Latinské meno hlaváčika adonis odkazuje na boha Adónisa, ktorý mal milú Afroditu. V minulosti sa ním liečilo choré srdce.
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis L.) rastie v euroázijskom regióne. Zdroj: iStockphoto.com
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis L.) je jedným zo vzácnych pôvabných jarných kvetov, ktoré rastú na našom území. Rozšírený je však v celom euroázijskom regióne, pričom pre svoj rast preferuje rôzne typy čiernozemí bohatých na vápnik.
Kedysi sa používal na liečenie opuchov (edémov) tkanív, ale aj ľudských orgánov. Výťažky z neho prvýkrát zaviedol do medicíny ako srdcové anabolizéry (stimulanty) ruský lekár N. O. Buhnow v roku 1879 (Kresánek a Krejča, 1982). Odvtedy tento druh hlaváčika vzbudzuje záujem mnohých lekárov na celom svete.
V priebehu 20. storočia sa stal súčasťou viacerých liekopisov, pričom sa používal na liečbu chronického srdcového zlyhania. Iné druhy rodu hlaváčika sa aplikujú na choroby srdca aj v Číne, Kórei a Japonsku. Následne sa však zistilo, že všetky jeho rastlinné časti sú toxické, u ľudí sa objavili aj prípady otráv.
Komplexné štúdie niektorých druhov – hlaváčika jarného, ročného a letného – dnes poukazujú na to, že majú liečebne aktívne látky, ktoré by sa perspektívne mohli dať využiť pri kardiovaskulárnych problémoch, ale aj ako antioxidanty s pozitívnymi účinkami na náš organizmus.
Pozrite si
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
Rodové meno adonis odkazuje na mýtickú postavu fyzicky krásneho a príťažlivého gréckeho boha Adónisa, ktorý sa každoročne stával predobrazom obnovujúcej vegetácie. Je to postava z orientálnej, gréckej a rímskej mytológie, ktorá bola pôvodne bohom plodnosti v starovekej Sýrii a Fenícii.
Vo výtvarnom umení je Adónis zobrazovaný so svojou milenkou bohyňou Afroditou, ktorá mu pomáhala pri love a varovala ho pred nebezpečnými zvieratami. Keď ho pri jednej z poľovačiek smrteľne zranil diviak, Afrodita uprosila najvyššieho boha Dia, aby Adónisovi na jar v každom roku povolil dočasne opustiť ríšu mŕtvych. V Grécku sa tak objavili sviatky Adónie, ktorými sa oslavovalo zmŕtvychvstanie ako symbol kolobehu života a smrti v prírode. Druhové pomenovanie upresňuje ďalšiu charakteristiku rastliny. Slovo vernalis v latinčine znamená kvitnúci na jar (Lust, 1974).
Hlaváčik jarný
Hlaváčik jarný je trváca bylina s mohutným podzemkom, vysoká od 0,25 do 0,30 metra, na báze so šupinatou a listnatou stonkou. Má striedavé listy dvojito až mnohonásobne strihané až čiarkovité s nitkovitými segmentmi s jednotlivými pravidelnými, zväčša koncovými kvetmi.
Kvety majú päťlistý kalich s desiatimi až dvanástimi citrónovožltými koncovými lupienkami, s väčším počtom tyčiniek, drobných semenníkov na lôžku guľato vajcovitého tvaru. Plody sú chlpaté nažky (Jindrova a Malovcova, 2010).
Druh rastie na teplých a dobre ožiarených stepných stráňach a na pasienkoch teplých polôh. Znáša dobre aj vápnité podklady. Hlavičky veľkých jednotlivých kvetov s priemerom 30 až 50 mm sa opeľujú hmyzom, namiesto medoviny však poskytujú veľa chutného peľu.
Okrem žlto kvitnúcich druhov je dôležité spomenúť druhy s červenými až karmínovými kvetmi (Kresánek a Krejča, 1982).
