Gény, ktoré dnes zvyšujú jej riziko, kedysi slúžili na ochranu ľudí pred chorobami prenášanými zvieratami.
Lebka muža, ktorý žil v dnešnom Dánsku, bola prepichnutá šípom pred tisíckami rokov. Zdroj: The Danish National Museum
DNA získaná z kostí a zo zubov ľudí, ktorí žili pred 34-tisíc rokmi, nám ukázala, že migrácia starovekých ľudí v Eurázii mohla mať vplyv na riziko vzniku rôznych chorôb, ako sú roztrúsená skleróza, cukrovka 2. typu a Alzheimerova choroba. Genetické varianty, ktoré teraz zvyšujú ich riziko, kedysi slúžili napríklad na ochranu ľudí pred zvieracími patogénmi.
Osídľovanie Európy miešalo DNA
Viac ako 1600 starovekých genómov pomohlo vystopovať korene množstva genetických vlastností, ktoré teraz vidíme u moderných Európanov. Výsledky rozsiahlej analýzy publikovali vedci v časopise Nature. Obsahujú analýzy DNA, z ktorých najstaršie pochádzajú z obdobia mezolitu alebo strednej doby kamennej. Genómy naznačujú, že mnoho charakteristík preniesli do Európy ľudia, ktorí migrovali na kontinent v troch odlišných vlnách, ktoré sa začali približne pred 45-tisíc rokmi.
K osídľovaniu dochádzalo postupne. Lovci a zberači sa do Európy dostali z Ázie asi pred 45-tisíc rokmi, farmári prišli z Blízkeho východu pred 11-tisíc rokmi a pastieri prišli zo stepí západnej Ázie a východnej Európy pred 5-tisíc rokmi. Archeológovia a historici predpokladali, že tieto skupiny sa na celom kontinente navzájom miešali a jednotlivé populácie si vyvinuli na určitých miestach odlišné črty v reakcii na ich miestne prostredie.
Výskumníci porovnali genómy starovekých ľudí s genómami približne 410-tisíc moderných ľudí z Británie a 24-tisíc ľudí žijúcich mimo nej.
V minulosti užitočné, dnes nie
Ochorenie, ako je napríklad roztrúsená skleróza, môže postihnúť akúkoľvek populáciu, ale najčastejšie sa vyskytuje medzi potomkami bielych obyvateľov severnej Európy. Vedci doteraz nedokázali vysvetliť prečo.
Výskumníci prišli na to, že určité genetické znaky, ktoré dnes spôsobujú komplikácie, mohli, naopak, v minulosti ľudí chrániť a byť prospešné. Poskytovali im odolnosť voči infekciám, ktoré mohli získať z chovu oviec a dobytka. Patria sem varianty génu HLA, ktoré pomáhajú telu rozpoznať patogény. Ako dvojsečná zbraň sú však určité varianty HLA tiež silne spojené s autoimunitnými ochoreniami, pri ktorých telo útočí na vlastné bunky.
Vedci zistili, že gény spojené s roztrúsenou sklerózou boli prenášané farmármi z Pontskej stepi, keď migrovali hlavne do severnej Európy. Pomáha to vysvetliť, prečo je choroba najrozšírenejšia u ľudí severoeurópskeho pôvodu, dokonca dvojnásobne oproti Juhoeurópanom.
Imunitné a nervové bunky v mozgu človeka s roztrúsenou sklerózou. Zdroj: Profesor John Zajicek/Science Source Library
„Sme produktom evolúcie, ktorá sa diala na pozadí historického prostredia, a v mnohých ohľadoch nie sme optimálne prispôsobení okoliu, v ktorom dnes žijeme,“ povedal Rasmus Nielsen, populačný genetik z Kalifornskej univerzity v Berkeley a jeden z vedúcich výskumu, publikovaného v časopise Nature.
Prečo by varianty génov, o ktorých sa predpokladá, že posilňovali starovekú imunitu, neskôr hrali úlohu v autoimunitnom ochorení? Podľa spoluautorky štúdie Astrid Iversenovej z Oxfordskej univerzity môžu zohrávať úlohu rozdiely v tom, ako sú moderní ľudia vystavení zvieracím zárodkom, ktoré vyvedú imunitný systém z rovnováhy.
Stádo oviec. Zdroj: iStockphoto.com
Vysokí severania
Autori sledovali tiež dedičnosť variantov genetického rizika pre 35 komplexných znakov, čo znamená tých, ktoré sú spôsobené kombináciou mnohých génov a ich interakcií s prostredím. Zistili, že gény spojené s laktózovou toleranciou u dospelých sa objavili v Európe asi pred 6-tisíc rokmi a že Severoeurópania majú dnes predispozíciu byť vyšší ako Juhoeurópania čiastočne z dôvodu zdedenia génov od farmárov z Pontskej stepi.
„Jamnajci boli prvými skutočnými kočovníkmi v Európe. Používali domestikovaný dobytok a kone, aby sa dostali do vnútrozemia ázijskej stepi, kde sa nedá takmer nič jesť ani piť, a tak si všetko vozili so sebou na vozoch. Fyzicky boli neobvykle veľkí, čo môžeme vidieť na základe meraní kostier a aj na genetickej úrovni,“ uviedol genetik z Cambridgeskej univerzity a spoluautor štúdie William Barrie.
Vysoký výskyt predkov príbuzných s jamnajskou kultúrou sa objavuje u severanov, a to najmä v Írsku, na Islande, v Nórsku a vo Švédsku.
Zistili tiež, že ľudia, ktorí nesú viac DNA zo skupiny lovcov a zberačov, ktorú vedci skúmali, môžu mať väčšie riziko vzniku cukrovky 2. typu a Alzheimerovej choroby ako ľudia, ktorých DNA obsahuje menej týchto variantov.
Zdroj: Nature, LiveScience, Britské listy
(JM)
