MUDr. Adela Penesová, PhD., lekárka a vedecká pracovníčka v Biomedicínskom centre SAV, hlavná riešiteľka medzinárodných, národných i EU projektov so zameraním na výskum obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. V prestížnej ankete Slovenka roka 2018 je nominovaná v kategórii Veda a výskum.
Adela Penesová študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2006 obhájila PhD prácu v odbore Normálna a patologická fyziológia. Dva a pol roka pracovala v National Institute of Health (NIH) v sekcii pre výskum obezity a diabetu (Grant John E. Fogarty, Obesity and Diabetes Clinical Research Section, PECRB/ NIDDK/, PHOENIX, AZ, USA). Okrem toho pracovala v Allgemine Krankenhaus v Tulne (Rakúsko).
Je členkou odborných lekárskych a vedeckých spoločností, napr. European Association of Preventive Cardiology (EAPC), pracovnej skupiny Slovenskej hepatologickej spoločnosti pre alkoholové a nealkoholové stukovatenie pečene a s tým spojených ochorení (ALD a NAFLD). Svoje poznatky odovzdáva aj budúcim lekárom na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, kde učí patologickú fyziológiu. Okrem toho pracuje na internom oddelení v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Je autorkou alebo spoluautorkou viac ako 53 vedeckých publikácií. Je jednou zo zakladajúcich členov Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu, autorkou odborných a vedeckých článkov a odbornou garantkou nutričného softvéru PLANEAT, ktorý slúži na tvorbu individualizovaných jedálničkov pre pacientov s najrôznejšími diagnózami. Venuje sa výžive, kardiometabolickým rizikovým faktorom pri nadváhe a obezite.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pani doktorka, čo pre Vás znamená nominácia na Slovenku roka 2018?
A. PENESOVÁ: Úprimne? Najprv šok, potom prekvapenie, tachykardiu… (po 20 sekundách sa zaplo racio, pochopila som, zavolala som prof. Pastorekovi, potvrdil mi, že to on ma navrhol). Potom prišli otázky, prečo práve ja, nie som ničím výnimočná, obyčajná mama 3 detí (sem-tam štyroch ak započítam aj moju polovičku), ktorá pracuje tak ako sa dá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Potom prišli starosti… Je to v prvom rade veľká zodpovednosť.
M. B.: Mohli by ste nás oboznámiť s obsahom vedeckovýskumných projektov, v ktorých ste hlavnou riešiteľkou?
A. PENESOVÁ: Som hlavnou riešiteľkou dvoch projektov, jeden je zameraný na štúdium dôsledkov obezity na zdravie, tým druhým je projekt zameraný na sklerózu multiplex. Keďže k obezite prispieva genetická predispozícia len 2,7 %, kľúčovú úlohu pri jej vzniku zohráva nevhodná strava, nedostatok fyzickej aktivity a spánku, stres a ďalšie socioekonomické faktory, rozhodli sme sa pred tromi rokmi začať aj intervenčnú štúdiu. Jej cieľom je počas 8 týždňov významne zmeniť životosprávu a tak zabrániť vzniku/progresii chronických civilizačných ochorení, ako je hypertenzia (vysoký krvný tlak, cukrovka, ateroskleróza a pod.). Cieľom je aj edukácia pacientov o rizikách obezity. Intervencia spočíva v nielen v redukcii kalorického príjmu, ale aj individualizovanej úprave zloženia stravy a samozrejme nastavenie tréningového plánu tak, aby fyzická aktivita bola min. 150 minút týždenne.
Skleróza multiplex (SM) je v našich zemepisných šírkach najčastejším neurologickým ochorením a je jednou z najčastejších neurologických príčin invalidity mladých osôb v produktívnom veku. SM je charakterizovaná chronickým zápalom, demyelinizáciou v centrálnom nervovom systéme (CNS) a neskôr aj rozvojom neurodegenerácie. Cieľom našej práce je určiť dopad mitochondriálnej dysfunkcie na rozvoj inzulínovej rezistencie v skorých štádiách rozvoja SM a tým nepriamo potvrdiť účasť týchto procesov na neurodegenerácii.
Konkrétne vyšetrujeme metabolickú flexibilitu a energetický metabolizmus pomocou nepriameho merania oxidácie sacharidov a tukov za bazálnych podmienok a počas cvičenia, hodnotíme oxidatívny metabolizmus vo svaloch pomocou merania obnovy fosfokreatinínu po cvičení v m. gastrocnemius a v mozgu za použitia 31P magnetickej rezonančnej spektroskopie (MRS, 7T MRI), sledujeme funkciu mitochondrií, expresiu parametrov vnútrobunkového metabolizmu glukózy v mononukleárnych bunkách periférnej krvi (bielych krvinkách) a v myocytoch kostrového svalu, budeme analyzovať prítomnosť špecifických miRNA, vyšetrujeme parametre endotelovej funkcie a funkciu autonómneho nervového systému pomocou batérie klinických testov (ortostatický test, Valsalvov manéver, baroreflexná senzitivita) s cieľom určiť vzťah k inzulínovej rezistencii a neurodegenerácii.