Hlaváčik ročný
Hlaváčik ročný (Adonis annua L.) je jednoročná, od 0,20 do 0,40 metra vysoká bylina s listnatou stonkou so striedavými, na čiarkovité segmenty mnohonásobne strihanými listami a s jednotlivými pravidelnými kvetmi. Majú päť holých kališných lístkov, ktoré odstávajú od koruny z piatich až ôsmich karmínových, zo spodnej strany zväčša čiernych lyžičkovitých lupienkov. Na stĺpikovitom lôžku je mnoho tyčiniek a semenníkov. Plody sú holé nažky.
Hlaváčik letný (Adonis aestivalis). Zdroj: iStockphoto.com
Hlaváčik letný
Hlaváčik letný (Adonis aestivalis L.) je podobne jednoročná rastlina. Stonku má 0,20 až 0,30 metra vysokú, listnatú. Listy sú mnohonásobne strihané na čiarkovité segmenty. Kvety má jednotlivé, pravidelné s päťlistým zvonka holým kalichom a s riedkymi korunnými lupienkami v počte 5 – 8. Zväčša sú čisto červené a na spodnej strane čierno škvrnité. Sú podstatne dlhšie ako kališné lístky. Tyčinky i semenníky bývajú vo väčších počtoch. Sedia na stĺpikovitom lôžku. Semenné nažky sú holé, so zeleným zobáčikom.
Pestovanie, zber a sušenie
Semená všetkých druhov majú nízku klíčivosť. Vysievajú sa skoro v apríli až začiatkom mája. Klíčiace rastlinky sa objavia postupne až po dvoch týždňoch. Pri siati na jeseň prechádza embryo stratifikáciou a na jar je klíčivosť lepšia. Prízemné ružice rastú pomaly. Výhodou je odolnosť voči chladu. Na kvitnutie kvetov potrebuje rastlina dostatok slnečných dní. Pri veľmi teplom počasí a suchu musíme porast hlaváčikov zavlažovať. Na pôdach chudobných na minerálne živiny pri pestovaní je potrebné hnojenie (Shang a kol., 2019).
Vegetatívne rozmnožovanie pri hlaváčiku jarnom sa robí delením trsov. Trs materskej rastliny rozdelíme ostrým nožom, aby mala každá časť korene a nadzemnú časť. Výsadba sa vykonáva na konci augusta a začiatkom septembra, aby sa rastliny dobre zakorenili pred príchodom mrazov. V prvom roku po výsadbe jedince kvitnú a vyvíjajú sa zle, normálne kvitnutie nastáva až od druhého roka.
Predmetom zberu hlaváčika jarného je kvitnúca vňať (Herba adonidis). Odrezáva sa v apríli a máji bez spodných bezlistých častí. Sušenie prebieha pri umelo vytvorenej teplote 55 až 60 stupňov Celzia v priebehu pol hodiny. Takto sa zamedzí rozkladným procesom pôsobenia enzýmov. Čisté kvety (Flos adonidis) môžeme sušiť v tieni, v prievane a v tenkých vrstvách pri opatrnom obracaní. Drogu treba skladovať v tme a v dobre uzavretých nádobách. Droga staršia ako dva roky by sa nemala používať. Pomer zosušenia je 5 : 1. Pri hlaváčiku ročnom a jesennom majú suché kvety ostrú a horkastú chuť a sú bez zápachu (Kresánek a Krejča, 1982).
Červené kvety hlaváčika obsahujú prírodné farbivo xantofyl – astaxantín. Zdroj: iStockphoto.com
Fytoterapeuticky účinné substancie
Medzi identifikované účinné látky patrí až 30 kardiolidglykozidov. Dôkladne sú preskúmané najmä tie najúčinnejšie, ako sú strofantidíny: cymarín a k-strofantín. Z adonitoxigenínov je to adonitoxín, adonidozid, adonivernozid a adonivernit. Droga je vhodná pri ľahších chronických srdcových dekonpenzáciach (zhoršenie funkcie), ale aj pri klimakterických obehových poruchách. Veľmi účinná je pri chronickej kardiálnej subkompenzácii s dýchavičnosťou rozličného pôvodu a pri intolerancii syntetických kardiotonických liekov (Shang a kol., 2019).
