Dnes mnohí ľudia čítajú texty z obrazoviek rôznych zariadení, ako sú čítačky kníh, tablety, telefóny či notebooky. Klasické papierové knihy však stále ponúkajú obrovské výhody.
Moderná dilema čitateľa: Je pre náš mozog skutočne rozdiel, či otáčame papierovú stranu alebo listujeme na digitálnom displeji? Zdroj: iStock.com/urfinguss
Čitatelia beletrie aj odbornej literatúry v knihách nachádzajú niečo nenahraditeľné.
Kniha slúži mozgu ako mentálna mapa
Náš mozog vníma písmená ako fyzické objekty. Papierová kniha mu poskytuje jasnú mentálnu mapu. Zrakom vnímame ľavú a pravú stranu textu. Cítime hrúbku prečítaných strán v jednej ruke. Otáčanie strán funguje ako zanechanie stôp na ceste. Mozog si takto vytvára spoľahlivý vizuálny register.
Mnohí čitatelia si vďaka tomu ľahšie spomenú na umiestnenie dôležitej informácie. Pri beletrii nám táto orientácia pomáha lepšie pochopiť chronológiu deja. Čitateľ sa tak hlbšie ponorí do samotného príbehu. Obrazovky túto dôležitú orientáciu narúšajú. Rolovanie textu našu myseľ mätie.
Príbeh v papierovej knihe má svoje pevné miesto. Pre detský mozog je tak ľahšie uchopiteľný, zrozumiteľnejší a ľahšie sa k nemu v spomienkach vracia. Zdroj: iStock.com/evgenyatamanenko
Papier prináša hlbšie porozumenie
Čitatelia rozumejú textu z papiera oveľa lepšie. Výskumy potvrdzujú šesťnásobne až osemnásobne lepšie výsledky. Pri digitálnom čítaní mozog prepína do takzvaného plytkého režimu. Ľudia texty na obrazovkách často iba rýchlo skenujú. Strácame tak schopnosť hlbokého a sústredeného premýšľania.
Tento jav vedci nazývajú hypotéza plytkosti. Na obrazovkách čítame rýchlejšie a menej pozorne. Papier nás, naopak, podvedome núti spomaliť a vnímať obsah. Milovníci románov si vďaka tomu lepšie predstavia opísané postavy a svety.
Pozrite si
Obrazovky nadmerne vyčerpávajú myseľ
Čítanie z tabletu náš mozog viac vyčerpáva. Posúvanie textu na displeji spotrebúva našu pracovnú pamäť. Mozog musí sledovať text aj samotný pohyb prsta. Priame svetlo z displejov navyše rýchlo unavuje oči. Deti pri bežných obrazovkách vykazujú omnoho vyššiu kognitívnu záťaž. Ich mozgové vlny ukazujú preukázateľne slabšie sústredenie.
Čítačky e-kníh predstavujú v tomto smere zlatú strednú cestu. Využívajú technológiu elektronického atramentu a text na nich neskrolujeme. Vďaka tomu nesvietia priamo do očí a vyvolávajú menšiu zrakovú únavu. Zároveň to však predsa len stále nie sú fyzické knihy. Chýba im totiž skutočná hrúbka, váha a možnosť fyzicky listovať. Mozog tak prichádza o dôležité hmatové vnemy a priestorový prehľad.
Modré svetlo z tabletu potláča tvorbu spánkového hormónu melatonínu. Mozog dieťaťa tak nedostane signál na odpočinok a pred spaním sa nemusí správne vypnúť. Zdroj: iStock.com/SeventyFour
Zmysly a emócie idú ruka v ruke
Fyzický dotyk zohráva pri čítaní kľúčovú rolu. Váha knihy a štruktúra papiera obohacujú náš zážitok. Šušťanie strán a vôňa papiera stimulujú naše zmysly. Rôzne štúdie potvrdzujú, že hmatové vnemy výrazne posilňujú emocionálnu väzbu k príbehu. Držanie skutočnej knihy v rukách vyvoláva v ľuďoch pocit nostalgie. Fyzický kontakt s textom čitateľom pomáha intenzívnejšie prežívať osudy hrdinov. Čítačky a tablety tento jedinečný pocit nedokážu napodobniť.
Mnoho ľudí v dnešnej dobe digitalizácie aj tak radšej siaha po fyzických knihách. Papierová forma totiž nášmu mozgu poskytuje dokonalý priestor na sústredenie, lepšie zapamätanie a intenzívnejší čitateľský zážitok. Hmatové vnemy a priestorový prehľad o texte nám pomáhajú efektívnejšie a kvalitnejšie vstrebať informácie. Technológie nám určite prinášajú obrovské pohodlie a dostupnosť. Pre hlboké porozumenie a radosť však papier jasne víťazí. Stará dobrá kniha predstavuje pre mozog ideálne prostredie.
U dospelých ľudí až tak veľmi nezáleží na tom, či človek uprednostní fyzické knihy, čítačky alebo obrazovky digitálnych zariadení. Každý sa rozhoduje podľa vlastných preferencií. Najdôležitejšie zostáva vždy samotné čítanie. Pravidelný kontakt s textom totiž rozvíja ľudskú myseľ, obohacuje slovnú zásobu a chráni duševné zdravie.
Zdroje: Scientific American, Educational Research Review, The Guardian, Psychology Today
(KAM)