M. B.: Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
A. PENESOVÁ: Z čias môjho pobytu v USA to bola publikácia výsledkov, ktoré potvrdzovali, že nízka pôrodná hmotnosť detí je prediktívny faktor vzniku neskoršieho diabetu (cukrovky) u otcov. Epigenetické mechanizmy (často externé faktory) rozhodujú o tom, kedy a kde sa daný gén prejaví, t. j. či sa bude aktivovať, alebo bude jeho prejav potlačený, t. j. inaktivovaný, a tak menia/korigujú „výkon“ génov. (Penesova A*, Bunt JC, Bogardus C, Krakoff J. Effect of paternal diabetes on pre-diabetic phenotypes in adult offspring. Diabetes Care. 2010 Aug;33(8):1823-8).
Z našich výsledkov si veľmi cením aj publikáciu, kde sme ako prvý na svete popísali zmeny v produkcii proteínov abdominálnym tukovým tkanivom u obéznych inak zdravých subjektov v porovnaní s chudými. (Skopkova M, Penesova A, Sell H, Radikova Z, Vlcek M, Imrich R, Koska J, Ukropec J, Eckel J, Klimes I, GasperikovaD: Protein Array Reveals Differentially Expressed Proteins in Subcutaneous Adipose Tissue in Obesity. Obesity 2007 15: 2396-2406)
Čo sa týka pacientov so sklerózou multiplex, tak sme medzi prvými popísali znaky inzulínovej rezistencie a zmeny v metabolizme, čo nás viedlo k súčasnému projektu, kde sledujeme aj mitochondriálnu dysfunkciu v centrálnom nervovom systéme či v kostrovom svale pomocou magnetickej spektroskopie. (Penesova A, Vlcek M, Imrich R, Vernerova L, Marko A, Meskova M, Grunnerova L, Turcani P, Jezova D, Kollar B. Hyperinsulinemia in newly diagnosed patients with multiple sclerosis. Metabolic Brain Disease 2015 Mar 14. DOI: 10.1007/s11011-015-9665-1)
Desať rokov sme sa spolu s doc. MUDr. Čižmárovou venovali juvenilnej hypertenzii, teda pacientov s priemerným vekom 20 rokov. Prínosom práce bol komplexný pohľad na metabolické a endokrinné parametre hypertenzie v počiatočných fázach rozvoja a skúmanie ich vzájomných patogenetických interakcií. Originálnym výsledkom bolo zistenie inzulínovej rezistencie napriek normálnemu množstvu vnútrobrušného tuku, zníženej adrenokortikotropnej, somatotropnej, a laktotropnej odpovede na metabolický stresový podnet (hypoglykémiu), ktorá môže viesť k poruche neuroendokrinnej rovnováhy a potencovať nepriaznivé metabolické a hemodynamické zmeny a prispievať tak k zvyšovaniu krvného tlaku.
Až 67 % mladých pacientov s hypertenziou (mužov) vykazovalo ďalšie dva až tri znaky metabolického syndrómu ukazujúc, že títo „metabolicky obézni pacienti s normálnou hmotnosťou“ predstavujú rizikovú skupinu z hľadiska vývoja kardiovaskulárnych ochorení a diabetu. Taktiež sme zistili, že títo mladí pacienti nositelia DD formy polymorfizmu ACE génu sa vyznačovali zvýšeným TK a vyššími bazálnymi koncentráciami PAI-1. Svoje zistenia sme publikovali napr. v Penesova A, Cizmarova E, Belan V, Blazicek P, Imrich R, Vlcek M, Vigas M, Selko D, Koska J, Radikova Z. Insulin resistance in young, lean male subjects with essential hypertension. J Hum Hypertens. 2011 Jun;25(6):391-400. IF 2,289. Významné sú aj ďalšie štyri publikácie.
M. B.: Aké sú kardiometabolické rizikové faktory pri nadváhe a obezite?
A. PENESOVÁ: Nadváha a obezita je jedným z najvýznamnejších kardiovaskulárnych rizikových faktorov, s čím úzko súvisí aj dyslipidémia – porucha metabolizmu tukov, ktorá vedie k ateroskleróze (ľudovo povedané kôrnateniu ciev). Dôsledkom sú ochorenia, ako je ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda a pod. Obezita je rizikovým faktorom hypertenzie – vysokého krvného tlaku (každých 10 kg telesnej hmotnosti navyše môže zvýšiť systolický tlak až o 10 mmHg), inzulínovej rezistencie, ktorá môže viesť až k diabetu 2. typu (cukrovke), demecie, porúch tráviaceho traktu (žlčníkové kamene, nealkoholové stukovatenie pečene), porúch menštruačného cyklu, neplodnosti (tak u žien ako aj u mužov).
