Dnes si pripomíname 20 rokov od úmrtia významného astronóma, pedagóga a popularizátora vedy profesora Antona Hajduka.
Profesor Anton Hajduk počas svojej inaugurácie rektora Trnavskej univerzity v roku 1992 a v talári ako rektor. Zdroj: truni.sk
Profesor Anton Hajduk bol jedným z našich najvýznamnejších astronómov, ktorého práca mala ohlas aj v zahraničí. Nevenoval sa pritom len astronómii a astrofyzike. Tí, ktorí ho poznali, naňho spomínajú ako na všestrannú a rozhľadenú osobnosť.
V príhovore pri príležitosti Spomienkovej pocty kladenia venca Antonovi Hajdukovi ho jezuita Jozef Bartkovjak opísal ako všestrannú osobnosť intelektuálneho, duchovného i spoločenského života: „Astronóm, vzdelanec, vedecký bádateľ, pedagóg, mysliteľ, popularizátor vedy, podporovateľ dialógu vedy s vierou, líder, občan. Presvedčený kresťan. Človek ucelený, mnohostranný.“
Mimoriadne vedecké výsledky na poli astronómie a astrofyziky dosiahol Anton Hajduk najmä v oblasti výskumu medziplanetárnej hmoty, bol významným priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku i v zahraničí, založil a rozvinul radarovú sieť pozorovaní meteorov Modra – Bologna – Lecce.
Zo života
Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 na Podkarpatskej Rusi v Užhorode vo vtedajšom Československu do kresťanskej rodiny notára a učiteľky.
Po absolvovaní gymnázia pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1958. Na prírodovedeckej fakulte neskôr pôsobil aj ako pedagóg – 21 rokov tu viedol kurz rádioastronómia pre špecializáciu astronómia a geofyzika.
Po skončení vysokej školy pôsobil ako stredoškolský pedagóg a neskôr redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. V roku 1961 nastúpil do Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV), kde pôsobil dlhé roky. V rokoch 1974 až 1980 bol predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti.
Výskum v oblasti astronómie a astrofyziky
Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval najmä na výskum meteorov. V roku 1967 obhájil dizertačnú prácu s názvom Meteorický roj Orioníd v Astronomickom ústave ČSAV, za čo mu bol udelený titul CSc.
Od roku 1970 bol členom komisie pre kométy, asteroidy, meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) a tiež členom komisie pre bioastronómiu.
Dlhodobo sa venoval rojom Halleyho kométy. Určil pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyho kométy, čo sa neskôr potvrdilo. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Dr. Bruceom McIntoshom, v ktorom opísali nový model prúdu meteoroidov Halleyho kométy.
V roku 1986 úspešne obhájil prácu Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy a získal vedeckú hodnosť DrSc. V roku 1992 sa habilitoval na Univerzite Karlovej v Prahe na docenta v odbore astronómia. Profesúru v odbore astrofyzika získal v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne.
V rokoch 1985 až 1990 sa podieľal na projekte International Halley Watch pri úrade NASA. Išlo o medzinárodnú sieť vedcov a amatérskych astronómov zorganizovanú s cieľom pozorovať Halleyho kométu počas jej preletu okolo Zeme v roku 1986. Viedli ju Američan Ray Newburn z Jet Propulsion Laboratory v Pasadene (JPL Pasadena) a Nemec Jurgen Rahe, riaditeľ observatória Remeis (Bamberg) z Univerzity v Erlangene-Nürnbergu. Anton Hajduk je držiteľom diplomu NASA.
Halleyho kométa na snímke observatória Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese z 10. januára 1986. Viditeľné rozdelenie chvosta je spôsobené interakciou medziplanetárneho magnetického poľa a nabitých častíc v plazmovom chvoste kométy. Zdroj: AsÚ SAV
Zakladateľ a prvý rektor Trnavskej univerzity
Okrem pôsobenia v oblasti astronómie sa Anton Hajduk do našich dejín zapísal aj ako pedagóg a zakladateľ obnovenej Trnavskej univerzity, ktorá sa hlási k odkazu svojej predchodkyne Universitas Tyrnaviensis, založenej v roku 1635 kardinálom Petrom Pázmaňom.
Anton Hajduk sa stal prvým rektorom obnovenej univerzity. Do tejto funkcie ho 12. mája 1992 vymenoval vtedajší prezident ČSFR Václav Havel. Ako rektor Trnavskej univerzity pôsobil Anton Hajduk do roku 1996.
Pri príležitosti desiateho výročia obnovenia Trnavskej univerzity v roku 2002 mu bola udelená Pamätná medaila. V roku 2004 mu univerzita udelila aj najvyšší titul Doctor honoris causa za prínos pre rozvoj vedy.
