Francúz Louis Pasteur zachránil vakcináciou proti besnote 9-ročného chlapca, ktorého pohrýzol besný pes.
Portrét Louisa Pasteura a vakcína. Zdroj portrétu: Wikimedia. Zdroj fotografie: iStock.com/Mr. Ilkin
Francúzsky chemik a biológ Louis Pasteur (1822 – 1895) – zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie – vynašiel pasterizáciu a tiež objasnil fermentačný proces. Za jeho najväčší prínos sa považuje vyvinutie účinnej vakcíny proti besnote. Okrem vakcíny proti besnote ochránil ľudstvo aj pred dvoma ďalšími smrteľnými chorobami – antraxom a cholerou.
Dnes sa však budeme venovať len prvému zo spomínaných ochorení, keďže si pripomíname 140 rokov od prvého použitia vakcíny proti besnote. Dňa 6. júla 1885 Louis Pasteur a jeho kolegovia podali prvú zo 14 denných dávok suspenzie obsahujúcej postupne inaktivovaný vírus besnoty 9-ročnému Josephovi Meisterovi z Alsaska, ktorého dva dni predtým viackrát pohrýzol besný pes.
Tento deň sa do dejín medicíny zapísal ako „začiatok novej epochy“ a modernej éry imunizácie, ktorú takmer 100 rokov predtým predpovedal lekár Edward Jenner.
Obávaná besnota
Pasteur sa prirodzene zaujímal o infekčné choroby, o ktorých predpokladal, že ich príčinou sú mikroorganizmy. Pred vakcínou proti besnote vyvinul vakcíny proti slepačej cholere (1879) a antraxu (1881). Tieto úspechy ho povzbudili k výskumu ďalších ochorení vrátane besnoty.
Na vakcíne proti besnote Pasteur neúnavne pracoval päť rokov. A prečo ho zaujímala práve besnota? V 19. storočí bola besnota obávanou chorobou s bolestivým priebehom, ktorá sa končila smrťou.
Pre príznaky ako hyperaktívne správanie, neprimerané slinenie a hryzenie, ktoré sprevádzajú pokročilú fázu ochorenia, boli chorí niekedy vnímaní ako posadnutí diablom, čo sa odrazilo aj v názvosloví (napr. bes = démon, zúrivosť). Po spomínanej excitačnej fáze nasleduje paralytický charakter (ochrnutie). Chorý v priebehu pár dní zomiera v dôsledku poruchy funkcie dýchacieho systému.
Grafika zobrazujúca Louisa Pasteura v laboratóriu. Zdroj: iStock
Vývoj vakcíny proti besnote
Pasteur správne predpokladal, že pôvodca ochorenia sa nachádza v centrálnom nervovom systéme, v mieche a mozgu. Aby si svoju domnienku potvrdil, skúmal sliny a tkanivá besných zvierat.
Odobral tkanivo z mozgu psa, ktorý uhynul na besnotu, a spracoval ho. Následne suspenziou infikoval niekoľkých králikov, ktoré potom uhynuli na ochorenie. V priebehu ďalších pokusov s prenosom sa mu podarilo udržať podozrivý patogén virulentný počas viac než 100 opakovaní. Tým sa definitívne dokázalo, že pôvodca besnoty napáda nervový systém.
Vzorky z mŕtvych zvierat následne sušil na vzduchu. Po niekoľkých dňoch sušenia sa vírus v tkanive postupne oslaboval. Pasteur tak získal oslabenú infekčnú suspenziu z vysušenej miechy infikovaného králika, ktorú v systematických intervaloch a dávkach aplikoval svojim laboratórnym psom. Psy zostali voči chorobe imúnne.
Vľavo Louis Pasteur na fotografii slávneho Paula Nadara z roku 1895, vpravo grafika Alexisa Lemaistra z roku 1896. Zdroj: Wikimedia Commons
Osudný 6. júl 1885
Napriek úspešným testom na zvieratách sa Pasteur zdráhal otestovať vakcínu na ľuďoch. Dôvodom bolo aj to, že nebol lekár. Nakoniec ho okolnosti primäli, aby ju na človeku použil. Keď ho 6. júla 1885 v Paríži vyhľadala matka s pohryzeným synom, rozhodol sa konať. Konzultoval s lekármi Alfredom Vulpianom a Jasquom-Josephom Grancherom, či chlapca očkovať. Obaja to odporúčali.
Malý Joseph dostal postupne v priebehu 10 dní 14 injekcií so zvyšujúcou sa virulenciou. Besnota sa u neho nakoniec nerozvinula. Chlapec prežil a 25. augusta 1885 sa mohol vrátiť domov do Alsaska.
O dva mesiace neskôr Pasteur zverejnil informácie o vyliečení malého pacienta a spôsobil tým senzáciu. Meisterova liečba sa dodnes považuje za míľnik v dejinách medicíny.
Pasteura začali vyhľadávať ľudia z celého sveta. Dary a finančné prostriedky mu umožnili založiť vlastný inštitút. Pasteurov inštitút (Institut Pasteur) je dodnes vedúcou biomedicínskou inštitúciou vo Francúzsku. Samotný Pasteur je vo Francúzsku považovaný za národného hrdinu.
Pozrite si
Besnota je smrteľná aj v súčasnosti
Hoci už dnes besnota nie je taká rozšírená ako kedysi, aj v súčasnosti sa zriedkavo vyskytujú jej prípady. Najčastejšími prenášačmi sú psy, mačky, líšky a netopiere. Príznaky ochorenia sa u človeka môžu objaviť do 10 dní, ale i o niekoľko mesiacov od poranenia zvieraťom.
Aj dnes ide o ochorenie, ktoré sa končí smrťou. Jedinou záchranou je včasná imunizácia. V prípade pohryznutia cudzím alebo podozrivým zvieraťom je preto dôležité vždy vyhľadať lekára.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v tejto súvislosti píše: „Bezprostredne po uhryznutí podozrivým zvieraťom je veľmi dôležité rýchle lokálne ošetrenie rany. Odporúča sa vymytie rany veľkým množstvom vody a mydla niekoľko minút s následnou aplikáciou 70-percentného alkoholu, prípadne jódového roztoku. Dôležité je vyhľadať lekára, ktorý aplikuje očkovaciu látku proti besnote spolu s antirabickým sérom. Na prevenciu ochorenia je dôležité aplikovať tieto látky čo najskôr od pohryznutia zvieraťom. V mnohých krajinách, ktoré majú problém s besnotou, je však nedostatok špecifických vakcín a imunoglobulínu proti besnote. Preto sa odporúča radšej vyhýbať sa kontaktu s neznámymi alebo uhynutými zvieratami.“
Zdroj: VND (1, 2), Deutsches Patent- und Markenamt, DEUTSCHE ÄRZTEBLATT, ÚVZ SR
(zh)
