Než srdce ochorie

01. feb. 2017 • Lekárske vedy

Než srdce ochorie

RNDr. Miroslav Barančík, DrSc. je medzinárodne uznávaným odborníkom a riaditeľom Ústavu pre výskum srdca na Slovenskej akadémii vied. Okrem vedecko-výskumnej činnosti sa intenzívne venuje aj oblasti pedagogickej a osvetovej, ako aj pregraduálnej a postgraduálnej výchove. Informácie o tom, čo predchádza ochoreniam srdca v rámci cyklu Vedecká cukráreň, odznejú 14. februára 2017 v priestoroch CVTI SR a to práve na sviatok nášmu srdcu najmilší – na deň Sv. Valentína.

 

B. H.: Prečo ste sa rozhodli venovať práve ochoreniam srdca?

M. BARANČÍK: „Po ukončení vysokej školy som už vedel, že sa chcem venovať vede, v oblasti čo najbližšej biochémii, ale blízka mi bola aj fyziológia. Nastúpil som na Ústav experimentálnej chirurgie SAV, kde bola v prvých desaťročiach jeho existencie dôležitá chirurgia srdca a jeho chlopní, neskôr transplantácia srdca a modely mimotelového obehu. Pred delikátnymi operáciami na srdci bol potrebný aj výskum na zvieratách. Preto sa pracovníci ústavu podieľali na riešení otázok okolo transplantácie srdca a ako udržať srdce pred transplantáciou vo funkčnom stave.

V období, keď som nastúpil na ústav, zameranie pracoviska sa orientovalo stále viac na problematiku adaptácie srdca na patologické (škodlivé) podnety a hľadanie molekulárnych mechanizmov ochrany srdca. Je to veľmi zaujímavá a dôležitá problematika, ktorá ma zaujala a môj záujem pretrváva aj v súčasnosti.

Ochorenia kardiovaskulárneho systému boli a sú veľmi závažný problém, štatistiky hovoria o vysokej úmrtnosti. Úmrtia sú pritom len jeden problém, ďalšími sú dôsledky, ktoré takéto ochorenie človeku prináša. Invalidita, znížená kvalita života, zvýšené náklady na liečbu, to všetko sú faktory, ktoré sú pre spoločnosť tiež veľmi dôležité. A nejde len o Slovensko. Pracovisko, na ktorom pracujem, Ústav pre výskum srdca SAV, je zapojený do rozsiahlej medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu zameraného na ochorenia kardiovaskulárneho systému."

B. H.: Ochorenia srdca patria dnes celkovo k jedným z najrozšírenejších. Čo je podľa Vás príčinou tohto stavu? 

M. BARANČÍK: „Srdce a jeho funkcia je vystavená množstvu rizikových faktorov. Sú faktory, ktoré neovplyvníme, aj keby sme chceli. Patrí sem predovšetkým vek a genetická predispozícia (rodinná anamnéza). So starnutím srdce slabne, zvyšuje sa riziko jeho poškodenia alebo zúženia ciev a je tiež dosť pravdepodobné, že ak váš priamy príbuzný trpel v mladšom veku ochorením srdca a ciev, tak riziko tejto choroby je vysoké aj u vás.

ilustračné foto (srdce)Čo je v súvislosti s ochoreniami srdca zlé a čo „napomáha“ ich šíreniu, je skutočnosť, že ľudia často podceňujú rizikové faktory, ktoré môžu ovplyvniť (stres, fajčenie, nesprávne stravovanie, obezita, nedostatok fyzickej aktivity, vysoký krvný tlak, zlá hygiena). Možno je to aj tým, že účinky týchto rizikových faktorov nie sú spájané s prejavmi bolesti alebo nejakými konkrétnymi príznakmi, a tak ich ľudia prehliadajú a ignorujú a necítia potrebu zmeniť nesprávny životný štýl a stravovacie návyky, vzdať sa obľúbenej cigaretky, či zvýšiť fyzickú (pohybovú) aktivitu. Z hľadiska ďalšieho trendu rozvoja srdcovocievnych ochorení je alarmujúcou skutočnosť, že čoraz viac mladých ľudí je obéznych a ich fyzická aktivita sa znižuje. Stúpa aj počet mladých ľudí, ktorí fajčia a zároveň sa znižuje veková hranica, kedy títo mladí ľudia s fajčením, (ale aj požívaním alkoholických nápojov) začínajú. Keď sa k tomu pridá dlhodobý intenzívny stres, pravdepodobnosť, že srdce a cievy prestanú situáciu zvládať sa rapídne zvyšuje.

