Len jedna krajina zo skúmaných 186 krajín dokáže nasýtiť svoje obyvateľstvo bez dovozu potravín.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: alexis84
Štúdia, publikovaná v časopise Nature Food, skúmala, ako dobre dokáže každá krajina uživiť svoje obyvateľstvo v siedmich potravinových skupinách: ovocie, zelenina, mliečne výrobky, ryby, mäso, rastlinné bielkoviny a škrobové základné potraviny.
Ukázalo sa, že 65 percent krajín sveta nadmerne produkuje mäso a mliečne výrobky v porovnaní s potravinovými potrebami vlastnej populácie.
Guyana. Zdroj: Koláž – iStock/PeterHermesFurian; flags
Jediný sebestačný štát
Guyana nachádzajúca sa v Južnej Amerike je jedinou krajinou, ktorá sa môže pochváliť úplnou sebestačnosťou, zatiaľ čo Čína a Vietnam tesne za ňou dokážu vyrobiť dostatok potravín v šiestich zo siedmich potravinových skupín. Len jedna zo siedmich testovaných krajín bola hodnotená ako sebestačná v piatich alebo vo viacerých kategóriách.
Zároveň existuje celosvetový nedostatok rastlín bohatých na živiny, pričom menej ako polovica krajín zapojených do štúdie produkovala dostatok rastlinných bielkovín (fazuľa, cícer, šošovica, orechy a semená) alebo škrobových sacharidov a iba 24 percent pestovalo dostatok zeleniny.
Európa a Južná Amerika boli vo všeobecnosti bližšie k sebestačnosti ako ostatné krajiny. Malé ostrovné štáty, krajiny na Arabskom polostrove a krajiny s nízkymi príjmami sa však s väčšou pravdepodobnosťou spoliehali na dovoz potravín zo zahraničia.
Krajiny úplne závislé od dovozu
Afganistan, Spojené arabské emiráty, Irak, Macao, Katar a Jemen nevyprodukovali dostatok žiadnej skupiny potravín na to, aby sa v tejto kategórii mohli považovať za sebestačné.
„Nízka sebestačnosť nie je sama osebe zlá,“ povedal pre BBC Science Focus Dr. Jonas Stehl, výskumník v Göttingene a hlavný autor štúdie.
Niektoré krajiny jednoducho nemajú dostatok dažďa, kvalitnú pôdu alebo stabilné teploty na vypestovanie dostatočného množstva potravín pre svoju populáciu. Stehl vysvetľuje, že v týchto prípadoch môže byť aj nákladovo efektívnejšie dovážať potraviny z regiónov, ktoré sú na produkciu potravín lepšie prispôsobené. „Nízka úroveň sebestačnosti však môže znížiť schopnosť krajiny reagovať na náhle globálne šoky v dodávkach potravín, ako sú suchá, vojny alebo zákazy vývozu,“ vysvetlil.
Diéta Livewell
Tím z Univerzity v Göttingene v Nemecku a z Edinburskej univerzity v Spojenom kráľovstve meral, koľko potravín vyprodukovala každá krajina. Potom svoje zistenia odborníci porovnali s tým, čo bolo potrebné na uspokojenie nutričných potrieb občanov podľa diéty Livewell Svetového fondu na ochranu prírody.
Diéta Livewell sa opisuje ako flexibilná diéta, ktorá zahŕňa vyváženie našej spotreby bielkovín smerom k rastlinným produktom, ku konzumácii väčšieho množstva zeleniny, strukovín a celozrnných obilnín a menšieho množstva potravín s vysokým obsahom tuku, soli a cukru.
Diskusie o výhodách sebestačnosti sa zintenzívnili po pandémii ochorenia COVID-19 alebo po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, keď nestabilita narušila spoľahlivé dodávky potravín v regióne.
Stehl uviedol, že „opätovný nárast záujmu“ o národnú potravinovú sebestačnosť môže odrážať aj širšie politické zmeny „vrátane rastúceho nacionalizmu a túžby niektorých ľudí znížiť závislosť od zahraničia“ a dodal, že budovanie odolných potravinových dodávateľských reťazcov je nevyhnutné na zabezpečenie verejného zdravia.
Zdroj: Science Focus, Nature Food
(LDS)
