Morgellóny v rúškach a na výterových tyčinkách spôsobujú Covid-19. Pravda alebo hoax?

Denisa Koleničová

Vedci z Biologického centra AV ČR v snahe nájsť záhadné červy vložili testovaciu tyčinku pod svetelný a elektrónový mikroskop.

Ilustrácia: Michaela Mašánová

Konšpirátori ako Morgellóny označovali parazitické červy, ktoré spôsobujú ochorenie Covid-19. Parazity sa podľa nich nachádzajú v rúškach i na tyčinkách PCR a antigénových testov. Ilustrácia: Michaela Mašánová

Na prelome mesiacov marec a apríl vyvracali vedci viackrát na sociálnych sieťach hoax o takzvaných Morgellónoch. 

Konšpirátori ako Morgellóny označovali parazitické červy, ktoré spôsobujú ochorenie Covid-19.

Parazity sa podľa nich nachádzajú v rúškach i na tyčinkách PCR a antigénových testov, z ktorých sa dokážu dostať až do centrálneho nervového systému a spôsobiť krvné zrazeniny, ba dokonca aj smrť hostiteľa. 

Dezinformácia skrývala v sebe aj akési sprisahanie. Konšpirátori zdôrazňovali, že Morgellóny sa dostávajú do ľudského tela vďaka povinnému antigénovému testovaniu, ktoré nariadil štát.

To, že Covid-19 nespôsobuje vírus SARS-Cov-2, ako tvrdia vedci, ale neznáme parazity považovali diskutujúci na sociálnych sieťach za vysvetlenie, prečo proti ochoreniu účinkuje antiparazitický liek Ivermektín. 

Hoaxu sa venoval na sociálnych sieťach farmaceut Marek Kajan, tvorca podcastu Očami farmácie. Vyvracal ho Policajný zbor SR aj vedci z Českej akadémie vied. 

Odborníci z Biologického Centra AV ČR dokonca v snahe presvedčiť ľudí, aby sa nebáli antigénového a PCR testovania, vložili výterové tyčinky pod svetelný a elektrónový mikroskop. 

Konšpiračná teória o Morgellónoch bola komplexná. Prepájala viacero do seba zapadajúcich teórií. 

Etnologička Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) pre portál Veda na dosah hovorí, že prepájanie viacerých konšpiračných teórií nie je ničím nezvyčajným, veda má dokonca na to špeciálny termín. 

„To, že konšpirační teoretici vytvárajú zložité hierarchické supersystémy zložené z viacerých odlišných konšpiračných teórií, ktoré prepájajú rôzne témy – medicínske, politické či duchovné -, je pomerne časté. Je to typ označovaný ako superkonšpiračné teórie.” 

Čo sú a odkiaľ prišli Morgellóny? 

Morgellóny konšpirátori pravdepodobne odvodili od Morgellonovej choroby, ktorej existencia nikdy nebola vedecky dokázaná. 

Podľa informácií, ktoré zverejnila na svojom webe Mayo klinika v Spojených štátoch amerických, ide o veľmi neobvyklú chorobu. 

Počas Morgellonovej choroby sa na pokožke človeka objavujú malé častice alebo vlákna, ktoré „vyvierajú” z vredov na koži. 

Pacienti, ktorí trpia týmto ochorením, majú často pocit, ako keby po nich niečo liezlo alebo ich štípalo na pokožke. Okrem intenzívneho svrbenia však popisujú aj ďalšie príznaky, napríklad ťažkosti so sústredením, depresívnu náladu, stratu krátkodobej pamäti.

Niektorí lekári považujú tento stav za kognitívno-behaviorálnu poruchu a liečia ju antidepresívami, antipsychotikami a terapiou. Iní si myslia, že príznaky súvisia s infekciou v kožných bunkách. 

Práve kvôli nejednotnosti lekárskych názorov na Mogellonovu chorobu sa rozhodli americké Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zistiť o nej viac. 

Na základe experimentov centrá hovoria, že chorobu nespôsobuje žiadna infekcia ani parazity. 

Na štúdii CDC sa zúčastnilo 115 pacientov, ktorí údajne trpeli Morgellonovou chorobou. Výskum ukázal, že väčšina vlákien v kožných ranách pacientov bola obyčajná bavlna. 