Srdcové glykozidy z vňate hlaváčika začínajú pôsobiť rýchlejšie ako glykozidy z náprstníka červeného. Účinok je však slabší a trvá kratší čas. Pomáha tiež zmierňovať reumatické ťažkosti a bolestivé kŕče pri dyspepsiách (tráviace ťažkosti). Homeopatické prípravky sa používajú pri nadmernej činnosti štítnej žľazy a srdcovej slabosti. Pre vysokú toxicitu sa droga a prípravky z nej môžu užívať len s odporúčaním lekára (Duke a kol., 2002).
Astaxantín a produkcia kvetov
Medzi najdôležitejšie prírodné farbivá patrí xantofyl – astaxantín, ktorý bol v roku 1965 identifikovaný v červených kvetoch hlaváčikov. Podľa viacerých vedeckých štúdií tento pigment tvorí asi 1 percento okvetných lístkov (Cunningham a Gantt, 2007). Takto sa stali tieto rastlinné druhy a ich červené kvetné hlavičky najväčším zdrojom astaxantínu. Avšak vzhľadom na nízku úrodu kvetnej biomasy z pestovateľskej plochy nie je ich produkcia nákladovo efektívna.
Ďalšie vedecké práce (Cunningham a Chase, 2007) sa orientovali na šľachtenie kultivarov s väčším počtom okvetných lístkov. Inou výskumnou inováciou bola izolácia génov kódujúcich dráhy biosyntézy astaxantínu z rastlín hlaváčika a ich prenos do genetickej výbavy rastlín nechtíka, ktoré by zaručili vysoký výnos biomasy suchých úborov s týmito karotenoidom.
Hlaváčik letný sa pestoval aj na Slovensku
Vďaka financovaniu výskumnej činnosti zo zahraničia sme sa venovali veľkoplošnej produkcii hlaváčika letného aj na Slovensku. Účelom bolo hlavne zavedenie našich technológií zberu a pozberovej úpravy kvetných hlavičiek. Hustota (denzita) rastlín na hektár sa pohybovala medzi 1,7 milióna až 2,0 milióny jedincov, celková veľkosť suchej nadzemnej biomasy bola do 25-tisíc kilogramov a úrodu suchých kvetov po ich mechanizovanom zbere sme stanovili na 500 až 600 kilogramov.
Predmetný výskum sa realizoval v súvislosti využitím v akvakultúre na pigmentáciu mäsa lososov a pstruhov. Takáto prémiová kvalita plodov mora ovplyvňuje preferenciu hlavne u bohatých spotrebiteľov. Dávno je už známe, že tento najdôležitejší a najdrahší pigment má pozitívny vplyv na farbu pokožky a hlavne mäsového rybieho tkaniva (Stachowiak a Szulc, 2021).
Na dôvažok je astaxantín považovaný za najúčinnejší prírodný antioxidant s ochrannými a protizápalovými účinkami, pomáha zvyšovať mužskú aj ženskú plodnosť, chráni bunky pred starnutím a UV žiarením (Duke a kol., 2002).
Použitá literatúra:
Cunningham, F.X., Gantt, E. 2007. A Portfolio of Plasmids for Identification and Analysis of Carotenoid Pathway Enzymes: Adonis Aestivalis as a Case Study. In: Photosynthesis Research, Vol. 92, Iss. 4, p. 245–259.;
Cunningham, F.X., Chase, C., 2007. Biochemical Route to Astaxanthin Patent US20070157339A1;
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Shang, X., Miao, X., Yang, F., Wang, Ch., Li, B., Wang, W., Pan, H., Guo, X., Zhang, Y., Zhang, J. 2019: The Genus Adonis as an Important Cardiac Folk Medicine: A Review of the Ethnobotany, Phytochemistry and Pharmacology (review). In: Frontiers in Pharmacology, Vol. 10, Iss. 25, p. 1-19;
Stachowiak, B., Szulc, P. 2021. Astaxanthin for the Food Industry (review). In: Molecules, Vol. 26, Iss. 2666, p. 1-18.
