Vzťahy majú hlboký vplyv na psychickú pohodu a dĺžku života. Sociálna izolácia zvyšuje riziko mnohých ochorení.
Medzinárodný deň priateľstva. Priatelia majú pozitívny efekt na telo aj na dušu. Zdroj: iStock.com/monkeybusinessimages
Priateľstvo predstavuje nielen príjemné odreagovanie v našich životoch, ale má aj priamy vplyv na duševné a fyzické zdravie. Výskumy z oblasti psychológie, neurobiológie a iných odvetví ukazujú, že naše vzťahy majú hlboký vplyv na psychickú pohodu, dĺžku života a dokonca aj imunitu.
Viete, prečo sa oplatí udržiavať priateľské vzťahy počas celého života?
1. Priateľstvo môže predĺžiť život
Priatelia by s nami nemali byť len počas chvíľ radosti a zábavy, ale mali by pri nás stáť aj v náročnejších skúškach života. Podľa rozsiahlej metaanalýzy 148 štúdií nám môžu silné sociálne väzby reálne predĺžiť život. Práca publikovaná v časopise PLOS Medicine zistila, že ľudia so silnými priateľstvami mali o 50 percent vyššiu šancu na prežitie než tí, ktorí ich nemali. Účinok priateľstva na dĺžku života je porovnateľný s účinkom nefajčenia alebo zdravého stravovania.
Priatelia nám pomáhajú zvládať stresové situácie. Keď sme v strese, telo uvoľňuje kortizol, hormón, ktorý je pri chronickom (dlhodobom) pôsobení zodpovedný za rôzne zápalové procesy, oslabenie imunity a navyše zvyšuje riziko srdcových ochorení.
Výskumy ukázali, že prítomnosť blízkeho priateľa počas stresových situácií znižuje hladinu kortizolu a aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za stav pokoja a regenerácie organizmu.
S priateľmi je život ľahší aj krajší. Zdroj: iStock.com/Dejan_Dundjerski
Špecifické zdravotné riziká spojené so sociálnou izoláciou
Sociálna izolácia ovplyvňuje úmrtnosť viacerými spôsobmi. Osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia približne o 26 percent. Sociálna izolácia je spojená s rôznymi špecifickými zdravotnými problémami:
- zvyšuje riziko srdcových ochorení o 29 percent,
- zvyšuje riziko mozgovej príhody o 32 percent,
- zvyšuje náchylnosť na vírusy a respiračné ochorenia,
- zvyšuje riziko úzkosti, depresie a demencie.
2. Chráni nás pred chronickými ochoreniami
Chronické ochorenia ako kardiovaskulárne choroby, cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, obezita, zápalové ochorenia či depresia patria medzi najčastejšie príčiny predčasného úmrtia a zníženej kvality života. Moderná medicína sa však čoraz viac pozerá nielen na fyziologické a genetické faktory, ale aj na psychosociálne vplyvy. Medzi nimi si priateľstvo háji zásadné miesto.
Zápal je hlavným spúšťačom mnohých chronických ochorení, najmä kardiovaskulárnych chorôb, artritídy a niektorých foriem rakoviny. Chronický stres a osamelosť zvyšujú hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP) a interleukínu-6 (IL-6). Oba sú významnými zápalovými markermi.
Naše vzťahy majú hlboký vplyv na psychickú pohodu, dĺžku života a dokonca aj imunitu. Zdroj: iStock.com/molchanovdmitry
Výskumy ukázali, že ľudia so silnými sociálnymi väzbami majú nižšiu hladinu týchto zápalových látok, čo znamená nižšie riziko dlhodobých zápalových procesov v tele.
Štúdia výskumníkov z UCLA zistila, že stresujúce a toxické priateľstvá vedú k výrazne vysokým hladinám proteínu, ktorý spôsobuje zápal v tele. Postupom času to môže spôsobiť vážne zdravotné problémy vrátane cukrovky, srdcových chorôb a rakoviny.
3. Priateľstvo ako náplasť na ubolenú dušu
Priateľstvo je jedným z najsilnejších ochranných faktorov proti depresii, úzkosti a pocitu osamelosti. Dlhodobá osamelosť zvyšuje hladiny stresových hormónov, zhoršuje spánok a zvyšuje riziko úmrtia.
Ľudia, ktorí majú blízkych priateľov, sú v živote spokojnejší, menej často zažívajú depresiu, majú pocit sociálnej podpory a vedia lepšie bojovať s duševnými problémami. Potvrdila to metaanalýza 38 štúdií. Pravidelný sociálny kontakt pomáha udržiavať emocionálnu stabilitu, znižuje riziko psychických porúch a vedie k vyššej subjektívnej spokojnosti so životom.
Vedci dokonca zistili podobnú mozgovú aktivitu u priateľov v oblastiach zodpovedných za celý rad funkcií vrátane motivácie, odmeny, identity a senzorického spracovania.
Sociálna izolácia, ktorá narastá, nehľadiac na vek, sa zrejme zhoršila po roku 2012, keď sa smartfóny a sociálne médiá stali prakticky všadeprítomnými. Medzinárodná štúdia stredoškolákov zistila, že v rokoch 2012 a 2018 sa osamelosť v školách zvýšila v 36 z 37 sledovaných krajín. Navyše pandémia ochorenia COVID-19 pravdepodobne zhoršila existujúci trend smerom k sociálnej izolácii.
Smartfóny a sociálne médiá môžu zhoršovať pocit sociálnej izolácie. Zdroj: iStockphoto.com
Pozitíva blízkych priateľov aj známych
Pozitívny účinok majú nielen blízke, celoživotné priateľstvá, ale aj menej intenzívne vzťahy. Niekedy stačí pravidelné stretnutie a krátky rozhovor so známym baristom v kaviarni, milá predavačka v potravinách či kolega z práce z iného poschodia, ktorého stretnete raz za týždeň a vymeníte si zopár viet.
Ľudia sa často vyhýbajú rozhovorom s cudzími ľuďmi, pretože predpokladajú, že budú trápne alebo povrchné. Podľa výskumov sú tieto obavy prehnané. Psychológ Nicholas Epley z Chicagskej univerzity a jeho kolegovia zistili, že rozhovory s cudzími ľuďmi bývajú menej trápne, príjemnejšie a viac spájajú, než ľudia očakávajú.
4. Liek na srdce
Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria medzi najčastejšie príčiny morbidity a mortality na svete. Jedným z hlavných mechanizmov, ktorým priateľstvo ovplyvňuje srdcovo-cievny systém, je regulácia stresovej odpovede organizmu cez os hypotalamus – hypofýza – nadobličky. Dlhodobý stres zvyšuje hladinu hormónu kortizolu, ktorý sa spája s rizikovými faktormi srdcových chorôb. K ním patrí zvýšený krvný tlak, zvýšenie triglycerolov (tukov) a hladiny cukru v krvi.
Výskumný tím z Monashskej univerzity v Austrálii sledoval šesť a viac rokov takmer 10 000 zdravých Austrálčanov vo veku približne 70 rokov. Počas tohto obdobia zaznamenávali výskyt kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkt myokardu, mozgová príhoda či hospitalizácie z dôvodu srdcových ochorení.
Vedci zistili, že blízke a dôverné vzťahy boli spojené so znížením rizika KVO až o 30 percent, pričom kvalita vzťahov hrala väčšiu úlohu než ich počet. Kľúčové bolo, či mal človek s kým hovoriť o osobných a citlivých témach. Ľudia, ktorí sa zapájali do bežných spoločenských aktivít, ako je hranie šachu alebo kariet, mali o 18 percent nižšie riziko rozvoja KVO.
Trojročná štúdia vo Švédsku, do ktorej za zapojilo 13 600 mužov a žien, zistila, že absencia alebo nedostatočnosť blízkych priateľov zvyšuje riziko prvého infarktu približne o 50 percent.
Osamelosť zvyšuje aj riziko infarktu. Zdroj: iStockphoto.com
5. Oslabená imunita
Štúdie ukázali, že sociálna izolácia mení génovú expresiu v imunitných bunkách. U ľudí trpiacich pocitom osamelosti sa spúšťa takzvaný CTRA profil (z anglického conserved transcriptional response to adversity). CTRA je génová odpoveď na chronický stres, osamelosť alebo strach. Dochádza pri nej k zmene v imunitnej odpovedi. Telo reaguje zvýšeným zápalom a znížením antivírusových protilátok. Preto môže byť naša imunita oslabená.
Výskum z Carnegie Mellon University ukázal, že ľudia s viacerými priateľmi a rôznorodými sociálnymi kontaktmi mali nižšiu pravdepodobnosť, že ochorejú po vystavení vírusu prechladnutia. Účastníci, ktorí mali viac typov sociálnych väzieb (napríklad rodič, priateľ, manžel/manželka, kolega a podobne), mali štyrikrát nižšiu pravdepodobnosť, že ochorejú, než tí, ktorí mali menej kontaktov.
Zdroje: PLOS Medicine, Kama Lama, CBS NEWS, Friendship Circle International, New Atlas, National Library of Medicine, JAMA Network
(JM)