Vedci vo výsledkoch zhrnuli, že zvláštnou kožnou chorobou trpeli najmä ženy v strednom veku jej prejavy sú podobné ako v prípade rozličných duševných chorôb. 

Zahŕňali napríklad falošné presvedčenie o napadnutí parazitmi, ktoré neexistujú.

Určiť príčinu a účinnú liečbu Morgellonovej choroby sa snažili aj iné malé výskumné štúdie. Dodnes sa im to však nepodarilo. 

Ilustrácia: Michaela Mašánová

Pacienti, ktorí trpia Morgellonovou chorobou, majú často pocit, ako keby po nich niečo liezlo alebo ich štípalo na pokožke. Ilustrácia: Michaela Mašánová

Odborníci aj dnes hovoria, že je potrebný ďalší výskum. Stále väčší počet vedcov sa však prikláňa k názoru, že ide skôr o duševnú než o kožnú chorobu. 

Morgellóny a ochorenie Covid-19

Hoax, ktorý spájal Morgellóny s ochorením Covid-19, vznikol vďaka zahraničnému videu, na ktorom istá žena ukazuje údajné parazitické vlákna. Hoci bolo neskôr vymazané, na sociálnych sieťach začali pribúdať ďalšie. 

Na videách a fotografiách vystrašení ľudia nachádzali v rúškach tmavé vlákna. 

Niektorí ich pokladali za živé. Za dôkaz považovali to, že sa vlákna pohybujú po tom, čo sa ich dotknú iným predmetom alebo ich oblejú vodou. 

Odborníci hovoria, že nejde o nič iné než o statickú elektrinu, ktorá vzniká dôsledkom povrchového napätia. 

„Iba z videa nie je možné s presnou istotou určiť, čo vlastne zachytené čierne vlákna na zázname sú. Určite však nejde o živé tvory. Môže ísť o chumáčiky prachu. Aj prach v domácnosti bežne obsahuje napríklad textilné mikrovlákna,” vysvetľuje pre Policajný zbor SR všeobecný lekár Marián Jánoš. 

Zdôrazňuje, že mnoho ľudí na vymyslené parazity ani neverí. Pre videá, ktoré zahltili sociálne siete, sa však boja používať chirurgické rúška, respirátory alebo ísť na antigénový či PCR test. Majú totiž strach o svoje zdravie. 

Aj doktorka Zuzana Panczová, ktorá sa vo svojom výskume zaoberá konšpiračnými teóriami, potvrdzuje, že väčšina ľudí, ktorí šíria dezinformácie, nie sú neoblomne presvedčení o ich pravdivosti. 

„Doterajšie skúsenosti z podobných výskumov naznačujú, že motivácia k šíreniu správ tohto typu nemusí byť spojená so skalopevným presvedčením o ich pravdivosti. Popri tých, ktorí dôverujú takmer akýmkoľvek konšpiračným obsahom, šíria niektorí ľudia podobné varovania jednoducho z obavy, že by mohlo ísť predsa len o pravdu (ich postoje pritom môžu byť ambivalentné). Iní preto, že podporujú akýkoľvek obsah spochybňujúci oficiálne protipandemické nariadenia. Je však pravdepodobné, že časť ľudí táto téma môže priťahovať aj z dôvodu ich špecifickej náklonnosti k určitým bludným predstavám,” vysvetľuje doktorka Panczová. 

Aj horné dýchacie cesty majú svoju funkciu

Doktor Jánoš v príspevku pre Policajný zbor SR ľudí povzbudzuje, že chirurgické rúško rovnako ako respirátor majú veľmi dobrú schopnosť filtrácie. Ale netreba zabúdať na to, že ani ľudské pľúca nie sú úplne bezbranné. 

„Rúška sú jednoznačne neškodné. Z hľadiska kvality vdychované vzduchu predstavuje chirurgické rúško filter čiastočne účinný aj pred prachovými časticami (respirátor je, samozrejme, oveľa účinnejší). Pre pľúca sú najnebezpečnejšie jemné prachové častice, neviditeľné voľným okom.”