Dodnes jeho pôsobenie na Trnavskej univerzite pripomína busta umiestnená pred rektorátom univerzity.
Výskum Turínskeho plátna
Významná bola aj snaha profesora Hajduka o rozvíjanie dialógu medzi vedou, filozofiou a teológiou. Patril medzi hlavných zástancov interakcie vedy a viery. Bol predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie a člen jej sekcie pre vedu a relígie, s čím súvisí aj jeho mimoriadny záujem o históriu jednej z najvýznamnejších kresťanských relikvií, Turínske plátno. Začiatky tohto záujmu spadajú do čias jeho astronomických pracovných pobytov v Taliansku.
Počas nich nadviazal kontakt s talianskou výskumníčkou inštitútu, na ktorom prebiehal výskum Turínskeho plátna, profesorkou Emanuelou Marinelliovou. Výsledkom výskumu venovaného Turínskemu plátnu je rovnomenná kniha Turínske plátno, ktorá vyšla v roku 1991.
Anton Hajduk sa v nej snaží nájsť odpovede na mnohé otázky súvisiace s touto relikviou, napríklad čo sa zistilo vedeckým výskumom plátna, čo prezrádzajú chemické analýzy vzoriek plátna, aké závery vyplývajú z uhlíkovej metódy použitej pri určovaní veku plátna a podobne. Pri písaní knihy sa opieral o výsledky vedeckých bádaní publikovaných v zahraničných vedeckých časopisoch a knihách.
Hľadanie pravdy
Výskum Turínskeho plátna súvisí aj s témou, ktorá sa tiahne ako niť naprieč životom Antona Hajduka: je to hľadanie pravdy. „Profesor Hajduk celý život pravdu hľadal, nadchýnal sa ňou, vyžaroval a šíril ju. Ako pedagóg, ako vedec i ako človek,“ napísala o ňom Zlatica Plašienková v Laudáciu na prof. RNDr. Antona Hajduka, DrSc., pri príležitosti udelenia ocenenia Fides et Ratio v roku 2012.
„Pravda je svetlom sveta, nemožno ju vlastniť, ale možno sa ňou excitovať a ju vyžarovať…“ Anton Hajduk
Samotný Anton Hajduk sa tejto téme venoval aj v inauguračnej prednáške pri príležitosti udelenia čestného doktorátu Trnavskou univerzitou v roku 2004. O pravde v nej okrem iného povedal: „Pravda je svetlom sveta, nemožno ju vlastniť, ale možno sa ňou excitovať a ju vyžarovať… Beda tým, ktorým neprekáža klamať a zahmlievať pravdu diplomatickou rétorikou.“
O hľadaní pravdy je aj jeho ďalší výrok: „K pravde sa človek musí tvrdo dopracovať; asi tak ako k zlatu – dolovaním a ryžovaním. Ale na rozdiel od zlata, nemožno ju ukradnúť, získať podvodom alebo nečestne. V tom sa prejavuje božskosť pravdy. Pravda však vyžaduje aj pokoru ducha. Veda i filozofia by ju často chcela dosiahnuť vo svojej pýche, vedomá si svojej múdrosti. V tom je ťažkosť vedy i filozofie.“ (Plašienková, Z.: Laudácio na prof. RNDr. Antona Hajduka, DrSc. In: RAN, roč. 15, 2012, č. 1 – 2, str. 64 – 68).
Pomenovali po ňom asteroid
Anton Hajduk sa venoval aj popularizácii vedy. Je autorom asi 150 prác – medzi nimi sú vedecké práce, ale aj populárno-vedecké články. Je spoluzakladateľom a spoluautorom Encyklopédie astronómie.
Je držiteľom mnohých ocenení, ktoré získal doma aj v zahraničí. Okrem toho, že je nositeľom viacerých medailí a cien SAV a ministerstva školstva, získal ocenenie Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Zásluhy Antona Hajduka na poli vedy ocenila aj Medzinárodná astronomická únia, ktorá mu vzdala mimoriadnu poctu – pomenovala po ňom asteroid, ktorý nesie názov Antonhajduk.
Na jeho počesť Trnavská univerzita od roku 2010 oceňuje pedagógov za ich mimoriadne výsledky vo vedeckej a v tvorivej pedagogickej práci Cenou Antona Hajduka. Vedec je tiež laureátom spomínaného ocenenia Fides et Ratio, ktoré mu bolo udelené v roku 2012 Slovenskou biskupskou komorou (BKS) in memoriam.
Profesor Hajduk zomrel náhle 9. apríla 2005 v Bratislave vo veku 72 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Zdroj: astro.sk, uski.sk, truni.sk (1, 2)
(zh)
