Hliník poškodzuje mozog, želatína spustí alergickú reakciu a otravu tela dokončí formaldehyd. Čo skutočne obsahujú očkovacie látky?
Je jednoduché vypichnúť molekulu a poukázať na jej nežiaduce účinky. Účinok látok však závisí od viacerých faktorov. Úlohu hrá množstvo, aj forma molekuly. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Z času na čas sa na sociálnych sieťach objaví obrázok, ktorý „démonizuje” jednotlivé zložky vakcín.
Jeho titulok znie: „Viete, čo sa nachádza vo vakcíne?” Už samotný názov je zavádzajúci, pretože každá očkovacia látka má veľmi špecifické zloženie.
Vo všeobecnosti vakcíny obsahujú účinnú látku, vďaka ktorej si ľudské telo dokáže vybudovať imunitu voči patogénu, a tiež rozličné pomocné látky. Sú to najmä molekuly, ktoré upravujú napríklad pH a aciditu očkovacej látky. Okrem toho každá vakcína môže obsahovať aj ďalšie zložky, ktoré majú špeciálny význam.
Keďže lekári podávajú vakcíny zdravým ľuďom, je, prirodzene, kladený veľký dôraz na to, aby boli bezpečné.
Účinnosť a bezpečnosť vakcín posudzujú regulačné autority, ako sú Európska lieková agentúra (EMA) a Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Liekové agentúry kontrolujú, či bolo klinické skúšanie vakcín správne nadizajnované, vykonané a tiež to, či boli výsledky správne interpretované. Na trh sa dostane len taká vakcína, ktorej prínos významne prevyšuje nad jej potenciálnymi rizikami.
Je jednoduché vypichnúť molekulu a poukázať na jej nežiaduce účinky. Účinok látok však závisí od viacerých faktorov. Úlohu hrá množstvo aj forma molekuly.
Hliník poškodí mozog
Niektoré vakcíny (vakcína proti hepatitíde A) obsahujú hliník, ale vo forme solí, napríklad ako hydroxid hlinitý.
Hlinité soli vedci pridávajú do vakcín ako adjuvans, čiže látku, ktorá stimuluje imunitný systém, čím zvyšuje účinnosť vakcíny. Okrem toho sa používajú aj ako prísady do potravín (do chleba a koláčov) a do liekov, napríklad antacíd.
V priebehu času sa v tele hromadí malé množstvo hliníka z potravín, nápojov a iných zdrojov, ale vedci nepredpokladajú, že by predstavovalo významné riziko pre zdravie.
Väčšina z nich zastáva názor, že v súčasnosti neexistujú presvedčivé dôkazy o zvyšovaní rizika Alzheimerovej choroby, genetického poškodenia alebo rakoviny vplyvom každodenného pôsobenia hliníka v akejkoľvek forme.
Podoba kovu použitá vo vakcínach podľa odborníkov nepredstavuje problém.
Želatína spustí alergickú reakciu
Želatínu získanú z ošípaných používajú vedci v niektorých živých vakcínach ako stabilizátor, aby chránila živý vírus pred účinkami tepla.
Dôležité je, že nejde o prírodnú želatínu, ktorá sa používa v potravinách. Želatína vo vakcínach je vysoko čistená a hydrolyzovaná (štiepená vodou).
Alergickú reakciu na túto látku pozorovali lekári u jedného pacienta z dvoch miliónov, ktorým látku podali.
Na porovnanie možno uviesť, že alergiu na penicilín hlási približne 10 percent ľudí v Amerike a vo Veľkej Británii.
Aj keď je toto číslo pravdepodobne nižšie, stále je podstatne vyššie ako 1 k 2 miliónom. Netreba mať teda prehnané obavy.
Časti z umelo potratených bábätiek
Ako to už býva, svet nie je čierno-biely. Niektoré témy sú príliš komplikované, aby sme ich vedeli zhrnúť do jednej vety. Toto tvrdenie je preto veľmi zavádzajúce a ešte aj nepravdivé.
Je pravda, že pri výrobe vakcín sa používajú bunkové línie, ktoré pôvodne pochádzajú zo vzoriek tkaniva z potrateného plodu. Tieto bunky majú jednu úžasnú vlastnosť. Dokážu sa veľmi efektívne deliť, tým pádom sú pre výskum nenahraditeľné. Bunkové línie sa používajú napríklad pri výrobe vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, ale aj na výrobu vakcíny Priorix M-M-RVaxpro, ktorá je určená na očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole.
Bunkové línie sa využívajú v mnohých sektoroch a pomohli zachrániť milióny životov. Nie je pravda, že by vakcíny obsahovali tkanivo z ľudského plodu. Bunkové kultúry sa používajú na výrobu niektorých častí vakcíny, no následne dochádza k čisteniu a do vakcíny sa už bunkové kultúry nedostávajú.
Ich použitie spája ťažko pochopiteľnú vedu a etické otázky. Je preto samozrejmé, že táto téma burcuje emócie. Viac si o nej môžete prečítať na svet.sme.sk alebo u vaxinátora.
Latex a ďalšie život ohrozujúce alergické reakcie
Latex obsahujú najmä balenia niektorých vakcín.
Napríklad hrot ihly injekčnej striekačky môže byť chránený latexovou zátkou.
Latexový obal striekačky predstavuje riziko pre ľudí, ktorí majú ťažkú alergiu na latex (takú, ktorá spôsobuje anafylaktickú reakciu). Takíto pacienti by sa mali pred podaním vakcíny porozprávať s lekárom.
