Zvyky zimného obdobia sa na Slovensku začínali koncom novembra a pokračovali aj v decembri.
Ilustračná fotografia. Naši predkovia verili, že počas dní pred zimným slnovratom sú strigy aktívnejšie. Zdroj: iStockphoto.com.
Ľudia oddávna považovali koniec jesene a začiatok zimy za obdobie, keď zlo získava prevahu nad dobrom. Dôvodom sú predlžujúce sa noci na úkor denného svetla. Temnota prevažuje nad svetlom a narastá aktivita nadprirodzených negatívnych síl.
„Tomuto domnelému nebezpečenstvu sa ľudia snažili čeliť používaním ochranných prostriedkov, magických úkonov a podobne,” vysvetľuje etnologička Emília Horváthová.
Dominantou zimného obdobia je zimný slnovrat, ktorý pripadá na 22. decembra, keďže predchádzajúci deň je najkratší z celého roka. Slnovrat symbolizoval znovuzrodenie slnka, a tak bol začiatkom novej etapy. Tomuto dôležitému momentu predchádzali rôzne rituálne úkony, ktorých cieľom bolo posilniť priaznivý priebeh nadchádzajúcej očakávanej udalosti.
Zimný slnovrat obyvatelia Slovenska, ale aj ďalších európskych krajín dlho dopredu oslavovali rôznymi hlučnými zábavami, tancami, pričom sa obliekali do masiek a kostýmov. Tieto zvyky u nás pretrvali do prvej polovice 20. storočia.
Stridžie dni
Zvyky zimného obdobia sa na Slovensku začínali koncom novembra na Katarínu a Ondreja a pokračovali v decembri na Barboru, Mikuláša, Luciu a Tomáša. V tieto dni ľudia verili, že sú nepriaznivé sily aktívnejšie, s čím si spájali tiež činnosť stríg, podľa toho ich aj nazývali. Strigy sa snažili v tieto dni vniknúť na gazdovstvá a škodiť dobytku a ľuďom.
Ľudia verili, že sa dokážu premeniť na zviera, prejsť kľúčovou dierkou či prostredníctvom ukradnutého predmetu škodiť. Ako ochranu podľa etnologičky ľudia kreslili cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže na miesta, kam by mohla striga vojsť. Okrem toho gazdovia vešali nad dobytkom cibuľu či cesnak.
Strigy mohli škodiť aj prostredníctvom ukradnutých vecí. V tieto dni sa preto ani nič nepožičiavalo a nepredávalo. Tiež nesmela v tomto čase prísť ako prvý návštevník akákoľvek osoba ženského pohlavia, inak by priniesla domu škodu. Práve strach z príchodu ženy bol dôvodom vzniku obchôdzok mužov a chlapcov.
Na Katarínu chceli ľudia vyvolať zmätok
Katarína je prvou kresťanskou sväticou z Alexandrie, ktorá údajne žila v treťom až štvrtom storočí. Pochádzala z kráľovského rodu a podľa legendy bola krásna, múdra, výrečná a tiež bola usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň. Neskôr bola sťatá.
Je patrónkou baníkov, študentov, kolárov, kníhtlačiarov, povozníkov, mlynárov, nemocníc, univerzít, učiteľov a slobodných dievčat. Katarína (25. november) je prvým stridžím dňom a začiatkom zimy.
„V minulosti ľudia verili, že ak príde v tento deň do domácnosti ako prvý návštevník žena, tak sa v nej bude celý rok rozbíjať riad. Ako prevencia slúžili pochôdzky chlapcov s vinšmi ešte pred svitaním,” pripomína etnologička Viera Feglová. Na Katarínu mali ženy zakázané priasť a šiť, hoci bolo obdobie priadok. Ľudia verili, že by to malo za následok zbieranie sa prstov v čase letných prác a rozbíjanie riadu po celý rok.
Ďalším zvykom bolo púčkovanie odrezaných konárikov ovocných stromov. Dievčatá si tak veštili skorý vydaj, a to v prípade, že halúzka zakvitla do Štedrého dňa. V tento deň sa konali katarínske zábavy, posledné tanečné zábavy pred adventom, keď bol pôst. Mládenci si obliekali masky a za výslužku tancovali so ženami. Zábavy sa konajú aj v súčasnosti.
Ďalším rozšíreným zvykom bola snaha o vytvorenie zmätku. Mládenci v noci odniesli náradie či iné súčasti hospodárstva, napríklad voz, brány, záchod z domov dievčat, a dali ich na ťažko prístupné miesta, napríklad na strechu, strom či za humno. Zmätok podľa etnologičky znamenal v obradnom zmysle očakávanú zmenu v životnom a prírodnom cykle.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com.
Na Ondreja sa veštilo aj z halušiek
Svätý Ondrej bol jedným z apoštolov, bratom apoštola Petra, a prvým, ktorého povolal Ježiš Kristus. Údajne bol aj prvým biskupom v Byzancii. Podľa legendy ho odsúdili na smrť ukrižovaním. Ondrej je patrónom sedliakov, rybárov, obchodníkov s rybami, povrazníkov a mäsiarov.
