Produkcia, spracovanie a skladovanie potravín v stredoveku a včasnom novoveku bolo témou medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku, ktorá sa uskutočnila koncom septembra 2017 vo Zvolene.
Riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre doc. RNDr. Matej Ruttkay, CSc. spolu s Mgr. Marekom Vojtečkom, PhD. prispeli na konferencii témou Produkcia, spracovanie a skladovanie potravín v rurálnom prostredí v stredoveku a včasnom novoveku – stav a perspektívy výskumu na Slovensku.
Prezentovali poznatky o aktuálnom stave výskumu významnej súčasti života stredovekej komunity na území dnešného Slovenska – produkcii, spracovaní a skladovaní potravín. „Posledné desaťročia boli v znamení rozmachu záchranných archeologických výskumov a priniesli obrovský počet objektov, nálezov a informácií aj o živote v stredovekom rurálnom prostredí. Významne sa zlepšili analytické postupy a laboratórne prístrojové vybavenie. Napriek tomu sa naše poznanie predmetnej témy za toto obdobie posunulo vpred iba minimálne. Pri vyhodnocovaní archeologických výskumov sa najviac pozornosti venuje objektom, v ktorých sa potraviny spracovávali, skladovacím objektom a tomu, čo sa v ´skladoch´ uchovávalo. Menšia pozornosť je zacielená na komplexnú analýzu archeobotanického a archeozoologického fondu,“ uviedli.
Napriek tomu počet prác v tejto oblasti začína stúpať, tvrdia odborníci. K ojedinelým príkladom hĺbkovej analýzy podľa nich patrí spracovanie včasnostredovekého nálezového fondu Bajč. „Tu bolo možné určiť sortiment chovaných a lovených zvierat, zameranie a kvalitu chovu, postupný prechod od mäsovej k mliečnej produkcii a pod. Ďalším príkladom je prípadová štúdia zameraná na analýzu a interpretáciu rastlinných makrozvyškov získaných v r. 2005 – 2012 na lokalite Kopčany na ľavobreží rieky Moravy. Žiaľ, stále chýbajú komplexné práce s multidisciplinárnym prístupom.“
Mimo pozornosti podľa odborníkov spravidla ostávajú aj rôzne formy zuhoľnatenej potravy (napr. na dne nádob) a málo sa využíva rozsiahly fond historických prameňov. „Minimálna pozornosť sa doteraz venovala tzv. izotopovým analýzam kostrových pozostatkov a z nich vyplývajúcich možností rekonštrukcie stravy. V krátkej budúcnosti by bolo vhodné cielene budovať základňu mladých interdisciplinárne zameraných bádateľov, na jednej strane zintenzívniť analýzy doteraz nazhromaždených vzoriek a na druhej strane viac tlačiť na zväčšenie objemu kvalitne odoberaných vzoriek a ich urýchlené vyhodnotenie. Vhodnou cestou je zadávanie podobných tém v rámci magisterského a doktorandského štúdia,“ tvrdia doc. RNDr. Matej Ruttkay, CSc. spolu s Mgr. Marekom Vojtečkom, PhD.
V rámci slovenských, prípadne medzinárodných grantových schém bude podľa nich potrebné navrhnúť pilotný projekt na komplexné spracovanie aspoň jednej stredovekej rurálnej lokality, a tak preveriť možnosti rekonštrukcie rastlinnej a živočíšnej produkcie a ekonomiky stredovekej dediny v kontexte s environmentálnymi vzťahmi.
Stravovanie a kuchyne na šľachtických dvoroch v ranom novoveku, to bola téma PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc. vedúcej oddelenia Historického ústavu SAV. Politické a vojenské pomery v 16. storočí podľa nej významne zasiahli do každodenného života obyvateľstva Uhorska. „Šľachta sa postupne udomácňovala v novopostavených pohodlných kaštieľoch, preberala nový, komfortnejší životný štýl, otvorila sa zahraničných vzorom. Napriek tomu si zachovávala a pridržiavala sa aj svojich starých tradícií. Nové trendy sa prejavili v prvom rade vo výstavbe a umiestnení kuchyne, vytvorení pracovno-obslužného krídla v budove kaštieľa, uspôsobeného na funkčnosť, popri tom však dostatočne oddeleného a vzdialeného od obytných priestorov.“
Zároveň dochádza podľa odborníčky k diferenciácii zamestnancov a ich väčšej špecializácii. „V rámci šľachtickej spoločnosti sa vytvára nový model stolovania, etikety, presadzujú sa jemnejšie a kultivovanejšie formy správania sa pri stole. Na dvoroch aristokracie sa objavujú zahraniční kuchári, ale aj nové druhy jedál a nápojov. Nezanedbateľný vplyv na premeny stravovania mala aj dlhodobá osmanská prítomnosť v krajine,“ uzavrela.
*********************************************
Konferenciu spoločne zorganizovalo viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Odborní garanti: doc. RNDr. Matej Ruttkay, CSc. a Mgr. Marek Vojteček, PhD. z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. z Historického ústavu SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