Rozsiahla kohortová štúdia vyvracia teórie o zvýšenom riziku úmrtia po očkovaní mRNA vakcínami proti covidu.
Vakcína proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com
Časť verejnosti má stále obavy z vedľajších účinkov vakcín na báze mRNA, ktoré boli prvýkrát použité proti vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúcemu ochorenie covid-19. V súvislosti s vakcínami proti covidu je stále v obehu mnoho hoaxov a dezinformácií.
Výsledky kohortovej štúdie z Francúzska, uverejnenej v časopise JAMA Network Open, z radov epidemiologickej skupiny Epi-Phare hovoria v prospech bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19: „Vakcíny na báze mediátorovej RNA (mRNA) proti covidu-19 nezvyšujú dlhodobé riziko úmrtí z akejkoľvek príčiny.“
Riaditeľ Epi-Phare a hlavný autor štúdie Mahmoud Zureik pre francúzsky denník Le Monde vyzdvihol prínos štúdie, ktorá „pomáha ukončiť šírenie dezinformácií o mRNA vakcínach“. „Tým, že sme poskytli dôkazy o neexistencii dlhodobých rizík, pomáhame posilniť dôveru v tieto vakcíny, ale aj v tie, ktoré budú vyvinuté pre iné vírusy a ochorenia.“ O výsledkoch štúdie informuje portál ČT24.
Obrovský objem dát
Tím vedcov vyhodnotil dáta z francúzskeho zdravotného systému z rokov 2021 až 2025. Vedci zahrnuli do štúdie 30 miliónov ľudí. Z toho dostalo od začiatku hromadného očkovania aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu 22,7 milióna osôb, zvyšní ľudia očkovaní neboli. Zaočkovaní dostali vo väčšine prípadov mRNA vakcíny spoločností Pfizer alebo Moderna.
Vedci celkovo vyhodnocovali 41 faktorov. Na základe vytvorených pravidiel sa snažili tiež vylúčiť tie, ktoré by mohli výsledky skresľovať alebo by mohli byť potenciálne zavádzajúce.
Žiadny nárast úmrtnosti u očkovaných
Čo teda zistili? Základný záver je, že úmrtnosť u očkovaných nie je vyššia ako u neočkovaných. V priebehu 4 rokov po prvej dávke vakcíny zomrelo na akúkoľvek príčinu 0,4 percenta očkovaných. Z neočkovaných to bolo 0,6 percenta. Úmrtnosť v skupine neočkovaných tak bola vyššia takmer o polovicu.
„S veľkou istotou môžeme povedať, že očkovanie proti covidu nezvyšuje riziko úmrtia,“ uviedol pre denník Le Monde vedúci štúdie Mahmoud Zureik.
Nižšie riziko úmrtia na vážny priebeh ochorenia covid-19 u očkovaných
Ako sú na tom vakcíny z hľadiska ochrany pred vírusom SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie covid-19? Aj v tomto prípade hovoria podľa vedcov dáta jasne v prospech vakcín a očkovania proti covidu. Očkovaní majú podľa výsledkov štúdie o 74 percent nižšie riziko úmrtia na vážny priebeh ochorenia covid-19.
Dlhodobé a krátkodobé dosahy
Prínos štúdie spočíva tiež v tom, že sa venovala nielen krátkodobým, ale i dlhodobejším dosahom očkovania. „Mali sme solídny prehľad o krátkodobom pomere prínosov a rizík vakcín proti covidu; ich dlhodobý prínos však nebol nikdy študovaný,“ uvádza sa v dokumente.
Najviac vedľajších účinkov sa objavuje krátko po vpichu očkovacej látky, keď sa vyburcuje imunitná reakcia organizmu. Dlhodobé vedľajšie účinky sú vzácne a súvisia s kardiovaskulárnymi problémami, ako je myokarditída alebo perikarditída. Možné zriedkavé vedľajšie účinky však vyvažujú benefity, ktoré očkovanie prináša pre väčšinu populácie.
Obava z turborakoviny sa nepotvrdila
Štúdia tiež vyvracia tvrdenia odporcov očkovania o tom, že vakcíny na báze mRNA akcelerujú, teda zrýchľujú vznik rakovinových nádorov, označovaných skupinou odporcov očkovania ako turborakovina. Naopak, ukázalo sa, že výskyt nádorov u očkovaných dospelých je 769 na jeden milión. U neočkovaných je tento pomer vyšší, predstavuje 853 na milión.
Nedá sa ale povedať, že vakcína proti covidu chráni pred rakovinou. Rozdiel medzi očkovanou a neočkovanou skupinou môže vyplývať z ochranných účinkov vakcín, ale môže byť tiež odrazom demografických a sociálnych rozdielov, ako sú vek alebo socioekonomické zázemie.
Možné skreslenie dát
Vedci sa snažili zohľadniť všetky rôznorodé faktory, ktoré by mohli spôsobiť zavádzajúcu interpretáciu zhromaždených dát. Jedným z faktorov, ktorý vedci sledujú a nemôžu ho úplne vyradiť, je tzv. efekt zdravého dospelého. Ide o to, že osoby, ktoré sa dajú zaočkovať, môžu mať všeobecne lepší zdravotný stav a sociálny profil ako tí, ktorí sa očkovať nedajú. Riziko úmrtia môže byť teda u nich vo všeobecnosti nižšie, a to nezávisle od očkovania. Skreslenie môže nastať aj v opačnom prípade, keď sa ľudia so zlým zdravotným stavom vakcinácii skôr vyhýbajú.
Podľa autorov ale údaje zozbierané v rámci štúdie vo všeobecnosti pochádzajú od starších ľudí, ktorí mali tendenciu trpieť viacerými komorbiditami, ako sú obezita a chronické ochorenia. Tie sa obyčajne spájajú so zvýšeným rizikom úmrtia. Rozdielne výsledky možno podľa nich čiastočne vysvetliť tým, že očkované osoby bývajú socioekonomicky lepšie situované.
Zdroj: ČT24, JAMA Network Open
(zh)
