Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zomrela kráľovná Alžbeta II., veľká podporovateľka vedy a technológií

VEDA NA DOSAH

Technologickému pokroku fandila od nástupu na trón. Bola prvou panovníčkou, ktorá si presadila priamy televízny prenos zo svojej korunovácie.

Kráľovná Alžbeta II. Foto: Wikimedia Commons

Grafika CVTI SR

Britská kráľovná Alžbeta II. zomrela vo veku 96 rokov 8. septembra 2022 popoludní. Podľa informácií svetových médií sa už dlhšie necítila dobre – lekári hovorili o problémoch s pohybovým aparátom. Jej zdravotný stav sa zhoršil náhle. Ešte 6. septembra 2022 prijala vo svojom škótskom sídle Balmoral novú britskú premiérku Liz Trussovú, aby ju poverila zostavením vlády.

Kráľovná Alžbeta II. stála na čele britskej monarchie sedemdesiat rokov (od roku 1952), čím sa stala najdlhšie slúžiacim britským monarchom v histórii.

Počas svojej vlády pretvorila strohý, uzavretý kráľovský inštitút na otvorený a orientovaný na verejnosť, a to aj pomocou technológií.

Ako kráľovná zdvihla predaj televízorov

O tom, že bude kráčať s dobou, dala najavo už v deň korunovácie 2. júna 1953. Napriek protestom vtedajšieho premiéra Winstona Churchilla si presadila, že táto slávnostná udalosť sa bude konať za prítomnosti televíznych kamier.

Vtedy ešte neboli televízory v každej domácnosti. Ľudia televízny prenos z korunovácie pozerali, kde sa dalo, či už u susedov, v kinách, alebo dokonca v kostoloch, a okolo jednej obrazovky sa tlačili aj desiatky ľudí.  Záujem bol obrovský, korunováciu Alžbety II. videlo údajne 20 miliónov občanov Spojeného kráľovstva. Kráľovná tým nielenže vytvorila prvé celosvetové masové televízne predstavenie, ale svojimi sympatiami k tomuto médiu strhla Britov natoľko, že v nasledujúcich dňoch začali televízory nakupovať vo veľkom.

Zbožňovala Vedecké múzeum v Londýne

Kľúčový okamih kráľovnej Alžbety II. a britského národa je dokonca zachytený vo Vedeckom múzeu (Science Museum) v Londýne, konkrétne v Galérii informačného veku. Vedecké múzeum v Londýne kráľovná Alžbeta zbožňovala od detstva a svoju podporu mu dávala najavo po celý život.

  • Podľa jeho portálu sciencemuseum.org.uk v novembri 1966 kráľovná Alžbeta II. a princ Philip spolu s pakistanským prezidentom Muhammadom Ayubom Khanom otvorili vo Vedeckom múzeu v Londýne výstavu Deň inžinierov. Organizovalo ju ministerstvo technológie s cieľom povzbudiť mladých ľudí, aby sa venovali tomuto odboru.
  • V roku 1969 ho kráľovná a vojvoda z Edinburghu navštívili opäť, aby v ňom otvorili Vedeckú knižnicu (Science Museum Library).
  • V júni 1988 v ňom svojou prítomnosťou podporili otvorenie takzvanej East Hall Gallery, ktorá je teraz známa ako Energetická sála a sleduje pozoruhodný príbeh pary a toho, ako formovala svet, v ktorom dnes žijeme.
  • V roku 2000 sa doň kráľovná Alžbeta II. vrátila, aby otvorila Wing Wing, ktoré sa zameriava na súčasnú vedu prostredníctvom dočasných výstav, ako bola napríklad výstava s názvom Misia na Merkúr bez vodiča: Kto to má pod kontrolou?
  • V roku 2006 kráľovná v múzeu otvorila Smithovo centrum, ktoré je priestorom pre debaty, prednášky a filantropiu.
Kráľovná Alžbeta II. otvára vo Vedeckom múzeu v Londýne galériu Informačného veku s Tweetom © Správna rada Science Musem

Kráľovná Alžbeta II. otvára vo Vedeckom múzeu v Londýne Galériu informačného veku prostredníctvom tweetu. Zdroj: Správna rada Science Musem

O vede písala na twitteri aj instagrame

Návšteva kráľovnej vo Vedeckom múzeu v roku 2014 sa dostala na titulky spravodajských portálov na celom svete. Pri tej príležitosti totiž poslala svoj prvý tweet, ktorý hovoril o otvorení Galérie informačného veku.

V marci 2019 kráľovná zverejnila svoj prvý príspevok na instagrame, opäť pri návšteve Vedeckého múzea, ktorým oznámila, že je v ňom nová veľká výstava Prísne tajné: Od šifier po kybernetickú bezpečnosť, a otvorila nové centrum podporovateľov múzea. V príspevku na instagrame kráľovná Alžbeta II. poznamenala: „Zdá sa mi vhodné, že uverejním tento príspevok na instagrame vo Vedeckom múzeu, ktoré už dlho presadzuje technológiu, inovácie a inšpiruje ďalšiu generáciu vynálezcov.“

Podporovala výskum vesmíru

Podľa oficiálneho portálu britskej kráľovskej rodiny The Royal Family Alžbeta II. mimoriadne fandila aj objavovaniu vesmíru.

  • V roku 1961 kráľovná a vojvoda z Edinburghu hostili v Buckinghamskom paláci kozmonauta Jurija Gagarina, prvého človeka, ktorý bol vo vesmíre.
  • V roku 1966 kráľovná s manželom navštívili vesmírne stredisko v Houstone, kde posádke amerického pilotovaného kozmického letu Gemini 7 odovzdali odznak britskej národnej vlajky známy ako Union Jack. Misia Gemini 7 otvorila cestu neskorším pilotovaným letom na Mesiac.
  • V roku 1969 kráľovná s rodinou privítala v Buckinghamskom paláci astronautov Neila Armstronga, Buzza Aldrina a Michaela Collinsa z úspešnej misie na Mesiac Apollo 11.
  • V roku 2007 v rámci štátnej návštevy v Spojených štátoch amerických Alžbeta II. a princ Philip navštívili NASA, kde kráľovná hovorila s troma astronautmi na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
  • V roku 2011 kráľovskí manželia privítali prvého britského občana, ktorý sa dostal do vesmíru, astronautku Helen Sharmanovú.
  • V roku 2013 si Cenu kráľovnej Alžbety za inžinierstvo (QEPrize) prevzali piati inžinieri zodpovední za vytvorenie internetu a svetovej webovej siete (WWW). Bol to Tim Berners-Lee, vynálezca WWW, Marc Andreessen, spoluautor Mosaic, prvého skutočného webového prehliadača na svete, Bob Kahn a Vint Cerf, ktorí vyvinuli protokoly TCP a IP, ktoré sú základom internetu, a Louis Pouzin, ktorého výskum mal obrovský vplyv na prácu Kahna a Cerfa.
  • Keď sa v decembri 2015 britský astronaut Timothy Peake pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici, kráľovná mu poslala správu, v ktorej mu zaželala veľa šťastia.

Vo výpočte prejavov podpory a vďaky kráľovnej Alžbety II. vedcom, vynálezcom, dobyvateľom vesmíru a ďalším významným osobnostiam symbolizujúcim technologický pokrok by sa dalo ešte pokračovať. Azda jej vzor bude nasledovať jej nástupca syn Charles, ktorý  bude vládnuť ako kráľ Karol III.

Zdroje: sciencemuseum.org.uk, the royal.uk

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.