Obavy z pandémie rastú a s nimi aj ochota dať sa očkovať

VEDA NA DOSAH

Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sme výrazne obmedzili kontakty a ochota dať sa zaočkovať narástla o 17 percentuálnych bodov.

3D ilustrácia vakcíny proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: vakcína. Zdroj: iStockphoto.com

Pocit ohrozenia koronavírusom sa blíži k maximám zo začiatku pandémie. Počet ľudí, ktorí úplne obmedzili svoje kontakty, je o štvrtinu vyšší ako v čase jesenného celoplošného testovania. Prácu z domu však využíva výrazne menej ľudí ako počas prvej vlny.

Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.

Siedma vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období 28. 1. až 2. 2. 2021. V tomto období skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.

Obmedzili sme kontakty, z domu nás pracuje menej

Silnejúce obavy sa výrazne prejavili aj v miere, v akej respondenti obmedzili kontakty s ľuďmi mimo svojej domácnosti. Na prelome januára a februára 39,3 percenta respondentov uviedlo, že tieto kontakty obmedzili úplne. To je o takmer 9 percentuálnych bodov vyššie obmedzenie kontaktov ako počas lockdownu v čase prvého celoplošného testovania.

Žena komunikujúca s kolegami cez video konferenciu. Zdroj: iStockphoto.com

Žena komunikujúca s kolegami cez videokonferenciu. Zdroj: iStockphoto.com

Väčšina pracujúcich na Slovensku aj v čase januárového lockdownu naďalej chodí do práce. Situácia sa v tomto aspekte výrazne líši od situácie v apríli minulého roku, keď na začiatku pandémie z rôznych dôvodov až 35,3 percenta pracujúcich respondentov do práce nechodilo. Časť využila možnosť pracovať z domu (15,6 percenta), iní čerpali dovolenku (9,9 percenta) alebo (aj pandemickú) OČR (9,9 percenta). Aktuálne nechodí do práce len 12,3 percenta respondentov, pričom len 5,6 percenta využíva prácu z domu. Časť respondentov pracuje z domu aspoň niektoré dni. Prácu z domu alebo možnosť pracovať z domu aspoň niektoré dni v týždni aktuálne využíva spolu 26,7 percenta respondentov.

Ochota dať sa zaočkovať výrazne narástla

Zatiaľ čo v decembri by sa dalo zaočkovať iba 22,3 percenta respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 percenta. Zaočkovať sa chcú dať viac respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti.

V predošlých vlnách prieskumu uvádzali respondenti ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. V poslednom výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 percenta na súčasných 21,8 percenta). Druhým najčastejším dôvodom je názor, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,4 percenta, čo je oproti decembru veľmi malý nárast).

„Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie koronavírusu. Ďalším dôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

„Zadaní“ znášajú pandémiu lepšie

Z prieskumu tiež vyplýva, že Slováci počas koronakrízy svoje partnerské vzťahy zväčša nemenili a kríza naše vzťahy skôr upevnila. Kvalita života sa však zhoršila u až 44,6 percenta ľudí, ktorí nežijú v žiadnom vzťahu. Stabilnejšiu kvalitu života deklarujú ľudia žijúci v manželstve (57,9 percenta), menej ľudia žijúci v kohabitáciách (52,1 percenta) a rozvedení ľudia žijúci v nových vzťahoch (50,9 percenta). Výsledky ukazujú, že byť vo vzťahu prináša istú mieru stability v kvalite života aj počas pandémie.

„Pandemická situácia priniesla viaceré negatívne stavy a emócie, ako je napríklad strach, depresie a podobne. To, či sú ľudia v partnerských vzťahoch alebo nie a tiež aké sú tieto vzťahy, ovplyvňuje zvládanie pandémie. Partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, či už v manželstvách, alebo kohabitáciách, majú stabilnejšiu kvalitu života než ľudia, ktorí nie sú vo vzťahu,“ konštatuje psychológ Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Dodáva, že pri zvládaní koronakrízy a udržaní kvality života zohráva úlohu aj dĺžka vzťahu. Zamilovanosť v prvom roku vzťahu podľa neho prispieva k upevňovaniu vzťahu zrejme bez ohľadu na koronakrízu. Dlhšie vzťahy sa tiež ukazujú byť odolnejšie voči výkyvom v kvalite života.

„Vzťahy tiež majú vplyv na pocit ohrozenia koronavírusom, ale aj ochotu pre vakcináciu. Partneri v manželstvách, ale aj tí, ktorí ešte spolu nežijú (zrejme mladší), sa cítia byť menej ohrození. Ak sa zhoršuje kvalita vzťahu, zvyšuje sa aj pocit ohrozenia koronavírusom. Ľudia v začínajúcich a menej stabilných vzťahoch sú viac naklonení očkovaniu ako tí, ktorí žijú v spoločných domácnostiach a stabilnejších vzťahoch. Môže to byť dané tým, že ľudia vnímajú očkovanie ako spôsob osobnej, nie kolektívnej ochrany. Ľudia so začínajúcimi vzťahmi sú často mladší a práve mladí ľudia sú všeobecne ochotnejší dať sa zaočkovať,“ konštatuje odborník.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk).

(TL)
Zdroj: TS Seesame

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.