Častice kozmického žiarenia nám sprostredkúvajú ďalšie dôležité javy, ktoré ovplyvňujú aj náš každodenný život.
Observatórium na Lomnickom štíte. Zdroj: Michal Ostatewski
Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV), v. v. i., zabezpečuje merania kozmického žiarenia na Lomnickom štíte už viac ako štyri desiatky rokov. Vďaka nepretržitým meraniam od roku 1981 pomocou unifikovaného neutrónového monitora typu 8 NM 64 vznikol jeden z najdlhších časových radov o kozmických javoch, ktorý spočiatku s rozlíšením jednej hodiny až po súčasné jednosekundové rozlíšenie poskytuje informácie o blízkom vesmíre. Samotný dataset a detaily jeho analýzy boli začiatkom januára publikované pre vedeckú a odbornú obec.
„Keď si porovnáte, aké záznamové zariadenia boli v roku 1981 a aké sú dnes, nie je ťažké si predstaviť, že vytvorenie uceleného datasetu si vyžaduje značnú námahu. Vďaka spolupráci študentov a kolegov, ktorí sa meraniam venujú počas celej svojej kariéry, vznikol unikátny dataset, v ktorom sa jednoznačne prejavujú vlastnosti štyroch slnečných cyklov. Navyše detailná analýza opisuje tie najzaujímavejšie udalosti, ktoré bolo možné pomocou neutrónového monitora pozorovať,“ uviedol Šimon Mackovjak z Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV, v. v. i.
Častice kozmického žiarenia
Ak by sme vesmír skúmali iba pomocou optických ďalekohľadov, rozumeli by sme iba časti príbehu. Častice kozmického žiarenia nám sprostredkúvajú ďalšie dôležité javy, ktoré sú zaujímavé nielen pre vedcov, ale ovplyvňujú aj náš každodenný život. Početnosti detegovaných častíc neutrónovým monitorom sú vo výraznej antikorelácii so slnečnou aktivitou, ktorá v jedenásťročných cykloch výrazne ovplyvňuje javy v blízkom vesmíre. Dôvodom je magnetické pole, ktoré uniká s plazmou zo Slnka a počas najväčšej slnečnej aktivity moduluje tok galaktického kozmického žiarenia, ktorého početnosti na Lomnickom štíte tak dosahujú lokálne minimá. Priebeh je názorne zobrazený na obrázku.
Kontinuálny časový rad relatívnych početností sekundárneho kozmického žiarenia nameraných neutrónovým monitorom na Lomnickom štíte v porovnaní so štandardnými indexmi kozmického počasia – Slnečný index F10.7 a Dst index. Zdroj: SAV
„Práve publikovaná štúdia môže slúžiť ako výborný odrazový mostík pre každého záujemcu o naše dáta. Okrem dobre známych Forbushových poklesov, ktoré dávajú informáciu o blížiacej sa plazme zo Slnka, je možné v dátach nájsť aj veľmi zriedkavé javy ako GLE (Ground Level Enhancement), čo sú zvýšenia početností vyvolané energetickými časticami priamo zo Slnka či pomerne nedávno objavené TGE (Thunderstorm Ground Enhancement), čo sú zvýšenia početností spôsobené urýchľovaním častíc v silných elektrických poliach v búrkových oblakoch,“ doplnil kozmický fyzik.
Význam aktuálnej štúdie
Štúdia neponúka iba historický záznam o tom, čo sa dialo, ale sprostredkúva pochopenie javov, ktoré majú dôležitý význam aj pre súčasnosť. V aktuálnom projekte pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA) sa v Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pripravuje služba na výpočet radiačných dávok pre posádky leteckých spoločností. Dôležitým vstupom pre tento výpočet sú práve dáta z neutrónového monitora na Lomnickom štíte. Pokračovanie v nepretržitých meraniach má teda okrem vedeckej úlohy aj veľký význam pre bezpečnú prevádzku leteckej dopravy.
Zdroj: TS ÚEF SAV, v. v. i.
(zh)
