Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) spustil novú animovanú webovú stránku

VEDA NA DOSAH

Cez príbeh Olivera, ktorý sa lieči z prechladnutia pomocou rád na internete, vysvetľuje, ako odporúčacie algoritmy šíria dezinformácie.

Pohľad na Olivera v posteli obklopeného mobilom, notebookom a vreckovkami. Zdroj: KInIT

Záber z animovaného videa KInIT-u, ktoré ukazuje, ako ľahko sa dá na internete ocitnúť v dezinformačnej bubline a stať sa jej obeťou. Zdroj: KInIT

Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) spustil novú animovanú webovú stránku, ktorá pútavou formou vysvetľuje, ako sa pomocou odporúčacích algoritmov šíria dezinformácie na internete. Príbeh vychádza zo štúdie, ktorú realizovali výskumníci z KInIT-u. Webovú stránku sprevádza aj edukačné video a obe upozorňujú na to, že v on-line prostredí plnom dezinformácií sa môže ocitnúť každý. Stačí si nedávať pozor.

Zdroj: YouTube

Manažér Oliver sa ocitne chorý doma v posteli. Po kamarátovom odporúčaní sa na internete dostane k zaručeným radám, ako poraziť prechladnutie. Od receptov proti chorobe sa však postupne prepracuje až k informáciám o nefunkčnosti bežnej medicíny a nakoniec ho po vypití čistiaceho prostriedku odváža sanitka.

Ako sa dá ocitnúť v dezinformačnej bubline

Kempelenov inštitút inteligentných technológií cez príbeh mladého muža vysvetľuje mechanizmy, ako sa nepravdivý obsah šíri na internete. Ťažiskom príbehu o Oliverovi však nie je on sám (so svojimi znalosťami a správaním), ale skôr technologická príčina šírenia dezinformácií. „Chceli sme poukázať na silný vplyv odporúčacieho algoritmu na uzavretie používateľa do dezinformačnej bubliny,“ vysvetlil výskumník Jakub Šimko.

Čo je personalizovaný obsah a reklama

Príbeh o Oliverovi ukazuje, ako algoritmy fungujú a priamo zasahujú do životov používateľov bez toho, aby o tom vedeli. Zrozumiteľným jazykom vysvetľuje aj systém personalizovaného obsahu a reklamy, ktorá je zdrojom príjmov sociálnych médií. Zároveň opisuje rozdiel medzi sociálnymi médiami a tradičnými médiami a ich reguláciou.

Príbeh pritom nie je iba imaginárnym scenárom, ale súvisí so zisteniami štúdie Audit dezinformačných bublín na YouTube. Výskumníci z KInIT-u v nej skúmali, či a s akou námahou sa človek vie dostať von z dezinformačných bublín.

Príčina polarizácie spoločnosti

KInIT sa odhaľovaniu a obmedzovaniu šírenia dezinformácií v on-line prostredí venuje dlhodobo. „Za posledné dva roky, od prepuknutia pandémie ochorenia COVID-19, sa situácia s dezinformáciami na Slovensku výrazne zhoršila. Spoločnosť je citeľne polarizovaná a šírenie dezinformácií cez sociálne médiá ovplyvňuje každodennú komunikáciu, diskurz aj dianie. Ľudia však často nerozumejú, akú rolu v tomto konflikte hrajú sociálne médiá,“ povedala Andrea Horváthová, autorka príbehu.

Pri tvorení scenára a podkladov chceli pracovníci KInIT-u poukázať na skutočnosť, že polarizácia spoločnosti je do veľkej miery spôsobená aj rozhodnutiami technologických spoločností. V začarovanom kruhu dezinformácií na internete sa môže ocitnúť ktokoľvek. Stačí na to len niekoľko klikov.

Zdroj: TS KInIT
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky