Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Môže byť šírenie hoaxu zločinom?

Roman Lipka
  • Roman Lipka odborný pracovník NCPVaT
  • 27. septembra 2021

V rozhovore prezrádza administrátor stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR, kedy naráža sloboda slova na svoje hranice.

Písanie na počítači. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Keď sa z obyčajnej neškodnej hlúposti stane hoax, stále to nemusí znamenať nič. Podstatné je, či má tento blud potenciál škodiť ľuďom alebo nie.

Ak polícia vyhodnotí zverejnenie vymysleného príbehu vydávaného za skutočný ako ohrozujúcu správu, môže podľa trestného zákona situáciu klasifikovať ako šírenie poplašnej správy s trestom väzenia až na dva roky.

Polícia rieši každý takýto prípad protiprávneho konania bez ohľadu na to, či k nemu dochádza v reálnom alebo virtuálnom svete.

Jedna vec je nájsť a potrestať vinníka, druhá „opraviť“ napáchané škody. V prípade internetových hoaxov, ktoré majú potenciál šíriť sa ako požiar, je preto mimoriadne podstatné rýchlo zamedziť tomu, aby ich ľudia ďalej zdieľali.

Aj preto vznikla na Slovensku facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá patrí priamo pod Prezídium Policajného zboru. Stránka operatívne zverejňuje bludy šírené na sociálnych sieťach, snaží sa rýchlo vypátrať ich pôvodcu a bludy vysvetliť a uviesť na pravú mieru.

V súčasnosti ju sleduje vyše 100-tisíc ľudí, ktorí majú denne prístup k najnovším bludom na internete aj s komentárom a vysvetlením. O aké bludy ide? „Pri úmrtí Violy M. sa šíril hoax, že polícia pátra po masovom vrahovi. Túto možnosť stránka po preverení skutočnosti vylúčila,“ hovorí administrátor facebookovej stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorý si praje zostať v anonymite, jeho meno má však redakcia k dispozícii.

Ako ďalší príklad uvádza blud o tom, že počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu ponúkali lekári finančnú odmenu pozostalým za to, že uvedú ako príčinu úmrtia pacienta ochorenie COVID-19. Užívateľ doplnil k postu aj vetu: „Kľudne môže prísť aj NAKA – či klamem.” „Polícia SR občana navštívila pre podanie vysvetlenia. Všetko poprel,“ dodáva admin.

Viac o tom, kedy môže byť hoax zločinom, sa dočítate v rozhovore s administrátorom stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR.

Ako veľmi sa týka sociálnych sietí zákon o šírení poplašnej správy?

Mnoho užívateľov sociálnych sietí si neuvedomuje, aký dopad môžu mať správy, ktoré na svojich účtoch publikujú. Nestránia sa preto v niektorých prípadoch publikovať vyslovene nepravdivé informácie, ktoré sa v prípade masového šírenia stávajú nebezpečným nástrojom s potenciálom ovplyvniť konanie mnohých ľudí.

To, či sa na konkrétnu poplašnú, nepravdivú správu dá aplikovať trestnoprávny postup, sa líši od prípadu k prípadu a závisí od viacerých faktorov. V každom prípade platí, že užívatelia sociálnych sietí sú zodpovední za to, čo zverejňujú a aj keď ide o virtuálny svet, aj naň sa vzťahuje zákon.

Môže ma polícia predvolať na podanie vysvetlenia pri šírení bludov na internete? 

Nielen predvolať, ale aj operatívne navštíviť priamo v mieste bydlisku. Užívatelia sociálnych sietí nadobúdajú pocit falošnej anonymity a nepostihnuteľnosti. Opak je pravdou. Už viackrát sme autorov rôznych pochybných správ konfrontovali priamo v mieste ich bydliska a nebolo to pre nich nič príjemné. Na základe toho si napríklad rýchlo mazali svoje účty a úplne sa odpojili od sveta dezinformácií.

Stal sa už prípad, keď bol niekto za hoax potrestaný?

Nedá sa presne hovoriť o hoaxe, keďže túto tému zahŕňa najčastejšie paragraf o poplašnej správe, kde je, samozrejme, ročne vyšetrovaných viacero osôb. Polícia rieši každý takýto prípad protiprávneho konania bez ohľadu na to, či k nemu dochádza v reálnom alebo virtuálnom svete, čo s dnešnými modernými nástrojmi polície už nepredstavuje až takú prekážku.

Ako vážny musí byť mnou šírený hoax, aby ma navštívila polícia? Deje sa to až vtedy, keď hoax niekomu ublíži alebo operuje pri dezinformáciách PZ SR aj preventívne?

Nechceme z taktických dôvodov zachádzať do detailov, ale vo všeobecnosti platí, že čím vyšší zásah má poplašná správa, o to je väčšia šanca, že jej autor bude znášať trestnoprávne následky. Nie je podmienkou čakať na to, až kým hoax niekomu ublíži.

Hrozí mi postih, ak vytvorím úspešný a rozšírený hoax pod svojím menom na Facebooku len tak zo žartu?

Zákon nepozná pojem „zo žartu“, aj keď úmysel je jedna z podmienok, ktorá sa v konaní skúma. Každá osoba od 14. roku je trestnoprávne zodpovedná za svoje konanie a s tým spojené následky. Neznalosť zákona neospravedlňuje.

Komunikuje sa vám ako inštitúcii s Facebookom dobre? Cítiť z Facebooku záujem o vyvracanie hoaxov?

K tomuto sa nebudeme vyjadrovať, avšak napríklad naposledy sme vďaka spolupráci s Facebookom nechali zrušiť jednu veľkú dezinformačnú skupinu plnú hoaxov o vakcinácii.

Myslím si, že blud, ktorý som našiel môže negatívne ovplyvniť zdravie niekoho, kto mu uverí. Bude to polícia riešiť, keď vám ho pošlem?

Áno, zaoberáme sa tipmi od občanov, ktorí nám veľmi pomáhajú.

Na školy chodievajú policajti rozprávať o drogách či bezpečnosti na cestách. Plánuje polícia rozšíriť tieto aktivity aj o tému dezinformácií?

Áno, súčasťou série prednášok od našich preventistov bude aj blok o dezinformáciách.

 

(Tento článok vznikol ako sprievodný text k výstave Pravda alebo hoax? z dielne Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.)

(TL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky