Ľudia odjakživa využívali na zvýšenie libida a navodenie milostnej atmosféry rôzne ingrediencie a prípravky. Niektoré sú aj celkom bizarné.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
V bežných jedlách, lahôdkach rastlinného či živočíšneho pôvodu, v magických a liečivých bylinách človek od dávnych čias hľadal a často aj nachádzal látky posilňujúce sexuálnu túžbu či výkonnosť. Názov afrodiziaká je odvodený od afrodízií, neviazaných slávností poriadaných na počesť gréckej bohyne lásky Afrodity.
Afrodiziaká starých civilizácií
Prostriedky, ktorými si ľudia zvyšovali sexuálne libido, sa v závislosti od historických období a rôznych kultúr, pochopiteľne, líšia. Nahliadnite s nami do minulých dôb a prečítajte si, čím si navodzovali chuť na sex v staroveku a stredoveku a aké afrodiziaká preferovali jednotlivé národy a etniká.
Poznatky z encyklopédie starého Ríma
Plodnosť mužov a žien sa v každej kultúre vysoko cenila. Od rímskeho filozofa Plínia Staršieho, autora najvýznamnejšej encyklopédie starého Ríma Naturalis Historiae, ktorá obsahuje množstvo vedeckých poznatkov, sa dozviete, ako sa ju snažili zvýšiť či znížiť v antickom svete. Okrem iného v nej nájdete tiež liek na chradnúce libido.
Krv netopiera, nanesená na vlnu a umiestnená v lone ženy, podporí jej sexuálnu túžbu. Rovnako pomôže aj husací jazyk podávaný s jedlom a nápojom.
Na posilnenie libida by mal muž raňajkovať praženicu z holubích vajec, med a bravčovú masť.
Na ochabnuté libido mu pomôže aj nosenie kohútieho vajca zabaleného v baranej koži, pripevnené na telo. Naopak, ak má libido veľmi silné, Plínius odporúča utopiť jašteričku v chlapskom moči a natierať ním okolie pohlavia.
Verili vo vnútorný súlad
Podľa sympatetickej mágie môžu veci na seba pôsobiť aj na diaľku, a to na princípe skrytého vnútorného súladu. Takto sa dajú liečiť aj choroby na základe podobnosti s rastlinami. Ak niekto trpel zníženým libidom, stačilo nájsť rastlinu v tvare srdca. Starí Gréci videli vzťah i medzi tvarom cibule a mužským mieškom. Na zvýšenie potencie jedli cibuľu, cesnak a pór.
Konská manna
Rimania zasa verili konskej manne, hnedastej alebo olivovozelenej hmote, tvoriacej sa v tele kobyly počas gravidity. Látka sa odoberala z jazyka čerstvo vyliahnutého žriebäťa. Lepkavá tekutina z maternice kobyly sa v dávnych časoch používala rovnako ako elixíry lásky.
Caligulovo tajomstvo
Rímsky cisár Caligula, ktorého historické pramene kvôli jeho krutosti a sexuálnej zvrátenosti označujú za šialenca, holdoval mrkve. Veril, že práve v nej sa skrýva sila sexuálneho výkonu, keďže pripomínala pohlavný úd.
Pomletý pľuzgiernik a španielske mušky
Afrodiziakom Henricha IV. bol pľuzgiernik, chrobák z čeľade majkovitých. Ide o jedno z najslávnejších afrodiziák, ktorému sa tiež hovorí španielske mušky. Je to však tiež relatívne silný jed, ktorým sa môžete ľahko predávkovať.
Pľuzgiernik lekársky. Zdroj: Wikimedia commons
Španielske mušky obsahujú kantaridín, ktorý prekrvuje sliznice pohlavných orgánov a močových ciest. Pôsobí však iritujúco na nervový systém a predávkovanie môže spôsobiť smrť. O španielske mušky sa zaujímal aj Markíz de Sade.
Okrem toho v stredoveku verili i čarovnej mandragore a špargli. Tú v kláštoroch zakazovali ako hriešnu plodinu. V nevestincoch sa, naopak, tešila veľkej obľube.
Čokoláda
Známym afrodiziakom je taktiež čokoláda. Pre chuťový pôžitok ju obľubuje takmer celé ľudstvo. Čokoláda pochádza z Južnej Ameriky, kde sa pred vyše päťsto rokmi používala ako rituálny nápoj. Náčelníci ju pili i pred vstupom do komnát svojich vyvolených.
