstva zdravotníctva SR kompletne (dvomi dávkami) zaočkovaných viac ako 1,5 milióna osôb. Aká dlhá bude trvanlivosť vakcín? Kedy pôjdeme opäť na očkovanie? 

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bolo potrebné ľudí opätovne očkovať vo veľmi krátkom časovom úseku, napríklad ešte túto jeseň či zimu. Predpokladám, že ďalšie kolo očkovania bude najskôr na budúci rok.

Ale pandémia už priniesla mnoho prekvapení a nechcem byť falošným prorokom. Aktuálne prebiehajú klinické testy, v ktorých vedci skúmajú nové verzie vakcín. Zároveň experimenty ukázali, že tretia dávka vakcín, ktoré v súčasnosti používame, zvyšuje účinnosť proti novým variantom.

Skvelou správou je ale najmä to, že tieto nástroje máme. Stále je podľa mňa lepšie ísť na ďalšie preočkovanie než zažívať ďalšie lockdowny.

Ste tvárou aj očkovacej kampane. Ako ju hodnotíte? Je podľa vás úspešná? 

Bohužiaľ, nezdá sa mi, že by bola veľmi úspešná. Treba si objektívne priznať, že ani čísla nie sú také, ako sme dúfali. Ukazuje sa, že tých pár spotov v reklamnom čase nie je niečo, čo ľudí presvedčí.

Okrem toho je na Slovensku veľmi silná protiočkovacia kampaň. Veľmi ma mrzí, že takou veľkou mierou sa na nej podieľajú aj politici.

Ktorý hoax sa vám zdal najabsurdnejší? 

Nevediem si žiaden rebríček. V poslednom čase ma však pobúrilo dokonalé otočenie vnímania o 180 stupňov v dezinformácii, ktorá hovorí, že zaočkovaní ľudia sú nebezpečenstvom pre ostatných. Je to naozaj absurdné. Pri takýchto dezinformáciách mám pocit, že svet je hore nohami.

.

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.