Podľa najnovších zistení zívanie ovplyvňuje dôležitú tekutinu chrániacu náš mozog.
Vedci zisťujú, aký efekt má zívanie na náš mozog a celé telo. Zdroj: iStock/nensuria
Dôvod zívania všetci veľmi dobre poznáme, väčšinou sa tak deje z únavy, ale aj z nudy. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako tento jav vplýva na naše telo? Nedávna štúdia vedcov z Univerzity Nového Južného Walesu v Austrálii poukazuje na to, že zívanie má nezvyčajný a neočakávaný vplyv na tok tekutiny chrániacej mozog, hoci zatiaľ nie je jasné, aký účinok môže mať táto zmena na fungovanie celého systému. Nové zistenia by nám však mohli pomôcť pochopiť, prečo nielen ľudia, ale aj iné živočíchy zívajú.
Odborníci preskúmali hlavy a krky 22 zdravým dobrovoľníkom, ktorí najskôr zazívali, potom sa zhlboka nadýchli, potlačili zívanie a nakoniec normálne dýchali. Na základe toho zistili, že zívanie a hlboký nádych sprevádzajú podobné mechanizmy. Prekvapilo ich, že zívanie odosielalo mozgovomiechový mok preč z mozgu. Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému, zabezpečuje odbúravanie škodlivých látok a mozog chráni pred nárazmi a otrasmi.
Zívanie vyvolávalo opačný pohyb tejto tekutiny než pri hlbokom nádychu. Nedialo sa to však u všetkých pozorovaných účastníkov výskumu. Napríklad u mužov sa tento jav vyskytoval menej často ako u žien, hoci výskumníci upozorňujú, že to mohlo byť spôsobené aj vplyvom samotného skenera, pomocou ktorého tento jav skúmali.
Každý z nás má vrodený vzorec zívania
Vedci zistili, že oba hlboké nádychy aj samotné zívanie zvýšili tok krvi, ktorá prúdila z mozgu, čo vytvorilo viac priestoru pre prítok čerstvej krvi. Zívanie však nespôsobilo zmenu smeru toku krvi. V počiatočných fázach sa prietok krvi do mozgu zvýši približne o tretinu, čo poskytuje potenciálny dôkaz pre viacero príčin tohto správania.
Nakoniec účastníci výskumu mali rôzne vzorce zívania, ktoré boli špecifické pre každého účastníka a zakaždým sa opakovali. To naznačuje, že každý máme vlastný centrálny generátor vzorov, ktorý určuje, akým spôsobom zívame.
Toto môže podľa autorov výskumu vysvetľovať rozdiely v rôznych spôsoboch zívania medzi jednotlivými účastníkmi, ktorí si však zároveň zachovávajú rozpoznateľný, individuálny vzorec zívania. Odborníci navyše naznačujú, že tieto vzorce zívania si neosvojujeme; sú vrodené.
Ďalšou dôležitou otázkou je aj to, prečo by sa malo zívanie odlišovať od hlbokého nádychu a prečo sa mozgovomiechový mok hýbe odlišne pri zívaní a pri hlbokom nádychu. Jedným z možných vysvetlení vedcov je to, že zívanie zastáva akúsi špecifickú úlohu pri čistení mozgu, ďalšia z teórií hovorí, že ide o akúsi funkciu ochladenia mozgu. Tieto teórie však zatiaľ neboli potvrdené.
Zívanie je podľa všetkého úzko prepojené s mozgom a centrálnou nervovou sústavou. To vysvetľuje aj fakt, že ľudia s väčšími mozgami zívali dlhšie. Momentálne je zívanie aj naďalej pomerne záhadným javom s väčšinou nejasným účelom, hoci ide o správanie, ktoré sa vyskytuje pri mnohých druhov a ktoré je nákazlivé nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi zvieratami. Podľa odborníkov je to vysoko adaptívne správanie, ktoré si však vyžaduje dôslednejší výskum.
Zdroje: Cleveland Clinic, BioRxiv
(RR)