Treba tiež povedať, že nebezpečné môžu byť všetky rizikové faktory, pretože každý z nich môže zase vyvolať iné rizikové faktory, ktoré môžu funkciu srdca zhoršiť. A čím viac negatívnych faktorov pôsobí, tým väčšie môže byt celkové riziko ich pôsobenia a dopadu na srdce."

B. H.: Oproti minulým desaťročiam pokročil výskum a veda v súčasnosti aj v tejto oblasti výrazne dopredu. Aké nové možnosti majú vedci a lekári pri odhaľovaní a liečení srdcovo-cievnych ochorení k dispozícii? 

RNDr. Miroslav Barančík, DrSc.M. BARANČÍK: „Na túto otázku môžem odpovedať predovšetkým z pohľadu vedca. Výrazný rozvoj metodológií molekulárnej biológie a ich aplikácia do biomedicíny, ktoré pozorujeme v priebehu ostatných 30 rokoch umožňujú presnú a citlivú analýzu biologických materiálov, vrátane sledovania dynamiky fyziologických pochodov organizmu, jeho orgánov, tkanív a buniek. Tieto procesy a ich dysregulácia, a z toho prameniaci stav nerovnováhy sú zapojené do etiopatogenézy rôznych ochorení, srdcovo-cievne ochorenia z toho nevynímajúc. To umožňuje vyhľadávať citlivé markery začiatku a priebehu patologických procesov vyúsťujúcich do rozvoja kardiovaskulárnych ochorení. Práve tieto markery poskytujú informácie, potrebné pre včasnú diagnostiku a cielenú terapiu srdcovo-cievnych ochorení v čase, keď sa ešte patologické prejavy ochorenia plne nerozvinuli, a teda zdravie a kvalita života jedinca ešte nie sú zásadným spôsobom ovplyvnené. Každý jedinec v sebe nesie genotypové faktory a svoju zdravotnú históriu ako dôsledok fenotypu. To môže prípadnému rozvoju patologickej situácie dodávať špecifické, až jedinečné črty. Je výhodné, ak sú tieto črty zohľadňované pri návrhu terapeutického postupu. Už v minulosti sa takýto princíp osvedčil aj pri liečení kardiovaskulárnych ochorení a je aj jednou z príčin ich úspešnej liečby, zlepšenia kvality života a jeho predĺženia. Optimálny by bol stav, keby terapeutický postup každého pacienta bol navrhovaný na základe presného poznania všetkých prvkov etiopatogenézy rozvoja jeho ochorenia a odzrkadľoval by špecifickosť jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti sa často hovorí o terapii „šitej“ na mieru pacienta. K takémuto stavu sa môžeme približovať len na základe presných analýz dejov na molekulárnej, bunkovej a orgánovej úrovni, ktoré sú zahrnuté do rozvoja ochorení. Sú to práve biologické regulačné dráhy, ktoré sú zodpovedné za bezporuchovú funkciu buniek, tkanív, orgánov a celého organizmu. Je preto potrebné sledovať regulačné dráhy v súvislosti s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení, aj s využívaním overených bunkových a zvieracích modelov, získané údaje porovnávať s analýzou vzoriek od pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami a rozvíjať spoluprácu vedcov a lekárov, pracovísk realizujúcich základný a klinický výskum."

B. H.: Na akom výskume aktuálne pracujete?

M. BARANČÍK: „Výskum realizovaný na Ústave pre výskum srdca SAV sa sústreďuje na mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za vznik kardiovaskulárnych ochorení, hľadá spôsoby, ako takémuto ochoreniu predísť, a ak už k nemu príde, ako čo najviac znížiť negatívne účinky. Je to široká problematika, lebo srdcovo-cievne ochorenia sú spojené s ďalšími civilizačnými ochoreniami súvisiacimi so životným štýlom, ako je diabetes (cukrovka), hypertenzia (zvýšený krvný tlak), ktoré môžu ochoreniu srdca predchádzať.

Zameriavame sa na štúdium a skúmanie mechanizmov a spôsobov ochrany kardiovaskulárneho systému pri závažných ochoreniach. A komplikáciách, ktoré sú s nimi spojené alebo im predchádzajú. Hľadáme a skúmame aj to, čo tieto ochorenia spája, mechanizmy a faktory, ktoré zohrávajú pri viacerých týchto ochoreniach kľúčovú úlohu.

Poznanie týchto kľúčových mechanizmov a faktorov je významným krokom pri hľadaní spôsobov prevencie a cieleného ovplyvňovania priebehu ochorení kardiovaskulárneho systému."

B. H.: Ďakujeme za rozhovor

 

Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: archív RNDr. Miroslava Barančíka, DrSc.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

 

Súvisiace:

Články
Hore
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Činnosť mozgu úzko súvisí s tým, aké je naše poznávanie, vnímanie, pamäť a správanie v bežnom živote
Zistite viac