Ako patróna si ho zvolilo aj niekoľko krajín, napríklad Ukrajina, Škótsko, Rusko a Grécko. Ondrej (30. november) je ďalším stridžím dňom a začiatkom adventu, s ktorým sa spájalo aj veľa pranostík na nadchádzajúcu zimu. Podľa toho, aké bolo počasie na Ondreja, malo byť aj celú zimu.
V pastierskych oblastiach Slovenska robili obchôdzky pastieri s čerstvými brezovými prútmi za výslužku. Prúty si gazdovia a gazdiné uchovali do jari a použili ich pri prvom vyháňaní dobytka a oviec na pastvu. Prútiky symbolizovali zdravie a životnú energiu. V iných lokalitách Slovenska tiež chodili vinšovníci – chlapci, keďže sa verilo, že žena nesmie prísť ako prvý hosť do domu. Vinše boli zamerané na ďalší rok.
Podľa etnologičky Horváthovej mal zákaz pradenia celoslovenskú platnosť. V niektorých oblastiach ani chlapi nechodili pracovať do lesa. Z domu, v ktorom býval Ondrej, si ľudia nič nepožičiavali, pretože sa báli, že by ich postihla škoda na majetku. V tento deň sa oplácali aj niektoré katarínske huncútstva. Na Orave si mládenci obliekali masky a kostýmy.
Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol v minulosti úzko spätý s veštením o vydaji. V predvečer sa dievčatá zišli a robili rôzne magické úkony, ktorých cieľom bolo zistiť, či sa do roka vydajú, kto bude ich vyvolený a aké bude mať povolanie. Veštilo sa viacerými spôsobmi. Jedným z nich bolo varenie halušiek, v ktorých boli ukryté lístočky s mužskými menami. Budúci ženích sa mal volať podľa toho, ktorá haluška vyplávala ako prvá.
Veštenie haluškami však nebolo také jednoduché. V niektorých horehronských obciach dievčatá museli všetky potrebné suroviny – vodu, múku aj drevo – ukradnúť a najlepšie z domu, kde býval Ondrej.
Inou formou veštenia bolo liatie olova, ktoré vystriedalo liatie vosku. Dievča, pre ktoré liali olovo, muselo kľačať a držať misku so studenou vodou nad hlavou. Iné dievča do tejto misky lialo olovo z kovovej lyžičky cez ucho kľúča. Počas úkonu sa odriekali rôzne verše. Podľa tvaru odliateho olova dievčatá hádali, aké povolanie bude mať budúci ženích. Ak olovo pripomínalo pušku, budúci ženích mal byť vojak. Rôzne nástroje symbolizovali remeselníkov. Ak stuhnuté olovo pripomínalo kolísku, dievčaťu hrozilo, že sa stane slobodnou matkou.
Dievčatá používali pri veštení aj mužské nohavice. Dali si ich na noc pod hlavu a o kom sa im snívalo, s tým sa mali zosobášiť. Na strednom Slovensku zase dievky chodili triasť ploty domov, kde býval Ondrej. Z ktorej strany bolo počuť zabrechať psa, tým smerom sa malo dievča vydať.
Ďalším zvykom, rozšíreným na strednom a severnom Slovensku, bolo púčkovanie konárikov čerešní. Konárik dievka zasadila do piesku a zalievala ho každý deň vodou, ktorú doniesla v ústach. Keď čerešňa do Štedrého dňa rozkvitla, dievka sa mala do roka vydať.
Na Barboru chodili dievčatá po večeroch v bielych šatách
Podľa legendy pochádzala Barbora z Nikodémie a bola dcérou pohanského šľachtica. Žila v treťom storočí nášho letopočtu a tajne, proti vôli svojho otca, prijala kresťanskú vieru, preto ju odsúdili na smrť. Legenda hovorí, že zomrela rukou vlastného otca, ktorý vykonal popravu sťatím.
Barbora je patrónkou baníkov, delostrelcov, architektov, zajatcov, hasičov, hutníkov, kamenárov, hrobárov, zvonárov a ochrankyňou pred búrkou, morom a horúčkou. Na jej deň (4. december) sa v stredoslovenských banských oblastiach konali slávnostné sprievody a omša s oferou. Baníci jej prejavovali úctu pred každým sfáraním aj po ňom.
V tradičnej roľníckej kultúre sa deň Barbory chápal ako stridží deň, a teda platil zákaz ranných návštev žien, pradenia, šitia a párania peria. Na Horehroní preto chodili na obchôdzky chlapci s oceľou.
V dedinách v okolí Nitry, Trenčína a Topoľčian chodili večer po domoch „Barborky“, maskované dievčatá alebo ženy (neskôr aj muži) oblečené do bielych šiat so šatkou cez tvár alebo pomúčenou tvárou. Dievčatá mali so sebou metlu a husacie krídlo a symbolicky zametali príbytok, ktorý navštívili.
Na Starej Turej zase behali po cestách a náhodných pocestných šibali prútmi a zamazali sadzami. Na Považí bili dievky na priadkach mládencov varechami a potom spolu tancovali. Ďalším zvykom bolo opäť púčkovanie halúzok z ovocných stromov.
Zdroje: Zuzana Beňušková – Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová – Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (1, 2)
