Nová štúdia odhalila, ako môžu rôzne typy narcizmu ovplyvňovať morálku a výkonnosť celého tímu počas súťaží či hier.
Odborníci sa zamerali na dve stránky narcizmu – obdiv (šarm, sebavedomie, vodcovské schopnosti) a rivalitu (defenzívnosť, súťaživosť). Zdroj: iStock/
Výskumníci pomocou experimentov sledovali, ako grandiózny narcizmus, teda prehnané presvedčenie, že je človek múdrejší, odvážnejší a schopnejší ako všetci ostatní, ovplyvňuje spoluprácu v tíme. Vedci využili obľúbené únikové hry, pričom do nich umiestnili stovku dobrovoľníkov a sledovali reakcie účastníkov, keď budú musieť v obmedzenom čase spojiť sily, aby vyriešili hádanky a rébusy.
„Hoci sa to realizovalo v zábavnom spoločenskom prostredí, tímy museli budovať dôveru, hovoriť si nápady a spoločne plánovať, aby splnili úlohy,“ vysvetlil doktor Reece Bush-Evans, docent psychológie na anglickej Bournemouthskej univerzite, ktorý štúdiu viedol. „Presne tieto zručnosti sú potrebné na dosiahnutie úspechu v reálnych tímoch. Naše výsledky ukázali, že keď sa jedna osoba domnieva, že je lepšia ako jej spoluhráči, môže to poškodiť dynamiku tímu a viesť k neúspechu.“
Rivalita škodí výkonu a charizma čoskoro vyprchá
Doktor Reece Bush-Evans a jeho tím identifikovali medzi účastníkmi dve odlišné formy narcizmu: narcistické obdivovanie, pri ktorom sú jednotlivci šarmantní, sebavedomí a priťahuje ich pozornosť, a narcistické súperenie, pri ktorom sú ľudia bojovní, súťaživí a rýchlo odmietajú nápady ostatných alebo sa urazia.
Pred hrou a po nej museli hráči ohodnotiť sami seba aj ostatných podľa vlastností, ako sú sympatickosť, empatia a sebavedomie. To psychológom umožnilo zachytiť nielen to, ako vnímajú narcistickí ľudia sami seba, ale aj to, ako ich vníma okolie. „Zmerali sme tiež dve stránky narcizmu, konkrétne obdiv (šarm, sebavedomie, vodcovské schopnosti) a rivalitu (defenzívnosť, súťaživosť). Nakoniec sme sledovali, ako dobre tímy spolupracovali, koľko konfliktov vzniklo a ako úspešné boli, nielen ako úspešné sa cítili, ale z koľkých miestností naozaj unikli,“ vysvetľuje psychológ.
Výsledky priniesli prekvapivé zistenia. Tímy s vyššou mierou narcizmu vykazovali výrazne menšiu súdržnosť a v únikovej miestnosti dosahovali horšie výsledky.
„Zistili sme, že súťaživí účastníci a rivali mali vyššiu tendenciu ignorovať alebo odmietať nápady svojich spoluhráčov, neposkytli im dôležité informácie a považovali túto skúsenosť za frustrujúcu. To narušilo tímovú súdržnosť, ktorá bola potrebná na splnenie úlohy,“ vysvetlil doktor Bush-Evans.
Naopak, narcistické obdivovanie zdanlivo nepomáhalo ani neškodilo výkonu, hoci títo jednotlivci boli v priebehu úlohy svojimi spoluhráčmi čoraz viac vnímaní ako menej pracovití a arogantnejší. „Ich charizma mohla spočiatku na ich kolegov zapôsobiť, to sa však vytratilo, keď neboli v tíme vôbec užitoční,“ dodáva výskumník.
Záver je podľa nich jednoduchý – prehnané ego robí z týchto osobností nepríjemných ľudí, ale predovšetkým narúša kolektívne puto, ktoré je nevyhnutné na splnenie akejkoľvek zložitejšej úlohy založenej na spolupráci.
Psychológovia veria, že tieto poznatky sú relevantné nielen pre sociálne prostredie, ale aj pre moderné pracoviská. Podľa psychológa sa prvotné sebavedomie a šarm dajú ľahko zameniť za kompetentnosť. Táto štúdia poukazuje na to, že tieto vlastnosti môžu v konečnom dôsledku skôr tímu uškodiť. Veď aj zo štúdie vyplýva, že najúspešnejšími tímami boli tie, ktoré spolupracovali najviac.
„Náš výskum ukazuje, že nesprávny druh sebavedomia môže podkopávať dôveru, kreativitu a výkonnosť. V čase, keď organizácie v dôsledku pandémie a práce na diaľku prehodnocujú vedenie a tímovú prácu, stojí za to si položiť otázky Uprednostňujeme charizmu pred spoluprácou? Hrajú naši tímoví hráči v skutočnosti sami za seba?“
Tieto otázky si musia, samozrejme, zodpovedať zamestnávatelia, autori práce ale radia, že riešením nie je odsunúť sebavedomých ľudí na vedľajšiu koľaj. „Riešením je oceniť dobrých poslucháčov rovnako ako dobrých rečníkov. Vedúci pracovníci, ktorí oceňujú iba asertivitu, riskujú, že namiesto spolupráce podporia rivalitu,“ dodávajú výskumníci.
Zdroj: phys.org
(RR)
