Výskumu zvieratníkového svetla sa venoval počas svojich univerzitných štúdií aj astrofyzik a gitarista skupiny Queen Brian May.
Kužeľ zvieratníkového svetla siaha až k oblúku Mliečnej cesty v marci 2020, jasný objekt je planéta Venuša. Na obzore však žiari rušivé žlté umelé osvetlenie. Autor: Petr Horálek
Ako informuje v tlačovej správe astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek zo Sliezskej univerzity v Opave, už v týchto dňoch až do 20. marca 2026 môžeme na oblohe pozorovať pôsobivý jav, takzvané zvieratníkové alebo zodiakálne svetlo. Najlepšie ho vidno tam, kde je čistý vzduch a minimum umelého osvetlenia.
Najlepšie obdobie na pozorovanie
Práve teraz nastáva z našich zemepisných šírok ideálne obdobie na pozorovanie zvieratníkového svetla. V čase okolo rovnodennosti, teda na jar večer po súmraku nad západným obzorom a na jeseň, naopak, na východe ráno pred svitaním, sú najlepšie obdobia na jeho pozorovanie. V tomto čase totiž rovina ekliptiky v našich zemepisných šírkach zviera s obzorom najväčší uhol, čiže svetlo je najviac naklonené k obzoru.
Zvieratníkové svetlo v období okolo jarnej rovnodennosti
V období okolo jarnej rovnodennosti ho môžeme pozorovať približne hodinu po západe Slnka nad západným obzorom ako neostrý biely kužeľ svetla tiahnuci sa od obzoru do výšky až 60°, kde sa nachádza hviezdokopa Plejády v súhvezdí Býka. V smere zvieratníkového svetla môžeme pozorovať aj jasnú planétu Venušu.
Najlepšie obdobie na pozorovanie zvieratníkového svetla potrvá približne do 20. marca, keď nastane jarná rovnodennosť. Po tomto dátume už bude pozorovanie rušiť svit Mesiaca, ktorý zodiakálne svetlo prežiari. Po zotmení nevysoko nad obzorom, presnejšie v najjasnejšej časti belavého kužeľa, nájdeme i planétu Venušu. Vysoko nad južným obzorom v súhvezdí Blížencov možno pozorovať výraznú planétu Jupiter.
Zvieratníkové svetlo budeme môcť pozorovať ešte aj v apríli, konkrétne od 3. do 19. apríla, jeho sklon sa však bude voči obzoru pomaly zmenšovať a podmienky na pozorovanie budú horšie.
Brian May a výskum zvieratníkového svetla
Vedeckému výskumu tohto úkazu sa venoval počas svojich univerzitných štúdií aj Brian May, astrofyzik známy ako gitarista skupiny Queen.
O zvieratníkovom svetle začal písať dizertačnú prácu počas štúdia na Imperial College London na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. V práci sa zaoberal rôznymi rýchlosťami častíc v prašnom disku, ktorý spôsobuje zvieratníkové svetlo vďaka rozptylu slnečného žiarenia. S nastupujúcou popularitou skupiny Queen zostávalo málo času na štúdium, ktoré nakoniec prerušil. Vrátil sa k nemu až po viac ako 30 rokoch. V roku 2007 prácu aktualizoval a úspešne obhájil doktorát. V súčasnosti sa Brian May venuje popri hudbe aj astrofyzike, popularizácii vesmíru a ochrane životného prostredia. V roku 2024 v rámci festivalu vedy a umenia Starmus, ktorý založil spolu s astrofyzikom Garikom Israelianom, navštívil aj Bratislavu.
Zľava Jean-Michel Jarre, Brian May a Garik Israelian počas pondelkovej tlačovej konferencie pri príležitosti otvorenia festivalu STARMUS VII. Autor: Zuzana Šulák Hergovitsová
Čo je zvieratníkové svetlo?
Zvieratníkové alebo zodiakálne svetlo je slnečné svetlo rozptýlené na časticiach medziplanetárnej hmoty v rovine ekliptiky našej slnečnej sústavy. Častice s rozmermi rádovo od 0,001 do 0,1 milimetra pochádzajú predovšetkým z chvostov komét či z rozdrvených meteoroidov.
Keďže sú rozprestreté najmä v rovine ekliptiky (rovine, v ktorej leží dráha Zeme), premieta sa nám svetelný kužeľ na oblohu do zvieratníkových alebo zodiakálnych súhvezdí. Odtiaľ teda pochádza jeho názov. V oblastiach blízko rovníka je zodiakálne svetlo pozorovateľné po celý rok, pretože nikdy nezviera s obzorom taký malý uhol, aby zanikalo nízko nad obzorom.
Zvieratníkové svetlo (svetlý kužeľ uprostred) a jasná Venuša na mozaike zo severnej a z južnej pologule.
Foto: Peter Horálek a Juan Carlos Casado.
Z histórie pozorovaní
Zvieratníkové svetlo fascinovalo ľudí odnepamäti. Nezvyčajný a neostrý kužeľ svetla žiariaci spoza obzoru na inak hviezdami posiatej oblohe, ktorý je viditeľný po súmraku nad západným obzorom či, naopak, pred svitaním na východe, nemal dlhé roky jasné vedecké vysvetlenie. S ním pravdepodobne prišiel ako prvý až známy taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini, ktorý v roku 1683 spomenul teóriu o rozptyle slnečného svetla na časticiach prachu.
Iné zdroje tvrdia, že za vysvetlením javu stojí švajčiarsky matematik Nicolas Fatio de Duillier, ktorý publikoval svoje práce len o rok neskôr, čiže v roku 1684. Tak či onak, iba o tri storočia neskôr prišla éra pokročilej fotografie a prvé relatívne pekné snímky kužeľa zodiakálneho svetla boli na svete. Žiaľ, nadmerný škodlivý svetelný smog z miest spôsobil postupné zhoršenie javu z mnohých miest na celom svete.
Zdroj: TS Sliezska univerzita Fyzikálneho ústavu
(zh)
