Zaujíma vás, či sa dá rozpoznať demencia skôr, než sa naplno prejaví? Pri týchto piatich znakoch by ste mali spozornieť.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Jacob Wackerhausen
Štúdie naznačujú, že jedinečné jemné znaky na tvári – najmä v očiach, ušiach a ústach – môžu pomôcť poukázať na začínajúcu sa demenciu desaťročia pred lekárskymi vyšetreniami.
Demencia je definovaná skupina stavov, ktoré spôsobujú stratu pamäti, reči, riešenia problémov a iných kognitívnych schopností, ktoré sú dostatočne závažné na to, aby narúšali každodenný život. Najbežnejšou formou je Alzheimerova choroba.
Neexistuje žiadny test na zistenie tohto stavu, čo znamená, že lekári sa spoliehajú na kombináciu vyšetrení, testov a skenov. Zatiaľ čo sa všeobecne za prvý príznak demencie považuje zábudlivosť, existujú určité skoršie príznaky na tvári, ktoré môžu signalizovať kognitívny pokles.
1. Zmenšenie spánkového svalu
Dramatický pokles hmoty spánkového svalu môže byť jedným z najľahšie rozpoznateľných príznakov demencie. Výskumníci z Johns Hopkins Medical Institutions zistili, že tí, ktorí mali menšie spánkové svaly, mali o 60 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie.
Kostrové svalstvo tvorí približne jednu tretinu celkovej telesnej hmotnosti človeka a ľudia nad 50 rokov strácajú každý rok jedno percento až dve percentá svalovej hmoty. Sarkopénia – typ úbytku svalov – však môže spôsobiť rýchlu slabosť tvárových svalov a zmenšovanie spánkových svalov na čele.
Vo svojej analýze výskumníci merali spánkové svaly 621 ľudí pomocou magnetickej rezonancie a výsledky ukázali, že 131 z nich malo veľké svaly, zatiaľ čo 488 malo malé spánkové svaly. Týchto ľudí sledovali 5,8 roka a prišli na to, že tí, ktorí stratili najviac spánkových svalov, mali výrazne zvýšené riziko vzniku demencie. Profesorka Marilyn Albertová, spoluautorka štúdie, povedala: „Zistili sme, že starší dospelí s menšími kostrovými svalmi majú približne o 60 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie, keď sa zohľadnia ďalšie známe rizikové faktory.“
Pozrite si
2. Nadmerné vrásky okolo očí
Podľa akademikov by mohol byť nárast vrások okolo očí ďalším skorým príznakom demencie. Skupina výskumníkov v štúdii, publikovanej v časopise Alzheimer’s Research and Therapy v novembri 2024, uviedla, že vrásky na tvári v blízkosti očí sú spojené s kognitívnym poškodením. V dôsledku toho mali ľudia s väčším počtom týchto vrások 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku tohto poškodenia, ktoré je predzvesťou demencie.
Vedci uviedli, že subjektívne aj objektívne starnutie tváre môže byť indikátorom kognitívneho poklesu a rizika demencie u starších dospelých. Vo výsledkoch štúdie zistili, že vnímaný vek tváre bol spojený s vysokým rizikom kognitívneho poškodenia a demencie.
3. Katarakta (šedý zákal)
Štúdia, publikovaná v British Journal of Ophthalmology, naznačuje, že ľudia trpiaci vekom podmienenou makulárnou degeneráciou (VPMD), kataraktou a očnými ochoreniami súvisiacimi s cukrovkou majú oveľa vyššie riziko demencie.
Výskumný tím zhromaždil informácie o približne 12 000 dospelých vo veku 55 až 73 rokov a sledoval u nich prípady demencie a očných ochorení súvisiacich s vekom približne 15 rokov. Prišli na to, že ľudia s vekom podmienenou makulárnou degeneráciou, čo je ochorenie postihujúce centrálnu časť sietnice, mali o 26 percent vyššie riziko vzniku demencie. Okrem toho bolo riziko demencie o 11 percent vyššie u ľudí s kataraktou (so šedým zákalom) a až o 61 percent vyššie u tých, ktorí trpeli diabetickou retinopatiou (DRED).
Štúdia tiež zistila, že tí, ktorí mali dve očné ochorenia, mali vyššie riziko demencie ako tí, ktorí mali iba jedno. Okrem toho, ľudia, ktorí mali aspoň dve očné ochorenia a ochorenia, ako je cukrovka, srdcové choroby, mozgová príhoda alebo depresia, mali takmer trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie.
Profesorka Eef Hogervorstová z Univerzity v Loughborough, ktorá sa na štúdii nezúčastnila, pre denník The Guardian uviedla, že príčinou môže byť aj strata zraku. Ľudia, ktorí používajú oči menej, majú totiž znížený prietok krvi do mozgu, čo môže prispievať k rozvoju demencie.
4. Zvýšená strata sluchu
Ďalším kľúčovým ukazovateľom demencie je náhla strata sluchu. Podľa Alzheimerovej spoločnosti môže neschopnosť porozumieť zvukom a reči spôsobiť, že mozog pracuje ťažšie. To spôsobuje, že mozog vynakladá viac úsilia, čo môže viesť k zmenám v mozgu, ktoré ovplyvňujú našu pamäť a naše myslenie.
Charitatívna organizácia tiež varuje, že ľudia trpiaci problémami so sluchom sa môžu s väčšou pravdepodobnosťou stiahnuť zo sociálnych situácií a časom sa izolovať.
Sociálna izolácia je známa ako rizikový faktor demencie. Hoci neexistuje jasná súvislosť medzi stratou sluchu a demenciou, spoločnosť odhaduje, že zhoršený sluch je skorým príznakom demencie.
5. Opary na ústach
Opary na perách môžu byť tiež varovným signálom demencie. Tím výskumníkov z Uppsalskej univerzity vo Švédsku odhalil súvislosť medzi vírusom spôsobujúcim opary a vírusom herpes simplex-1 (HSV-1) so zvýšeným rizikom demencie.
Odborníci sledovali viac ako tisíc Švédov vo veku nad 70 rokov počas pätnástich rokov. Po skončení štúdie sa v prípade približne jedenástich percent účastníkov rozvinula demencia. Herpetický vírus HSV-1, ktorý spôsobuje opary, mal pritom takmer každý deviaty z desiatich ľudí s demenciou a 82 percent v skupine bez nej. Rozdiel je síce malý, no podľa autorov môže naznačovať, že opakujúce sa infekcie herpesom môžu u niektorých ľudí zvyšovať riziko vzniku demencie – najmä v kombinácii s genetickými faktormi.
Vedci zatiaľ presne nevedia, prečo by mohli byť tieto dve ochorenia prepojené, no existuje zaujímavá hypotéza. Vírus herpesu totiž zostáva po prvotnej infekcii v nervovom systéme po celý život. Občas sa znovu aktivuje a vyvolá menšie „vzplanutie“, ktoré môže spôsobiť zápal v nervovom tkanive a poškodzovať jemné bunky mozgu. Dlhodobé, opakované zápaly tak môžu postupne viesť k zmenám spojeným s demenciou – napríklad k strate pamäti, úbytku mozgového tkaniva či zmätenosti.
Zdroj: RSNA, Alzheimer’s Research and Therapy, Health Harvard Publishing, Alzheimer’s Society, Uppsala Universitet
(LDS)