„Tmavé nitky na fotografiách a videách ustarostených občanov sú oproti prachovým časticiam príliš veľké. Naše dýchacie cesty sú na tieto situácie pripravené. Pri prípadnom vdýchnutí by sa zachytili v horných dýchacích cestách, kde by ich pohyb riasinkového epitelu posúval smerom od pľúc. Pri správnom používaní rúška pľúcam neškodia, naopak, aspoň čiastočne filtrujú aj nebezpečné prachové častice,” objasňuje doktor Jánoš. 

Pod mikroskop s nimi!

„Parazity v zdravotníckych tyčinkách antigénových testov nie sú.” Tento status uverejnila na svojom profile Česká akadémia vied 15. marca 2021. 

Vyjadrenie vzniklo po tom, ako sa na vedcov z Biologického centra AV ČR obrátil pracovník jednej súkromnej firmy. Jeho úlohou bolo zaistiť testovanie zamestnancov v danej spoločnosti. 

Pracovník musel rýchlo zohnať antigénne testy za prijateľnú cenu, nastaviť systém testovania i to, ako sa jeho výsledky budú nahlasovať úradom. 

Napriek tomu, že všetko vyriešil, objavila sa prekážka, s ktorou nepočítal. Zamestnanci vo firme odmietli testovanie, pretože mali strach z parazitov, ktoré sa im do tela dostanú z tyčinky používanej na výter. 

Vedci z Biologického centra AV ĆR sa rozhodli preskúmať mikrosvet testovacej tyčinky najlepšou technikou, ktorú mali k dispozícii. 

Najprv tyčinku pozorovali pod svetelným mikroskopom, potom ju presunuli pod elektrónový mikroskop (JEOL 7401F). 

Žiadne parazity však neobjavili. Tyčinky boli dokonalé, žiadne guľovité a ani nitkovité parazity sa na nich nenachádzali. 

Detailné snímky testovacej tyčinky antigénového testu z rastrovacieho elektrónového mikroskopu JEOL 7410F. Foto: BC AV ČR

Detailné snímky testovacej tyčinky antigénového testu z rastrovacieho elektrónového mikroskopu JEOL 7410F. Foto: BC AV ČR

„Prekvapila nás čistota, ktorá je nezvyčajná v mikrosvete plnom baktérií, spór, plesní, peľov a množstva úlomkov i vlákien a zodpovedá požiadavkám na čistotu materiálu, ktorý sa dostáva do tesného kontaktu so sliznicou nosa,” konštatuje na Facebooku Českej akadémie vied Jana Nebesářová z Laboratória elektrónovej mikroskopie. 

Dodáva, že ak ľudia štetinkou tyčinky zašpárajú niekam inam než do svojho nosa, tak je isté, že sa na tyčinku nalepí množstvo smetí, ktoré môžu vyzerať ako miniatúrni votrelci a nepriatelia. 

Vedkyňa hovorí, že čerstvo vybalená tyčinka na výter z nosa však nič také neobsahuje, a tak sa ľudia antigénového testovania vôbec nemusia báť. 

Zdroje, zdroje, zdroje 

Medicínske hoaxy sú vo väčšine prípadov veľmi nebezpečné. Môžu ohroziť životy mnohých ľudí, a to nielen počas pandémie. 

Presvedčiť konšpirátora o nepravdivosti dezinformácie, ktorú šíri, nie je podľa odborníčky Zuzany Panczovej jednoduché, ale ani nemožné. 

„Osobne si myslím, že je dôležité nerezignovať na snahu predchádzať alebo brániť šíreniu škodlivých dezinformácií, i keď možno účinok týchto snáh nie je okamžitý a v mnohých prípadoch naozaj pôsobí akoby až kontraproduktívne, pribúdajú výpovede ľudí, ktorí uvádzajú, že zmena postojov je mnohokrát pozvoľná.”

„Je však potrebné, aby ste mali v tom procese podporu v podobe kvalitných zdrojov poskytujúcich vhodnú protiargumentáciu. Preto je dôležité, aby odborníci v daných oblastiach aktívne popularizovali výsledky výskumov a zapájali sa do verejných debát na tému medicínskych fám,” dodáva etnologička. 

Zdroje

Česká akadémia vied

Policajný zbor Slovenskej republiky 

Mayo klinika

DOI: 10.2147/CCID.S152343

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.