Návrat do školy môže byť pre niektoré deti stresujúci. Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom je dôležitá a dokáže zmierniť obavy detí.
Rozprávajte sa so svojimi deťmi o ich obavách a umožnite im bezproblémový návrat do školských lavíc. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
V prvej časti článku o návrate do školských lavíc ste sa mohli dočítať, ako dokážete pripraviť dieťa na nástup do školy. Malým aj väčším školákom prospeje rutina a podpora rodičov. Okrem toho v článku nájdete tiež praktické a užitočné rady týkajúce sa vhodnej školskej tašky a obuvi.
V druhej časti prinášame ďalšie cenné odporúčania odborníčok z Úradu verejného zdravotníctva SR Jany Hamade a Hany Janechovej. Tentoraz budú o vplyve psychiky aj vhodnej stravy na pohodu školáka. V neposlednom rade sa taktiež dočítate o dôležitosti spánkovej hygieny.
Psychika
Rozprávajte sa s deťmi a pomôžte im zvládať nástup do školy i náročné dni v škole, ktoré majú pred sebou. Školáci môžu z rôznych dôvodov zažívať stres a úzkosť. Všímajte si svoje dieťa a nepodceňujte jeho psychické zdravie. Podľa Jany Hamade môžu za pocity napätia a stresu u žiakov viaceré faktory.
„K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäti či ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov.“
Stresový stav žiaka sprevádzajú špecifické príznaky. Tie sa môžu prejavovať tak, že:
- žiak prestáva hovoriť o škole, dáva rodičom len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú;
- sa nezvyčajne preriekne a je neobratný v jednoduchých motorických zručnostiach;
- jeho optimálny výkon je sťažený, čo je vyvolané preťažením, ako aj množstvom úloh, ktoré musí žiak riešiť v časovej tiesni.
V prípade, že u dieťaťa spozorujete niektorý z príznakov, prípadne rozhovorom zistíte, že ho niečo trápi, je dôležité problém riešiť. Tu je dôležitá i spolupráca s pedagógom. Školy majú tiež školských psychológov, ktorí vedia nájsť efektívne spôsoby, ako žiakom pomôcť. Prvoradá je však pomoc zo strany rodiča a učiteľa.
Rodič:
- by sa mal porozprávať s dieťaťom o jeho starostiach bez irónie, nemal by ho kritizovať a vytýkať mu nedostatky,
- by mal dať najavo pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie,
- mal by u dieťaťa dbať na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu,
- by mal žiakovi pomáhať s plánovaním a organizáciou času,
- by si mal overiť, či žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita.
Pedagóg:
- by mal overiť aj možnosť stresov z blízkeho prostredia.
„Až v prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa. V prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku,“ upozorňuje Jana Hamade.
Prváčikovia
Na záver tejto témy odborníčka dodáva, že po psychickej stránke sa pripravuje dieťa na vstup do školy už počas pobytu v materskej škole. Tá sa snaží všestranne rozvíjať osobnosť dieťaťa, a to nielen jeho kognitívnu, no i psychickú stránku, aby nedošlo ku sklamaniu v dôsledku úzkosti z nového prostredia.
Dieťa by si malo odnášať priaznivý postoj k učeniu aj ku škole. Materská škola by mala kooperovať s rodičmi budúceho školáka, a to podávaním informácií o vzdelávacích programoch a vhodnosti školy pre dieťa. Dobré je preto využiť možnosť oboznámiť sa s prostredím budúcej školy počas dní otvorených dverí, ktoré väčšina základných škôl organizuje. Rodičia sa môžu prísť aj s dieťaťom pozrieť, informovať a zoznámiť sa s novým prostredím.
V zdravom tele zdravý duch
Pestrá a vyvážená strava je pre dieťa vo vývoji mimoriadne dôležitá. Ráno by sa deti mali naraňajkovať, aby mali dostatok energie. Počas dňa by mali prijímať dostatočne kvalitnú a pestrú stravu, nevynímajúc desiatu. Desiata je vhodná na doplnenie energie, najmä ak deti čaká ešte predpoludňajšie vyučovanie.
„Desiata je dôležitá súčasť stravovacieho režimu dieťaťa, má tvoriť asi 15 percent denného príjmu energie. V prípade, že vaše dieťa trpí intoleranciou laktózy, prípadne mliečnej bielkoviny, je potrebné poradiť sa s lekárom o potravinách, ktoré sú preňho vhodné. Z ovocia a zo zeleniny treba striedať druhy, ktoré má dieťa rado,” uviedla Hana Janechová, vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zdravá desiata by mala obsahovať:
- celozrnné pečivo s nátierkou alebo so syrom,
- porciu ovocia a zeleniny – zdroj vlákniny a vitamínov,
- mlieko (probiotické a acidofilné výrobky) a jogurty – zdroj vápnika, ktorý je pre vývoj dieťaťa dôležitý,
- kvalitný nápoj – čistá voda, ktorú je možné striedať s nesladeným čajom, čerstvými šťavami alebo nesýtenou minerálnou vodou.
