Počas rekonštrukcie Kaštieľa Rusovce priniesli archeológovia nové poznatky o rímskych a novovekých stavebných aktivitách v okolí neogotickej stavby nachádzajúcej sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce.
Archeológovia predpokladajú, že akvadukt privádzal vodu k dnes už neexistujúcej stavbe, ktorá zrejme slúžila ako kúpele pre vojakov. Zdroj: Trnavská univerzita v Trnave
Výskum pod vedením docenta Erika Hrnčiarika z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave priniesol prvý preskúmaný rímsky akvadukt na Slovensku. Ide o umelý vodný kanál, ktorý vybudovali na to, aby dodával vodu z jedného miesta na druhé. Ako informuje Trnavská univerzita, našli ho približne 80 centimetrov pod dnešným povrchom.
Je vymurovaný z kameňa, no jeho dno tvoria rímske tehly nazývané tegulae, ktoré kládli pozdĺžne v rade za sebou tak, aby vytvárali pozvoľný spád smerom k dnešnému kaštieľu. Ako uviedol Tomáš Kolon, zástupca vedúceho výskumu, Rimania na jeho stavbu využili až 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Tehly akvaduktu pochádzajú približne z 2. storočia pred n. l., pričom archeológ a dekan filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik predpokladá, že akvadukt používali až do konca 2. storočia, potom ho zasypali a zakonzervovali na ďalších dvetisíc rokov.
Antický umelý vodný kanál dodával vodu z jedného miesta na druhé. Zdroj: Trnavská univerzita v Trnave
Podobný vodovod preskúmali v neďalekej Vindobone (dnešnej Viedni) alebo Mautern (lat. Favianis). Svojím rozsahom je však rusovský najdlhší. Dosiaľ nevyriešenou otázkou zostáva lokalizácia a funkcia stavby, pre ktorú bol určený. Jeho preskúmaný priebeh naznačuje, že smeruje k neznámej stavbe umiestnenej niekde pod dnešným južným krídlom kaštieľa. Táto stavba asi slúžila pre rímskych vojakov ako kúpele. Žiaľ, keďže bola úplne zničená pri stavbe kaštieľa, vedci to iba predpokladajú.
Rímsky akvadukt našli v ochrannej pamiatkovej zóne, v blízkosti stavieb zapísaných v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z tohto dôvodu sa investor stavby, Úrad vlády SR, po diskusii s Pamiatkovým úradom SR, rozhodol ponechať vodovod na pôvodnom mieste. Technicko-obslužný objekt tak posunuli na sever, vďaka čomu má Slovensko o jednu UNESCO pamiatku navyše.
Objavili aj stredovekú chladničku
Vedci preskúmali sídliská zo staršej železnej doby a stredoveku. Najviac objavov však pochádza z rímskych čias. Našli tu napríklad rímsku keramiku, ktorej dominuje najmä takzvaná terra sigillata, rímska luxusná keramika, ktorú do Rusoviec dovážali až z územia dnešného Francúzska a Nemecka.
Rímska keramika. Zdroj: Trnavská univerzita v Trnave
Vzácnym nálezom je aj tabuľové sklo, ktoré Rimania používali na výplň okien, zvyšky obloženia reflexného luku, strieborný náramok či antická peňaženka. Rovnako objavili ojedinelú stredovekú pec na výrobu tehál, ktorú neskôr využívali na pálenie vápna.
„Predpokladáme že v nej vyrábali vápno z mramorových sôch, reliéfov či iných artefaktov, ktoré Rusovčania nachádzali v neďalekom zaniknutom rímskom tábore,“ povedal Tomáš Kolon. Zaujímavá bola aj niekoľko metrov široká podzemná kruhová stavba, ktorá slúžila ako ľadovňa. Do nej obyvatelia ukladali ľad, ktorý v lete využívali na konzervovanie jedla, ale najmä na chladenie nápojov. „Ľadovňa je už z novoveku a pravdepodobne slúžila Zičiovcom, ktorým patril kaštieľ,“ uviedol Erik Hrnčiarik.
V súčasnosti archeológovia skúmajú okolie takzvaného čeľadníka, ktorý sa nachádza v rozľahlom Rusovskom parku. Po jeho skončení sa archeológovia opäť presunú ku kaštieľu, kde budú pokračovať v záchrannom výskume na jar.
Zdroj: Trnavská univerzita v Trnave
(RR)