Ľudí, ktorí majú menej závažnú alergiu na túto látku (napríklad kontaktnú alergiu na latexové rukavice v anamnéze), latex v obaloch vakcín neohrozuje.
Otrava formaldehydom
Formaldehyd je látka, ktorá sa v prirodzenej podobe nachádza v živých organizmoch. Medzi jeho hlavné vlastnosti patrí veľmi rýchly rozklad vo vode.
Látku používajú vedci aj pri výrobe niektorých vakcín na inaktiváciu toxínov z baktérií a vírusov.
Ľudské telo si dokáže samo vyprodukovať určité množstvo formaldehydu. Využíva ho totiž v procese metabolizmu.
Množstvo prírodného formaldehydu v krvi dvojmesačného dieťaťa (spolu okolo 1,1 miligramu) je desaťkrát väčšie ako množstvo v akejkoľvek vakcíne (menej ako 0,1 miligramu).
Hruška obsahuje asi 50-krát viac formaldehydu, ako sa nachádza v akejkoľvek vakcíne.
Jednotlivé ingrediencie plnia svoje funkcie a sú dôkladne sledované z hľadiska bezpečnosti. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Geneticky modifikované látky spôsobia mutácie
Pri výrobe vakcíny Oxford-AstraZeneca proti covidu-19 používajú odborníci modifikovaný adenovírus, ktorý slúži na prenos genetického kódu pre spikový proteín koronavírusu.
To znamená, že vakcína obsahuje geneticky modifikovaný organizmus, ktorý vedci označujú GMO.
Použitie GMO je bezpečné a nevyhnutné, pretože použitý adenovírus je vírus. Ak by ho vedci geneticky neupravili, mohol by v organizme napáchať škody.
Hlavnou úlohou genetickej modifikácie je zabrániť replikácii vírusu vnútri tela tak, aby nemohol zaočkovanému pacientovi spôsobiť infekciu.
Tento krok nijako neovplyvňuje ľudskú DNA.
Smrť spôsobí jedovatá ortuť (thiomersal)
Thiomersal je konzervačná látka na báze ortuti, ktorú odborníci používajú v malom množstve v niektorých vakcínach, aby zabránili množeniu baktérií a plesní, ktoré by ju mohli po otvorení kontaminovať.
Väčšina vakcín však thiomersal neobsahuje, pretože sú jednodávkové a je veľmi malé riziko, že budú kontaminované.
Niektoré vakcíny sa však vyrábajú vo viacdávkových injekčných liekovkách, kde použitie thiomersalu malo svoje opodstatnenie.
V USA, Európe a vo Veľkej Británii bol preventívne z vakcín thiomersal odstránený a už sa nepoužíva. Bolo to v súlade s globálnym cieľom znížiť environmentálnu expozíciu ortuti zo všetkých zdrojov.
Neexistujú však dôkazy o tom, že by thiomersal vo vakcínach poškodzoval ľudské zdravie, na čom sa zhodli Svetová zdravotnícka organizácia WHO aj Európska lieková agentúra EMA.
Navyše pripisovať molekule thiomersal rovnaké vlastnosti, aké má prvok ortuť, je nesprávne.
Správanie látok sa významne líši od toho, v akej forme sa nachádzajú.
Sodík je striebrolesklý kov, ktorý po kontakte s vodou explozívne vzplanie. Chlór je zase žltozelený plyn s charakteristickým zápachom používaný ako bielidlo. Spoločne tvoria kuchynskú soľ, ktorá nemá žiadnu z týchto vlastností.
Podobne je to aj vo vzťahu ortuť a thiomersal.
Škodlivé látky nájdeme všade
Na týchto pár príkladoch môžete vidieť, že zloženie vakcín má svoje opodstatnenie. Jednotlivé ingrediencie plnia svoje funkcie a sú dôkladne sledované z hľadiska bezpečnosti.
Vakcíny sú vo všeobecnosti najbezpečnejšie dostupné lieky a jeden z najväčších úspechov modernej medicíny.
Zachránili už milióny, možno až miliardy životov.
Dnes sa stačí pozrieť z okna a človek vidí, ako vyzerá svet, kde chýba vakcína proti jednému koronavírusu.
Ak by boli už všetci ľudia zaočkovaní proti vírusu SARS-CoV-2, pandémia by skončila.
Je preto dôležité triediť informácie, zdroje a rozlišovať klamstvá a polopravdy, pretože vakcíny sú stále najlepšou zbraňou, akú má dnes ľudstvo proti spoločnému nepriateľovi.
Podobný obrázok, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach a opisuje nebezpečné prvky vo vakcínach, by sme mohli spraviť na čokoľvek. Aj napríklad na banán.
O autorovi
PharmDr. Marek Kajan je vyštudovaný farmaceut. Štúdium ako aj rigorózne konanie absolvoval na Farmaceutickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje v klinickom výskume vo Švajčiarku. Svoj voľný čas rád trávi v Alpách so svojou rodinou a s obľubou vyvracia farmaceutické hoaxy na sociálnych sieťach.
Zdroje
https://www.businessinsider.com/what-chemicals-are-in-an-all-natural-banana-2017-6?r=US&IR=T
https://www.businessinsider.com/what-chemicals-are-in-an-all-natural-banana-2017-6?r=US&IR=T
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22001122/
https://vk.ovg.ox.ac.uk/vk/vaccine-ingredients
https://www.who.int/biologicals/areas/vaccines/thiomersal/en/
https://www.ema.europa.eu/en/documents/scientific-guideline/emea-public-statement-thiomersal-vaccines-human-use-recent-evidence-supports-safety-thiomersal_en.pdf