Do Európy ju ako nápoj lásky priniesla spolu s receptom na prípravu drobná aztécka indiánka La Malinche, ktorá bola zamilovaná do moreplavca a dobyvateľa Ferdinanda Cortéza. Legenda hovorí, že Malinche Cortézovi neustále varila kakao z bôbov. Napokon sa zobrali a mali krásne deti.
Víno
Za afrodiziakum po tisícročia považovali aj víno. Dodnes patrí k najpoužívanejším afrodiziakám. Rozširuje cievy, prekrvuje orgány, psychicky uvoľňuje. Je bohaté na polyfenoly. Odbúrava nesmelosť a navodzuje euforickú náladu. Treba si však dať pozor na množstvo, keďže väčšie dávky alkoholu, naopak, sexuálnu výkonnosť znižujú.
Kvety
Od dávnych čias sa v kuchyni používali taktiež kvety. Fialky napríklad obsahujú rutín, ktorý pomáha pri kŕčových žilách. Ruža a levanduľa pôsobia ako prevencia srdcových ochorení, rakoviny a cukrovky. Púpavové kvety obsahujú betakarotén, luteín a zeaxantín podporujúce imunitu. Jedlé sú aj kapucínky, fuksie a aksamietnice.
Pokrm ozdobený kvetmi. Zdroj: iStockphoto.com
Na Ďalekom a Strednom východe odnepamäti používali kvety ruže a pomarančovníka. V stredomorskej oblasti sa zvykli podávať ako predjedlo smažené alebo dusené kvety cukín. Nevädze, muškáty, chryzantémy a nechtík majú síce menej výraznú chuť, no jedlá aspoň farebne oživia.
Plodiny pripomínajúce rozmnožovacie orgány
Ďalej sa za afrodiziaká vyhlasovali aj plody pripomínajúce ľudské rozmnožovacie orgány – marhule, broskyne, mušle, uhorky, banány, chren a mrkva. Šľachta kedysi verila aj zemiakom posypaným cukrom a škoricou (podobali sa na šúľance).
Zázračná sila sa pripisovala tiež kukurici, zelenému hrášku, vajciam a ustriciam. Ľudovít XIV. ich vraj pred svadobnou nocou s Máriou Teréziou Habsburskou zjedol až štyristo.
Afrodiziaká v rôznych kultúrach sveta
Starí Egypťania pripisovali veľký význam penisu krokodíla či mäsu z krokodílieho chvosta. Dokonca za afrodiziakum považovali aj krokodílie výkaly. Rovnakú úlohu mali v starovekých kultúrach i sušené vážky, mušie krídla, capie semenníky a vrabčie vajcia. Obľúbeným afrodiziakom boli aj kvety ľalií namočené do vína.
Amazonky volili drastickejšie praktiky. Svojim mužským zajatcom lámali ruky alebo nohy, lebo verili, že zranený muž je najlepší milenec.
Staré germánske kmene verili prášku z jeleních parohov, muži v Zimbabwe sa povzbudzovali paviáním močom, Kečuánci si do penisu vtierali rozdrvenú koku, Arabi sa posilňovali broskyňami, medom, orechmi a ďatľami.
Indiáni z Peru pred pohlavným aktom konzumovali zaživa rozdrvenú žabu rodu Telmatobius, ktorá vraj vydrží kopulovať až 48 hodín.
Pozrite si
V starej Rusi nakladali do vodky sušené muchotrávky červené, v Ázii zasa fajčili sušené klobúčiky húb. Za účinné afrodiziaká sa okrem muchotrávok považovali aj klinčeky, muškátový oriešok, holohlavec a bufoteín (jed zo žabej kože).
Sibírski domorodci osekávali rohy mladým sobom a krv z nich miešali s vodkou. Na Filipínach sa spoliehali na zárodok v kačacom vajci, v Kolumbii na mravce, ktoré vraj jedávali mladomanželia počas svadobnej noci, Japonci verili rybe fugu, ktorá sa v sebaobrane nafúkne ako balón. Gréci pili nápoje z krvi vykastrovaných baranov, Španieli jedávali býčie žľazy a Mexičania kolibríky.
V Pakistane považovali za afrodiziakum jedlo taktak – ragú zo srdca, mozgu, obličiek a pohlavných žliaz capa a barana –, zo zvierat, ktoré považovali za silné a sexuálne výkonné.
V Indonézii sa na zvýšenie sexuálneho apetítu odporúčalo odpiť si pár glgov z čerstvej hadej krvi. Zákazník si na trhu vyberie živého hada, predavač mu odreže hlavu a krv sa zachytí do pohára. Pridá sa lyžička medu a sexuchtivý zákazník nápoj vypije. Hadia krv nielenže povzbudzuje libido, ale má pozitívny efekt aj pri liečbe cukrovky a vysokom krvnom tlaku.
Číňania verili na mágiu podobnosti. Domnievali sa, že jednotlivé časti svojho tela povzbudia práve tak, že budú jesť rovnaký orgán zo zvieraťa. Preto na tanieroch mužov nechýbali penisy a semenníky zvierat. Konzumácia jeleních testes mala vraj u nich pozitívne účinky i na vypadávanie vlasov a celkové zvýšenie energie. Jelenie testes sú vyhľadávanou lahôdkou aj pre svoju majestátnosť a silu. Jelení penis má vraj rovnakú silu ako tri býčie. Podáva sa v polievke z kačacieho bujónu a jelenieho srdca.
V Číne dodnes nájdete špeciálne reštaurácie, kde si môžu zákazníci pochutnať na penisoch a testes jeleňa, býka, divého psa, somára, capa, barana, koňa, jaka, hada či tuleňa. Podávajú sa zväčša ako ragú alebo sú súčasťou čínskej polievky.
V južnej Číne konzumovali na posilnenie libida kobru. V 3. storočí po Kristovi jedávali morské uhorky, ktoré svojím tvarom pripomínajú pohlavný úd. Okrem toho sa posilňovali tiež tigrím močom a verili v silu broskýň a ženšenu.
Staroveké národy považovali za afrodiziakum i prášok z rohu nosorožca, preto ich takmer vyhubili. Používali taktiež zomleté sušené jašteričie chvostíky, krv mladých dievčat, sušené ostne morských ježkov alebo sušené červené ruže.
Ako to bolo na Slovensku
Aj na Slovensku konzumovali testes, najčastejšie býčie žľazy. „Býky sú zvieratá plamenné, silné, takže muži verili, že keď zjedia ich žľazy, prejde do nich býčia sila a oheň,“ uviedla známa slovenská etnologička Katarína Nádaská.
Na slovensko-maďarskom pohraničí jedávali zasa kohútie testes. „Na východe o tom nikto nepočul, ale na juhu to ľudia spomínali často. Nejedávali ho vraj preto, že je to afrodiziakum, ale bolo to skrátka dobré a ľudia boli v minulosti takí šetrní, že zužitkovali z toho zvieraťa všetko, čo sa dalo zjesť,“ ozrejmila odborníčka.
Pokrm ozdobený kvetmi. Zdroj: iStockphoto.com
Za tradičné slovenské afrodiziakum sa považuje med. Sexuálny apetít vraj najviac podporí rozmarínový med. Ďalej podľa Nádaskej Slováci využívali na povzbudenie aj orechy. „Najmä vlašské orechy, ktoré keď rozlúsknete, vyzerajú ako mozog. Orech bol považovaný za posvätný strom, preto boli orechy súčasťou štedrovečerných chodov,“ vysvetlila etnologička.
Veľmi často sa do pokrmov pridávali aj kvety. „Na Slovensku máme veľkú výhodu, že prakticky 95 až 96 percent rastlinstva a kvetov sa dá konzumovať, nie sú jedovaté. A ľudia v minulosti, napríklad v stredoveku, to famózne využívali. Aj prostý človek, ktorý mal len ovsenú kašu, ju pokvapkal medom a dozdobil kvetmi, sušenými alebo čerstvými, a vyzeralo to krásne,“ priblížila Nádaská. „Dnes to môže byť pre nás taká pekná výzva, aby sme sa skúsili vrátiť do minulosti, a človeku, ktorého milujeme, ozdobili, keď aj skromnejšie jedlo, farebnými kvetmi,“ dodala.
Zdroj: Nádaská, K.: Afrodiziaká v slovenskej kuchyni. Fortuna Libri. 2019.