Čo je ale zarážajúce, obezita je rizikový faktor mnohých, minimálne desiatich nádorových ochorení, ako je kolorektálny karcinóm (rakovina hrubého čreva a konečníka), rakovina prsníka, prostaty, žlčníka, žlčových ciest, pečene, ovárií (vaječníkov), maternice a pod. Netreba zabúdať, že obezita je rizikový faktor mnohých psychických ochorení, ako je depresia, poruchy príjmu potravy.
M. B.: Ktoré úlohy ste si vytýčili v Slovenskej asociácii pre výživu a prevenciu?
A. PENESOVÁ: Slovenská asociácia pre výživu a prevenciu (SAVP) je odborná platforma, ktorú založili lekári, vedci, športoví fyziológovia a iní špecialisti z oblasti ľudského zdravia. Chceme prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu ľudí žijúcich v Slovenskej republike a využívame na to dve hlavné stratégie. Po prvé – podpora individuálneho aj verejného zdravia, pretože sme presvedčení, že prevencia ochorení je nepomerne lepšia, rozumnejšia a lacnejšia alternatíva ako ich liečba. A po druhé – prinášanie pravdivých informácií o výžive človeka a zdravom životnom štýle na základe súčasného poznania a nášho najlepšieho vedomia a svedomia.
Konkrétne kroky sú: – zaviesť na základných a stredných školách učebný predmet Zdravoveda, ktorý bude učiť o zdravom životnom štýle (správnej strave, pohybovej aktivite, zvládaní stresu… a učiť, ako predchádzať ochoreniam; – dbať o pravidelnú pohybovú aktivitu žiakov, študentov a poslucháčov vysokých škôl tak, aby sa u nich vytvorili pohybové a stravovacie návyky, ktoré si udržia počas ďalšieho života; – prijať štátny program zameraný na prevenciu a podporu „aktívneho zdravia“ obyvateľstva, napr. podporovať telesné cvičenia, športové, turistické oddiely a pod.; – zaviesť do pregraduálnej a postgraduálnej výchovy lekárov predmet „Preventívna medicína“ ako certifikovaný predmet; – zdravotné poisťovne budú preplácať certifikovaným lekárom konzultácie pre pacientov z preventívnej medicíny tak isto, ako iný liečebný úkon; – v štátnej verejnoprávnej RTVS podporiť vznik série relácií o zdravom životnom štýle; – sprísniť kontrolné mechanizmy štátu zamerané na potravinové výrobky distribuované na Slovensku, podporiť produkciu slovenských potravín, zvýšiť DPH na sladené nápoje a nezdravé fast foodové potraviny, zaviesť povinnosť uvádzať na potravinových výrobkoch množstvo transmastných kyselín a množstvo 3 nenasýtených kyselín; – cestou zdravotných poisťovní finančne (napr. cez finančné bonusy) zainteresovať pacientov na starostlivosti o svoje zdravie.
M. B.: Aké ženy sú pre vás vzorom alebo ktoré obdivujete?
A. PENESOVÁ: K ženám, ktoré obdivujem a sú pre mňa vzorom, patrí určite svätá Johanka z Arku – vyhrala vojnu aj napriek tomu, že nezabila jediného nepriateľa, poslúchala ju celá armáda mužov, lebo spolu bojovali za vlasť. Neviem si predstaviť jedinú 17-ročnú slečnu dnes s takýmto odhodlaním. Ďalej sú to Matka Tereza, Margaret Thatcherová, Marie Currie Sklodowska, Frida Kahlo a prof. Kappelerová.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
A. PENESOVÁ: Relaxom je pre mňa čas strávený s najmladším 5-ročným synom, detský svet je taký krásny a harmonický. Najradšej však sadnem na bicykel a idem do prírody, a to aj v zime, bez ohľadu na to či je sneh alebo mrzne. Rada si prečítam dobrú knihu (väčšinou ale odborné), pozriem si dobrý film alebo ideme s manželom a priateľmi do divadla. Veľmi rada relaxujem tvorivými aktivitami, ako je šitie, maľovanie, štrikovanie, fotenie… Momentálne však na to nemám vôbec čas.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
V ankete Slovenka roka 2018 v kategórii Veda a výskum sú nominované: prof. RNDr. Soňa Fraňová, PhD., prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., RNDr. Jana Madejová, DrSc. a MUDr. Adela Penesová, PhD.
Hlasovať za vybrané nominantky môžete do 1. júna 2018 aj prostredníctvom webovej stránky: https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Slovenka roka 2018, Ženský web – Roman Leško a z archívu MUDr. Adely Penesovej, PhD.