Nevhodnou desiatou sú:
- energetické a rôzne sladené nápoje,
- sladkosti – obsahujú rýchle kalórie. Deťom ich nemusíte úplne zakazovať,
no uprednostnite kvalitné výrobky, napríklad cereálne keksíky, sušené ovocie či tyčinky s vyšším obsahom kakaa.
Režim
Súčasťou správnych stravovacích návykov dieťaťa je podľa odborníčky i dodržiavanie približne rovnakých časových intervalov na jedlo. Zdravé stravovacie návyky sa formujú predovšetkým v rodine. Škola sa na ich utváraní a udržiavaní môže spolupodieľať cestou ponúkaných jedál a rôznych edukatívnych programov a projektov.
Obedy v škole
Nie všetky deti sa stravujú v školských jedálňach, pritom sú obedové jedálne lístky vypracované na základe noriem a receptúr pre školské stravovanie. Pravidelne sa aktualizujú na základe najnovších vedeckých poznatkov z oblasti výživy detí a mládeže. Podľa Hany Janechovej je žiaduce, aby sa deti stravovali v školskej jedálni.
Deti odmeňujte s rozumom
Aj vy odmeňujete deti za plnenie školských úloh a výsledky sladkosťami? Podľa Hany Janechovej by ste tak robiť nemali.
„Rodičia by sa mali tiež vyhnúť dávaniu sladkostí medzi hlavnými chodmi. Vhodnejšie je im občas pripraviť sladkú desiatu alebo sladké raňajky. U detí je zdravé stravovanie jednou z najdôležitejších zložiek ich životného štýlu. Strava dieťaťa má byť pestrá, so zastúpením všetkých základných živín, minerálov a vitamínov. Dôležitý je dostatok mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Už v domácom prostredí pred nástupom do školy je vhodné zvykať deti na chute nových jedál, aby nezostali len pri niekoľkých svojich obľúbených pokrmoch. Potrebné je naučiť dieťa pravidelne raňajkovať.”
Odmenou pre deti tak nemusí byť vždy len sladká dobrota, ale potešia sa aj zdravej aktivite. Zoberte ich na prechádzku do prírody, ktorá môže byť spojená s poznávaním okolia, choďte sa s nimi bicyklovať alebo si s nimi vyskúšajte adrenalínovú aktivitu, ktorá ich bude baviť. A navyše spoločne urobíte niečo i pre svoje zdravie. Takéto činnosti sú prospešné nielen pre fyzickú, ale aj pre psychickú pohodu školákov a adolescentov.
Pravidelný spánkový režim
Spánok je pre školáka veľmi potrebný. Ovplyvňuje jeho celkový zdravotný stav, psychický i fyzický. Rodičia by mali dieťa naučiť správnym návykom, aby si zvyklo na pravidelný režim. Podľa Jany Hamade a Hany Janechovej je dobré začať s nastavovaním režimu ešte pred začatím školského roka, aby si naň dieťa zvyklo a osvojilo si ho. Aj v tomto prípade je dôležitá rutina, najmä u menších detí.
„Menším deťom spravidla pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele. Napríklad po sprche či kúpeli sa prezliekajú do pyžama, vyčistia si zuby, uložia sa do postele, po rozprávke, zápise do denníčka či bozku na dobrú noc sa svetlo zhasne a nasleduje už len spánok,“ radia odborníčky.
Žiadne mobily a tablety pred spaním
Predspánková rutina detí aj adolescentov by nemala obsahovať aktivity so svietivými displejmi, ako sú počítač, televízia, herná konzola, smartfón či tablet. Radšej si s dieťaťom prečítajte jeho obľúbenú knižku, môžete si z toho spraviť predspánkový rituál, vďaka ktorému sa bude na čas zaspávania tešiť. Keď budú deti staršie, budú mať túto rutinu osvojenú a samé rady siahnu pred spaním po knihe.
Dĺžka spánku
„Pre optimálnu dĺžku spánku treba tiež zohľadniť celkový zdravotný stav či každodenné aktivity dieťaťa. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita, často prerušovaný spánok nie je kvalitný,“ uvádzajú odborníčky.
Všeobecne odporúčané množstvo spánku je nasledovné:
- školáci od 6 do 13 rokov – 9 až 11 hodín spánku,
- staršie deti od 14 do 17 rokov – 8 až 10 hodín spánku,
- mladší dospelí od 18 do 25 rokov – 7 až 9 hodín spánku.
Len keď je dieťa dostatočne odpočinuté, môže podávať v škole aj dobré výkony. Spánok je mimoriadne dôležitý a má vplyv na:
- správne fungovanie imunitného systému až po obnovu energetických zásob,
- posilňovanie a regeneráciu pamäti, pretože počas spánku sa zdokonaľujú organizačné schopnosti,
- plánovanie a poznávacie a kognitívne funkcie,
- rast a vývin, vyvíjajúci sa mozog a schopnosť koncentrovať sa.
Dôsledky dlhodobej spánkovej deprivácie u dieťaťa sú:
- vyčerpanosť,
- zhoršená nálada (deti sú oveľa popudlivejšie, podráždenejšie, rýchlo sa rozčúlia),
- zhoršené sociálne správanie,
- zhoršený kognitívny vývoj a znížená schopnosť učenia.
Zdroj: TS UVZSR
(zh)
