Tieto najväčšie ozubené zvieratá na svete komunikujú prostredníctvom zaujímavých zvukov a signálov, ktoré sa šíria vodou.
Najväčšie zubaté predátory komunikujú medzi sebou skutočne špecificky. Zdroj: iStock/Stanislav Stelmakhovich
Tak na Zemi, ako aj hlboko pod hladinou oceánu prebiehajú rozhovory. Nejde o slová, ale o zvukové signály ozývajúce sa vodou. Tieto zvuky patria okrem iných i vorvaňom tuponosným, najväčším zubatým predátorom na Zemi. Už desaťročia sa ich komunikácia vníma ako súbor klikajúcich zvukov. Zdá sa však, že môže byť oveľa sofistikovanejšia a môže pripomínať fonetickú abecedu.
Vorvane komunikujú pomocou krátkych sekvencií kliknutí známych ako kody (z anglického codas). Každá koda je zvuk pozostávajúci z niekoľkých jednotlivých kliknutí, zvyčajne 3 až 40, usporiadaných v určitom rytme. Tieto signály sa šíria vodou a dajú sa zaznamenať na veľké vzdialenosti. Zvuky vorvaňov pripomínajú mechanické ťukanie alebo Morseovu abecedu. Skupiny veľrýb si ich často vymieňajú pri socializácii blízko hladiny alebo medzi dlhými ponormi pri hľadaní potravy.
Pozrite si
Vedci vedia, že niektoré kody vyjadrujú informácie o identite jedinca. Rôzne rodiny veľrýb majú dokonca svoje vlastné charakteristické vzory kod, ktoré sa podobajú dialektom. Na prvý pohľad sa repertoár kod vorvaňov zdá obmedzený, okolo niekoľkých stoviek rozpoznateľných vzorov na celom svete. Vzhľadom na komplexný spoločenský život veľrýb – život v úzko prepojených rodinných skupinách či spolupráca počas lovu – sa tento súbor signálov zdal byť príliš jednoduchý.
Po analýze niekoľkých tisícov nahrávok vorvaňov v Karibiku sa zistilo, že každá koda obsahuje viacero variácií. Namiesto toho, aby boli kody identickými signálmi, môžu byť modifikované niekoľkými spôsobmi. Vedci identifikovali štyri hlavné znaky, ktoré formujú všetky kody:
- rytmus – časové intervaly medzi kliknutiami,
- tempo – rýchlosť alebo trvanie celej sekvencie,
- rubato – postupné naťahovanie alebo skracovanie rytmu,
- ornamentácia – pridanie ďalšieho kliknutia do sekvencie.
Uvedené znaky sa kombinujú rôznymi spôsobmi a vytvárajú oveľa výraznejšie signály. Táto kombinácia prvkov znamená, že základný vzor môže generovať mnoho variácií – podobne ako hudobné noty usporiadané do rôznych melódií.
Zaujímavým znakom je rubato, termín prevzatý z hudby. V hudbe označuje rubato expresívne zmeny tempa, kde hudobník jemne zrýchľuje alebo spomaľuje rytmus. Výskumníci zistili, že vorvane robia niečo podobné. Keď jedna veľryba vydá kodu s mierne natiahnutým alebo so skráteným rytmom, blízke veľryby niekedy upravia svoje vlastné kody tak, aby zodpovedali zmene. To naznačuje, že veľryby na seba dynamicky reagujú, čo sa dá opísať ako akustický rozhovor.
Vorvane zrejme používajú rôzny súbor zvukov. Zdroj: iStock/THIERRY EIDENWEIL
Keď výskumníci skúmali, ako sa kombinujú tieto hlavné znaky, uvedomili si, že komunikačný systém veľrýb môže fungovať podobne ako fonetická abeceda. V ľudských jazykoch sa malý súbor zvukov, ako sú spoluhlásky a samohlásky, môže kombinovať a tvoriť nespočetné množstvo slov.
Vorvane pravdepodobne používajú podobný princíp. Ich kody sú zostavené z kombinácií základných akustických znakov, ktoré spolu vytvárajú rozsiahly repertoár zvukových signálov.
Tento druh kombinatorického systému je v živočíšnej ríši zriedkavý. Väčšina zvieracích signálov má špecifický význam, ako sú napríklad poplašné alebo páriace volania. Ľudský jazyk, naopak, používa kombinácie nezmyselných zvukov na generovanie obrovskej škály možných správ.
Moderné výskumné projekty čoraz viac využívajú strojové učenie a umelú inteligenciu na analýzu rozsiahlych zbierok podvodných nahrávok. Jedným z ambicióznych projektov je Iniciatíva pre preklad veľrýb, ktorej cieľom je aplikovať techniky pôvodne vyvinuté na spracovanie ľudského jazyka. Systémy umelej inteligencie už dokážu klasifikovať rôzne typy kod a odhaliť jemné variácie v ich štruktúre.
Súčasný výskum sa zameriava predovšetkým na štruktúru – ako sú zvuky organizované –, nie na to, čo znamenajú. Objav kombinatorického komunikačného systému však naznačuje, že vorvane môžu mať komunikáciu podobnej komplexnosti, ako je ľudská.
Zdroje: Nature, National Geographic
