Šelma z Valča je najstarším dokladom existencie mačkovitých šeliem v Európe.
Unikátny nález doteraz neznámeho druhu pravekej šelmy sa podaril paleontológom Národného múzea v Prahe a Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity (UK). Ďalší podobný objav v Európe pochádza len z Francúzska. S významným nálezom, ktorý je jediným dokladom tohto druhu na celom svete, prišiel paleontológ Národného múzea v Prahe Boris Ekrt.
Šelma z obdobia raných treťohôr
Boris Ekrt a jeho kolegyňa Lucia Kunstmülerová z Karlovej univerzity objavili pri geologickom výskume v okolí Valča na Karlovarsku ľavú spodnú čeľusť zvieraťa z obdobia raných treťohôr. Podrobnejšie skúmanie nálezu neskôr ukázalo, že čeľusť patrila šelme, ktorú vedci dovtedy nepoznali.
Objav je tak najstarším dokladom o existencii mačkovitých šeliem v Európe. Ľavá spodná čeľusť šelmy bola nájdená už v roku 2017 v geologických vrstvách starých približne 33 až 34 miliónov rokov. Ide o obdobie raných treťohôr. Nálezy šeliem z tohto obdobia sú v Európe pomerne vzácne.
Raný zástupca mačkovitých šeliem
Nasledujúci niekoľkoročný výskum, ktorý realizovali špecialisti z Národného múzea v Prahe, Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, Českej geologickej služby a Univerzity v Poitiers vo Francúzsku, preukázal, že čeľusť patrí veľmi ranému zástupcovi mačkovitých šeliem. Do tejto skupiny patria napríklad mačkovité šelmy ako cibetky či hyeny.
„Fenomenálny objav našich paleontológov opätovne dokazuje, že Národné múzeum v Prahe je nielen zbierkotvornou a kultúrnou inštitúciou, ale tiež významnou vedeckou inštitúciou, ktorej odborní pracovníci dosahujú špičkové vedecké výsledky na medzinárodnej úrovni,“ uviedol generálny riaditeľ Národného múzea v Prahe Michal Lukeš.
Šelma z Valča
Doteraz neznámy rod a druh pomenovali Fejfarictis valecensis podľa miesta nálezu a na počesť významného českého paleontológa a popularizátora tohto odboru profesora Oldřicha Fejfara (1931 – 2023).
Šelma z Valča predstavuje spolu s francúzskym rodom Anictis prvých zástupcov mačkovitých šeliem v Európe. Tie sa tu objavili pred približne 34 miliónmi rokov po výraznom globálnom ochladení. V dôsledku toho došlo k poklesu hladín oceánov, čo uľahčilo migráciu týchto predátorov medzi Áziou a Európou.
„Po náleze čeľuste v roku 2017 sa ukázalo, že výskum bude časovo náročnejší, než sa predpokladalo, pretože čeľusť bola veľmi neobvyklá a riešili sme aj problémy s datovaním geologických vrstiev. Výskum zahŕňal jemnú preparáciu a odkrytie druhej strany zubov, ktoré boli skryté v hornine. Podľa morfológie chrupu sme následne zistili, že ide o doteraz neznámy druh mačkovitej šelmy,“ uviedol Boris Ekrt, paleontológ Národného múzea v Prahe. Na výskume pracoval spolu s ďalším paleontológom Národného múzea v Prahe Janom Wagnerom a francúzskym paleontológom Louisom de Bonisom.
Podobné nálezy pochádzajú z Mongolska
Fejfarictis valecensis alebo šelma z Valča sa od rodu Anictis líši značne primitívnym chrupom, ktorý ešte nie je uspôsobený výhradne na lov a konzumáciu mäsitej potravy. Najviac sa jej teda podobajú niektoré nálezy z rovnakého či o niečo staršieho obdobia pochádzajúce až z Mongolska.
„Na základe dochovanej čeľuste nemožno s istotou povedať, ku ktorej z dnes žijúcich skupín šeliem nález z Valča evolučne patrí. Prezrádza nám však niečo o spôsobe života tohto zvieraťa. Charakterom zubov a čeľuste sa Fejfarictis najviac podobá dnes žijúcim cibetkám a práve ony nám môžu poslúžiť ako predobraz tejto starobylej šelmy. Išlo o menšie zviera, ktoré sa živilo aktívnym lovom drobných stavovcov. Určite však neopovrhlo ani rôznymi bezstavovcami či dokonca bobuľami,“ priblížil šelmu paleontológ Jan Wagner.
Fejfarictis valecensis, šelma z Valča, je dôkazom o najstaršej migrácii mačkovitých šeliem do Európy. Taktiež potvrdzuje výskyt drobných foriem šeliem s tendenciou k všežravosti, o prítomnosti ktorých v Európe odborníci doteraz nevedeli.
Unikátny nález si budú môcť návštevníci pozrieť už od tohto júna v prírodovednej expozícii Národného múzea v Prahe Okná do praveku.
Zdroj: TS Národní muzeum
(zh)